NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Radnica v Novom Meste nad Váhom musela v posledných dňoch riešiť nezvyčajný problém.
Anonym napísal na web mesta, že mestský úrad sídli v ukradnutom dome rodiny továrnika Adolfa Reissa, ktorý vždy patril k tým najkrajším budovám v meste.
„Ako sa vám sedí v cudzom dome? Ste hrdí na to, že užívate ukradnuté nehnuteľnosti na svoj prospech?“ pýta sa.
O budovu sa nik neprihlásil, nakoniec zostala mestu
Prednostu mestského úradu Dušana Današa otázka pôvodu budovy mestského úradu prekvapila.
„Je pravda, že budova patrila židovskej rodine Reissovcov. V 90. rokoch prišiel reštitučný zákon, ktorý mohol majetkové krivdy z obdobia druhej svetovej vojny naprávať. Konkrétne k budove mestského úradu sa však za 25 rokov nikto neprihlásil, ani sa nedomáhal jej vrátenia,“ skonštatoval Današ.
Nehnuteľnosť v minulosti užíval Okresný podnik miestneho priemyslu, mesto sa stalo po ňom ďalším vlastníkom objektu. „Mesto objekt nadobudlo v súlade s právnymi predpismi. V prípade, že by tam bol nejaký zádrheľ, určite by kataster túto nehnuteľnosť nezapísal mestu,“ dodal prednosta.
Sídlo šľachty aj továrnika
V budove Mestského úradu v Novom Meste nad Váhom pôvodne sídlili viaceré šľachtické rody. Najvýznamnejším bol rod Justhovcov z Necpal. V polovici 19. storočia počas požiaru historického centra mesta budova vyhorela, následne ju v roku 1912 získal židovský továrnik Adolf Reiss. Historik Jozef Karlík povedal, že Reiss využíval budovu ako svoje sídlo.
„V továrni, ktorá bola na periférii mesta, zamestnával asi 40 ľudí. Bola to vychýrená továreň na tepané klince, neskôr aj vidly a rôzne poľnohospodárske náradia. V roku 1922 sa rozhodol, že celú budovu prestaví, nevyhovovala mu ako prízemná, a už nasledujúci rok ju skolaudovali. Odvtedy sa jej vzhľad nezmenil,“ informoval Karlík.
Reissovci sa domov nevrátili
Podľa dobovej štatistiky mala židovská komunita v meste silné zastúpenie. V medzivojnovom období tvorila dokonca aj väčšinu obyvateľov. Riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave Pavol Mešťan pochádza z Nového Mesta nad Váhom, podľa jeho informácií je pravdepodobné, že Reissovci počas druhej svetovej vojny zahynuli.
„O Reissovcoch sa veľa hovorilo, ale po vojne tam už nikto z ich rodiny nežil, je viac ako pravdepodobné, že zahynuli,“ myslí si Mešťan.
Aj preto ho neprekvapuje, že ich k majetku vrátane honosnej vily sa už nikto neprihlásil.
Vzťahy medzi židovským a nežidovským obyvateľstvom boli podľa neho veľmi slušné, no po roku 1938 sa radikálne zmenili.
„Nepýtajte sa ma, čím to bolo. Reissovci patrili medzi boháčov, boli veľmi pracovití, majetky si zarobili poctivo,“ dodal Mešťan s tým, že budov s podobným osudom, ako je tá po novomestskom továrnikovi, musia byť na Slovensku stovky.
