NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Presne 2019 Slovákov načisto opantala mánia s menom postcrossing. Medzinárodná záľuba posielania si pohľadníc spriatelenými ľuďmi z celého sveta má čoraz väčšiu popularitu. Aj keď žijete v malej dedinke na Slovensku, môžu vám do poštovej schránky nosiť poštári denne pohľadnice aj z tých najodľahlejších a najexotickejších krajín našej planéty.
Postcrossing sa k dnešnému dňu rozmohol už v 212 štátoch a územných celkoch zemegule. Stačí sa do neho iba zaregistrovať a zrazu ste v nekonečnej zbierke pohľadníc, ktorá vám pripomenie detstvo a priblíži najodľahlejšie kúty sveta. Zamilovala sa do neho aj Mária Štefanidesová (49). Postcrosseri pripravujú stretnutie zberateľov aj v Trenčíne.
42 miliónov pohľadníc z celého sveta
Vďaka pohľadniciam môžete za pár mesiacov precestovať celý svet. Postcrossing spojil už neuveriteľných 687 146 ľudí, ktorí poslali ešte neuveriteľnejších 42 miliónov pohľadníc. A teraz si dobre prečítajte číslo, ktoré nimi zaslané pohľadnice precestovali. Presne 214 532 537 221 kilometrov.
Že to neviete ani správne matematicky vysloviť? Nevadí. Ďalšia cifra je už o niečo menšia. Pohľadnicami precestovaná vzdialenosť by stačila na vyše 5 miliónov obrátok okolo našej zemegule.
Patrónom Trenčína je španielsky misionár Čítajte Najviac pohľadníc poslal doposiaľ Nemec Willi (22 683), nad dvadsaťtisíc zásielok má na svojom konte aj ďalšia dvojica Nemcov. Klaus (21 585) a Nordbaer (20 276). Činia sa aj Slovenky a Slováci. 2019 členov postcrossingu zaslalo zatiaľ do celého sveta 101 624 pohľadníc, naši bratia z Moravy až vyše jeden milión (1 105 855).
Do mánie postcrossingu sa zapojilo zatiaľ najviac Rusov (84 664) a prekvapujúco Taiwancov (79 181), Číňanov iba o niečo menej (79 181). Najviac pohľadníc dodnes v rámci postcrossingu odoslali Nemci a Rusi. Z oboch štátov pošty rozosielali vyše 5 miliónov pohľadnicových zásielok. Z USA sa do sveta rozišlo ďalších 4 348 241 pohľadníc.
Milióny ľudí sa tak denne tešia pri otvorení svojich poštových schránok. Nájdu v nich nádherné pohľadnice s milými rukopisnými textami a pozdravmi. Svet klasickej pošty sa e-mailom tak ľahko aj vďaka postcrosserom vytlačiť nepodarí.
Problém je získať pohľadnice z Afriky
Matematikárku Máriu Štefanidesovú očaril postcrossing už pred dvoma rokmi. Do dnešného dňa jej prišli stovky pohľadníc z päťdesiatich krajín.
„Najvzácnejšou je pohľadnica z exotického ostrovčeka Guadeloupe v Karibiku. Najďalej ku mne cestovala pohľadnica z Austrálie. Najťažšie je získať pohľadnice z Afriky. Z tohto svetadielu mi boli doručené zatiaľ iba dve pohľadnice. Je tam málo členov postcrossingu. Ale písal mi pohľadnicový kamarát z Juhoafrickej republiky i zo Zimbabwe,“ spokojne uviedla Štefanidesová.
Vzácne sochy oživujú dielo Jána Mathého Čítajte Z európskeho kontinentu okrem Albánska a Rumunska dostala pohľadnice od kolegov zo všetkých štátov. Hrdí sa aj pohľadnicami z Malajzie, Japonska, Taiwanu, Indie i ďalekej Číny. Pohľadnice jej chodia často aj z amerického kontinentu.
„Z Ameriky mám už veľkú zbierku. Písali mi ľudia z New Yorku, Chicaga, Nového Mexika i z Montany. Pohľadnice chodia aj z Južnej Ameriky. V poštovej schránke som našla pozdravy napríklad z Brazílie i Venezuely,“ usmiala sa Štefanidesová. Ako prvá jej pred dvoma rokmi prišla pohľadnica od nemeckého kolegu.
K postcrossingu ju priviedla kolegyňa a žiaci
Dlhoročnú učiteľku priviedla ku krásnej záľube kolegyňa a jej žiaci.
„Mám v škole akčnú kolegynku, ktorá sa postcrossingu začala venovať už dávnejšie aj so žiakmi. Ja som už v detstve zbierala pohľadnice miest, a keď som si na školskej internetovej stránke prečítala jej článok, hneď ma to upútalo. Chcela som to vyskúšať a veľmi sa mi to zapáčilo,“ usmiala sa postcrosserka.
Zaregistrovala sa na internetovej stránke, do databázy členov uviedla svoju presnú poštovú adresu a ostávala už iba čakať na prvé zásielky z ďalekej cudziny.
