DOLNÉ SRNIE. Centrálna časť obecného cintorína s trávnikom pripomína wimbledonské tenisové dvorce. A v niektorých častiach v ľavom trakte zasa rozbujnenú džungľu.
Z viacerých hrobov starých viac ako sedemdesiat rokov vyrastajú mocné náletové dreviny, kríky, vyše meter dlhé trávy a množstvo buriny.
O hroby v tejto časti sa už z potomkov roky nikto nestará. Bujný porast znepríjemňuje aj pohľad na hroby, ktorým sa pozostalí vzorne venujú.
Desaťročia opustené hroby, budú pravdepodobne v budúcich rokoch rekultivované. Využijú sa na opätovné pochovávanie obyvateľov obce.
Džungľa na opustených hroboch
V ľavej časti dolnosrnianskeho cintorína sa nachádzajú najstaršie hroby. Napriek tomu, že sa tú nájdu aj hroby veľmi staré, na mnohých z nich horia sviečky a sú na nich kvety i vence.
Prevádzka na spracovanie plastových odpadov v Dolnom Srní nebude Čítajte O pár metrov však už dobrý pocit definitívne pokazí rozrastená vysoká burina, kríky a náletové dreviny. Tie sa postupne rozrastajú a výrazne kazia vzhľad cintorína.
„Je to hrozný pohľad. Cintorín v každej obci je vizitkou obyvateľov i samotnej obce. Chodia sem na hroby predkov aj ľudia z Bratislavy i z ďalších miest a toto je hanba pre našu dedinu. Takýto pohľad, už od cesty je to vidno,“ hnevala sa dôchodkyňa z Dolného Srnia.
Radosť nemajú ani ľudia, ktorí sa o hroby vzorne starajú a ocitli sa v blízkosti neudržiavaných a opustených hrobov s divokým porastom.
„Najvyšší čas s tým niečo urobiť. Postupne sa to rozrastá viac a viac, veď niektoré šľahúne a kríky majú aj vyše dvoch metrov. Chceme vzdať úctu našim predkom aj tým, že sa staráme o ich hroby. A okolitý porast z neudržiavaných hrobov nám to všetko kazí,“ potvrdil ďalší Dolnosrňan.
Ťažko sa dopátrať k identite mŕtvych
Podľa všeobecne záväzného nariadenia z roku 2013 je o hrobové miesta povinný sa starať ich nájomca.
Ak sa tak nedeje, prevádzkovateľ cintorína, ktorým je obec, musí vyzvať nájomcu, aby nedostatky odstránil. Ak sa tak nestane, prevádzkovateľ by mal urobiť potrebné opatrenia na náklady nájomcu.
Lenže o mnohých z hrobov dnes už nikto ani netuší, komu patria. Zostali po nich iba vymurované betónové obruby bez akéhokoľvek označenia.
Po páde do neprístupného terénu zahynul 48-ročný paraglajdista Čítajte „V mnohých prípadoch sa už ani nedá zistiť, komu hrobové miesto patrí a kto v ňom je pochovaný. Zosnulí z hrobov z obdobia prvej republiky môžu mať potomkov už vo veľmi vysokom veku a iba ťažko dokážeme zistiť, kto by to mohol byť,“ uviedol starosta Miroslav Skovajsa.
Problém je aj s hrobmi, kde priezviská a mená pochovaných sú uvedené.
„V obci sú časté niektoré priezviská. A ak je na hrobe z roku 1928 napísané priezvisko, ktoré patrilo sedemnástim rodinám, ďalej sa nedopátrame. To by som nestihol ani za celé svoje volebné obdobie,“ vysvetlil starosta.
Najväčším problémom sú najstaršie hroby bez akéhokoľvek mena a označenia. O týchto hroboch sa nedá zistiť už absolútne nič.
„My máme pomerne presnú evidenciu približne od roku 1960. Tam to vieme zistiť, o aký hrob ide. Dobre sa dokážeme orientovať približne od piatej rady hrobových miest. Odtiaľ to vieme identifikovať. Ale už aj tam je veľmi veľa neplatičov,“ pokračoval Skovajsa.
Prekvapujúce je, že najstaršie hroby hneď za plotom obecného cintorína sú relatívne dobre identifikovateľné a udržiavané. Najhorší stav je pár radov nad nimi.
„Hneď v prvom rade sú najmä hroby z rokov 1928 – 1938. Je tam spolu 37 hrobov a nájom uhradený iba v ôsmich prípadoch,“ pokračoval starosta.
Iba 42 percent zaplatených hrobových miest
V rukách starostu je obrovský plán cintorína s niekoľkými farbami. Prenájom desiatok hrobov je napriek verejným výzvam dodnes neuhradený.
Za hrobové miesta na cintoríne si poplatok uhradilo iba 42 percent vlastníkov.
„Už pred štyrmi rokmi sme v Dolnosrnianskych novinách uverejnili výzvu v zmysle zákona na zaplatenie hrobových miest. Ak do piatich rokov nebudú pozostalí reagovať, hroby prepadnú v prospech obce,“ povedal ďalej Skovajsa.
V septembri 2018 končí obecná výzva a starosta je rozhodnutý v súlade zo zákonom vykonať zásadné opatrenia. Desiatky rokov staré hroby sa budú rekultivovať a dostanú nových nájomníkov.
„Pokiaľ neuplynie päťročná doba, ktorú mi dáva zákon, do starých hrobov vstúpiť nemôžeme. Treba brať aj ohľad na to, že je to veľmi citlivá stránka,“ podotkol.
Napriek zlému stavu v ľavej časti cintorína chce obec vylepšiť priestory posledného odpočinku svojich spoluobčanov aj v tomto roku.
„Chceme opravovať dlažbu okolo domu smútku, ktorá nám tam vypadáva. Bude to zákazka na úrovni 400 – 700 eur. Ale ani to nie je jednoduché. Väčšie stavebné firmy na takúto malú zákazku iba ťažko nájsť. A živnostníci v letnom období majú mnoho zaujímavejších ponúk,“ povedal.
Jednou euro za jeden hrob na rok
Nájomné za hrobové miesto je v Dolnom Srní iba symbolické. Za prenájom hrobového miesta sa za desať rokov a jeden hrob účtuje desať eur, za dvojhrob dvadsať eur, za kryptu tridsať eur.
Za detský hrob i urnu zaplatíte zhodne po šesť eur.
„Je to vlastne jedno euro na jeden hrob za jeden rok. Je to minimálny poplatok. Samozrejme, takto vyzbierané financie nemôžu stačiť na údržbu celého cintorína. Financie ohľadom údržby cintorína sú celkovo dosť veľkým problémom,“ skonštatoval Miroslav Skovajsa.
Jedna zamestnankyňa robí hospodárku domu smútku a zabezpečuje všetko, čo patrí k potrebnému aktu.
Okrem toho obec zamestnáva na polovičný pracovný úväzok muža, ktorý sa stará o údržbu cintorína.
Predchodca Skovajsu v starostovskom kresle chcel vzhľadom na vtedajšiu situáciu prikupovať ornú pôdu na rozšírenie cintorína.
„Pri takejto ploche a takýchto vzťahoch je cintorína bohato. Len treba skutočne rekultivovať staré a dlhé roky opustené hrobové miesta a pripraviť ich pre nových nájomníkov,“ dodal starosta Dolného Srnia.
