Akademický sochár Milan Struhárik vie o nebezpečnom priechode na Bzinskej ulici neďaleko svojho bydliska z vlastnej skúsenosti svoje.
Na konci roka 2010 ho na tomto priechode zrazila mladá šoférka z Nového Mesta nad Váhom.
Vodička tvrdila, že ho na priechode v tme a daždi vôbec nevidela. Silný náraz, našťastie, známy výtvarník prežil.
Na nebezpečnom priechode autá hrozia až z piatich smerov Čítajte Akoby zázrakom sa z ťažkých zlomenín i vnútorného krvácania dokázal vystrábiť.
Vodička dostala dvojročnú podmienku a zákaz šoférovania na tri roky.
Šoférka osobného auta vás zrazila priamo na priechode pre chodcov.
- V dobe, keď sa mi to stalo, bol priechod medzi bývalým kúpaliskom a bývalými kasárňami minimálne osvetlený. Bol večer, pršalo a išli sme s manželkou do kultúrneho domu na vernisáž. Dievčina na osobnom aute išla od Bziniec pod Javorinou. Šoférka tvrdila, že ma na priechode vôbec nevidela. Našťastie, nešli sme s manželkou vedľa seba. Pod kolesami by sme boli bývali skončili obaja. Ona išla kúsok za mnou a zrážke s autom sa vyhla.
Spomienky na náraz vás prenasledujú určite ešte aj dnes.
- Už som bol na priechode takmer na druhej strane pri chodníku. Na náraz auta som si nikdy, našťastie, nespomenul. Prebral som sa až odhodený nárazom, skončil som až uprostred križovatky. Manželka bola nado mnou celá vystrašená a povedala mi, že ma zrazilo auto.
Ženská múza sochára očarila už pred päťdesiatimi rokmi Čítajte Náraz bol veľmi silný a vaše zranenia vážne rozsiahle.
- Panvovú kosť som mal dvojnásobne zlomenú a zdemolovaný celý bok. K tomu vnútorné krvácanie. Mal som vykĺbenú ruku. Keď som si ju chytil, vôbec som ju necítil. V sanitke som mal dojem, že mi celá odpadne. Až do chvíle, keď mi ju napravili. Doteraz mám s rukou problémy, ale našťastie s ňou hýbem, ale stále pociťujem bolesti. Mal som silný otras mozgu, rozrezané nad okom, viečko mi iba viselo. Oko mi to, našťastie, nezasiahlo.
Nasledoval rýchly odvoz na chirurgiu do Trenčína.
- Nechali si ma v nemocnici v Trenčíne a dávali dohromady. Potom pokračovala liečba v novomestskej nemocnici a dlhodobá rehabilitácia. Najprv som sa pohyboval na vozíku, dlho som sa nemohol postaviť. Z nemocnice ma pustili až tesne pred Vianocami.
Vaše zdravotné vyhliadky boli veľmi nepriaznivé.
- Skončilo to napokon ako malý zázrak. Vôbec sa nepredpokladalo, že by som v budúcnosti mohol ešte chodiť. Moje zranenia boli v takom vážnom stave. A mne sa po roku podarilo nasadnúť a jazdiť na bicykli. Chôdzu mám dodnes pomalšiu, stále zranenia cítim a omína to, ale aj na bicykli chodím stále. Som šťastný, že žijem, že naďalej môžem výtvarne tvoriť a hlavné je, že chodím. Dokonca kosím aj záhradu za domom.
Lekári vás dlhé týždne liečili. Vašou hlavnou oporou bola počas celej rekonvalescencie manželka.
- Jarka bola mojím motorom, predovšetkým vďaka nej som sa z toho dostal. Neskutočne mi pomohla. Po fyzickej i duševnej stránke. Doma sa o mňa každý deň starala takmer celý rok po zrážke na priechode, kým som sa z toho aspoň trošku pozviechal. Keď som mohol, snažil som sa doma čo najviac pohybovať. Prvé kroky bez pomoci som urobil ale až po piatich mesiacoch.