„Okamžite som mala možnosť si vylosovať päť ľubovoľných adries členov, ktorí sú na stránke v systéme zaregistrovaní. Poslala som teda na poš-te prvých päť pohľadníc na uvedené adresy,“ zaspomínala si. Až keď je po zaregistrovaní pohľadnica doručená na konkrétnu adresu a prijímateľom potvrdená na internete, môžete očakávať prvé zásielky od kolegov. „Takto sa nemôže stať, že vy niekomu niečo pošlete a odpoveď už nedostanete. Ak by vám kolega neodpísal, nemôže očakávať, že si ho niekto vyžrebuje. Systém ho bez potvrdenia, že jeho pohľadnicu niekto prijal, ďalej nepustí,“ vysvetlila Majka.
Richard Krchnák: Medvede sa vás boja viac ako vy ich Čítajte Záľuba očarila malých i veľkých
Do postcrossingu sú väčšinou zapojené ženy. Muži sú v menšine. Krásny koníček nadchol ľudí všetkých generácií.
„Už som písala aj trojročnému dieťatku, za ktoré to píše mamička. Pohľadnica mi prišla aj od 74-ročného Japonca,“ ohraničila vekový mantinel svojich pohľadnicových kamarátov. Zvláštnym druhom pohľadníc, na ktorý sa niektorí postsrosseri špecializujú, je edícia „Greetings from...“.
„Na takýchto pohľadniciach je uvedený názov krajiny, počet jej obyvateľov i hlavné mesto. Nechýbajú tam zobrazené najvýznamnejšie osobnosti krajiny či jej typické symboly. Česi tam majú pivové ikonky, Holanďania syry. A, samozrejme, nemôže tam chýbať počet členov post-crossingu,“ usmiala sa Štefanidesová.
Získané pohľadnice z celého sveta si vzorne ukladá do zakladačov formátu A5. Iní zberatelia majú zasa obrovské mapy, kde si postupne vkladajú pohľadnice miest, z ktorých im pozdravy do schránky dorazili.
„Najviac pohľadníc mi zatiaľ prišlo z Nemecka. Presne 87,“ prezradila zo svojej prehľadnej evidencie. Najkrajšia pohľadnica k nej putovala z USA. Impresionistickým spôsobom jej autor namaľoval oblasť, v ktorej americká odosielateľka býva.
Na pohľadniciach si píšu si aj kuchárske recepty
Postcrosseri si píšu pohľadnice predovšetkým v angličtine.„Nejako to zvládnem, a keď neviem slovíčko, pomôže Google prekladač. Poľštinu však ovládam výborne. Zasielanie pohľadníc s poľskými kolegami je preto ideálne. A tiež s Čechmi, čo je logické. Tam je to také najbližšie aj vďaka blízkemu jazyku,“ usmiala sa.
Niektorí kolegovia sa rozpíšu, napíšu v krátkosti na pohľadnicu aj stručné recepty na varenie z danej krajiny. Exotická kuchyňa nie je nikdy na zahodenie.
„Iní vedia byť veľmi struční. Uvedú na pohľadnici iba svoje identifikačné číslo. To nás, akčných postcrosserov, vie sklamať a nahnevať. Mnohí napíšu o krajine i meste, ako si v ňom žijú,“ podotkla.
Už onedlho sa v Komárne i v Trenčíne organizuje veľké stretnutie postcrosserov z celého sveta. Majka sa tam teda s mnohými kamarátmi z pohľadnicového sveta stretne možno aj osobne.
„Niektorí Rusi sú pri komunikácii veľmi otvorení a na pohľadnicu napíšu čokoľvek. Iní Rusi zasa neskutočne strohí a nenapíšu skoro nič. Veľmi milí sú Japonci. Moje meno vždy prepíšu aj ich exotickým písmom. Príjemní sú Fíni, dobre sa komunikuje s Čechmi,“ prízvukovala postcrosserka a zberateľka pohľadníc.
Severná Kórea – Modrý Mauricius medzi postcrossermi
Aj postcrosseri majú svojich vytúžených Modrých mauríciov. Čím je v krajine zaregistrovaných menej členov postcrossingu, tým sú pohľadnice z týchto končín vzácnejšie. Ale v poštovej schránke vám sem-tam môže pristáť aj rukou písaná pohľadnica z Belize, Bahám, Aruby, Kamerunu, Džibuti, Gambie, Líbye, Rwandy, Mali, Falklandských ostrov či Gabonu.
„Na Haiti sú napríklad traja postcrosseri, v Angole iba jediný a vo Vatikáne na ostrove Papua Nová Guinea traja. Tomuto koníčku sa venuje aj 124 Iračanov, 18 Kuvajťanov i 11 kolegov z Iraku,“ pokračovala Mária Štefanidesová. Z Nauru, Libérie, Guiney, Konga či Americkej Samoy však pohľadnicu zatiaľ nečakajte. Nie je tam dodnes zaregistrovaný jediný postcrosser.
„Mňa dokážu najviac potešiť pohľadnice z maličkých ostrovčekov, kde postcrosserov žije naozaj iba málo. To sú také naše zberateľské rarity. Ale zohnať pohľadnicu zo Severnej Kórey, to je pre každého hviezdny úlovok,“ skonštatovala.
Prekvapuje, že aj v Dánsku je postcrosserov málo. „Je tam veľmi vysoké poštovné, a tak ľudia nemajú záujem takto míňať peniaze. Mnohí Dáni preto masovo odosielajú zásielky z Nemecka,“ usmiala sa na záver skúsená zberateľka a postcrosserka Mária Štefanidesová.
