TRENČÍN. Obdobie leta a letných dovoleniek, ktoré je pre väčšiu časť obyvateľstva najočakávanejším obdobím roka, je pre inú časť populácie jedným z najnáročnejších. To platí aj pri zdravotníckom personále.
Zvýšený presun ľudí zvyšuje riziko nehôd, a tak aj dopyt po najvzácnejšej tekutine. Počas leta však veľký počet darcov, najmä z radov študentov, z miest vycestováva, čo sa negatívne podpíše pod množstvo darovanej krvi.

Podľa medicínskej riaditeľky Národnej transfúznej služby SR Nataše Chovancovej sa ich počet v Trenčíne oproti ostatným mesiacom zníži o asi 20 percent.
V prípade, že na dovolenku vycestovali do vybraných exotických krajín, s darovaním musia počkať mesiac až pol roka od návratu na Slovensko.
Darcovia využívajú aj možnosť mobilných odberov
Menej darcov ale podľa Chovancovej nepredstavuje pre pacientov na Slovensku žiadne riziko, menší počet ľudí na pracoviskách sa snažia nahradiť darcami, za ktorými zdravotníci vyrážajú do terénu vozidlami transfúznej služby.
„Snažíme sa priblížiť k darcom, po Slovensku máme 12 odberových centier, ktoré vlastnia vozidlo a kamkoľvek, kde sú ochotní a schopní pre nás pripraviť podmienky so základnou databázou darcov, sme schopní vycestovať,“ vysvetlila Nataša Chovancová s tým, že vozidlami zabezpečujú aj presun krvných prípravkov po Slovensku.
O záujemcov z radov miest, obcí, firiem a škôl problém nemajú, kalendár mobilných odberov je v Trenčíne obsadený takmer do septembra. Ako podotkla Chovancová, nie vždy ale tomu tak bolo, zo začiatku museli vyvíjať veľkú osvetovú iniciatívu, ktorá sa po rokoch ukazuje ako úspešná.
„Dnes sa situácia obrátila a iní oslovujú aktívne nás, aby sme za darcami prišli naším vozidlom,“ podotkla.

O darcovstvo majú záujem i mladí
Cestu do odberných pracovísk si podľa Chovancovej nachádzajú najmä ľudia vo veku 30 – 40 rokov, najpozitívnejší je záujem čerstvých dospelákov.
„Prídu aj takí, ktorí povedia, že dnes majú 18 rokov a narodeniny prišli osláviť na transfúzku. Vekové zloženie je veľmi príjemné, no aktivít, ako osloviť potenciálnych darcov, nie je nikdy dosť,“ poznamenala Chovancová.
Jednou z trenčianskych darkýň, ktorá krv darovala krátko po dovŕšení plnoletosti, je Karin Ďurčová. Ako vysvetlila mladá žena, študujúca v Českej republike, na svoj prvý odber sa veľmi tešila, dnes ich má za sebou už osem.
„Darovať krv chodím aspoň dvakrát do roka. V Trenčíne bol môj prvý odber a bola to veľmi príjemná skúsenosť. Preto sa vraciam darovať krv vždy s radosťou práve sem,“ povedala Karin, ktorá najvzácnejšiu tekutinu darovala už aj za hranicami v rámci školského projektu.
„V podstate je úplne jedno, kde ste, prebieha to všade rovnako a cieľ je predsa ten istý – pomôcť druhým,“ podotkla Karin s tým, že žiadnu negatívnu skúsenosť po odberoch na sebe nezaznamenala, i keď priznáva, že darcovi sa môže „krútiť hlava“.

„Preto väčšinou chodíme aspoň vo dvojici, darca by sa po odbere nemal nikam ponáhľať a mal by si dopriať oddych, potom sa nemusí ničoho obávať,“ myslí si študentka. K darcovstvu ju doviedla motivácia pomôcť druhým, či dokonca zachrániť život. „Nikdy predsa nevieme, či to raz nebudeme potrebovať práve my. A ak tým môžem prispieť aspoň malým krôčikom k niekoho uzdraveniu, robí mi to obrovskú radosť. Ak sa ľudia nevedia rozhodnúť, môžem to iba odporučiť. Rozhodne nemajú čo stratiť, práve naopak, môžu iba získať,“ dodala Karin Ďurčová.
Zmysel v pomoci ľuďom, ktorí krv akútne potrebujú, vidí aj Martina Valaštínová, krv darovala už 15-krát.
„Začala som v robote, kde sa partia dohodla, že pôjdeme spolu darovať krv. Predsa len, je to zadarmo a snáď to niekomu pomôže,“ povedala ašpirantka na striebornú Jánskeho plaketu. Zdravotné problémy po odberoch na sebe nezaznamenala, z rodiny ide v otcových krokoch.
„Otec darovával krv, ale je už na dôchodku. Je, myslím, zlatý držiteľ Jánskeho plakety, pokiaľ budem zdravá a bude sa mi dať, rada pôjdem v jeho šľapajách,“ usmiala sa darkyňa Martina.
Cestujúci do exotiky by krv mali darovať ešte pred vycestovaním
S darovaním krvi musia počas celého roka počkať tí, ktorí navštívili niektoré z vytýčených exotických krajín, dôvodom je možný výskyt vírusov v tele človeka.
Darcovia preto musia vyčkať mesiac až pol roka od ich návratu na Slovensku. „Pokiaľ sa darcovia chystajú najmä do výrazne exotických krajín, odporúčame prísť na odber krvi pred dovolenkou. Sú oblasti, v ktorých je zvýšený výskyt ochorení, prenášaných komármi, ako napríklad západonílsky vírus alebo vírus Zika,“ poznamenala Nataša Chovancová.
Webová stránka Národnej transfúznej služby SR upozorňuje darcov, ktorí navštívili krajiny Južnej a Strednej Ameriky, Karibiku a Kapverdských ostrovov, že pre nich platí zákaz darovania krvi počas 28 dní od opustenia týchto oblastí. Upozornenie platí v súvislosti s výskytom vírusu Zika.
„Dlhšie ako mesiac je to z oblastí, v ktorých sa vyskytuje malária. S odberom sa musí počkať dokonca šesť mesiacov od návratu,“ informovala medicínska riaditeľka.