Dezider Karol Molec sa narodil v Starej Turej 16. októbra 1897 ako druhý syn Imricha Moleca (1868 – 1922, pochovaný v Starej Turej) a Adely Valovičovej (1874 – 1953, pochovaná v Trenčíne). Starší brat Imrich Molec (1895 – 1951) bol lekárom.
Pochádzal z národne uvedomelej staroturianskej rodiny.
Jeho prastrýko Daniel Molec (1846 – 1930) bol hlavným mestským notárom i prednostom dôchodkového oddelenia mestského magistrátu v Bratislave a redaktorom Pressburger Zeitung.
Po ňom pomenovali Molecovu ulicu v centre mesta (dnes Strakova); v 90. rokoch „dostal“ opäť ulicu – tentoraz v mestskej časti Karlova Ves.
Pôsobil v Čachticiach (1920), Starej Turej (1921), Trenčíne-Istebníku (1923 – 1924) a Trenčianskej Teplej (1929 – 1936).
Dezider Molec sa 12. júla 1923 v Trenčíne oženil s odbornou učiteľkou na tamojšej štátnej chlapčenskej a dievčenskej meštianskej škole Irenou Vagačovou (9. 8. 1896 Stará Turá – 6. 3. 1972 Trenčín), neskoršou etnografkou, publicistkou, neprofesionálnou fotografkou a kronikárkou.
V rokoch 1936 – 1945 pôsobil ako obvodný notár Trenčianskych Teplíc. V kúpeľoch mal vtedy trvalé bydlisko – na Štefánikovej ulici 1.
Po založení pobočky Štefánikovej spoločnosti v Trenčianskych Tepliciach sa stal jej členom.
Prispel do knižky Monografia Tr. Teplej a Tr. Teplíc (zostavená redaktorom Paľom Šmatlákom Teplánským r. 1936) tromi kratšími článkami (Uvítanie p. prezidenta Dr. T. G. Masaryka, Historia Trenčianskej Teplej od r. 1933, O Štefánikovej spoločnosti v Trenčianskych Tepliciach).
Príležitostne publikoval aj v periodikách. Manželke pomáhal pri národopisnom výskume Omšenia a poskytol jej k dispozícii rozličné dediny sa týkajúce štatistické údaje.
Po oslobodení Trenčianskych Teplíc rumunskými vojskami sa stal tajomníkom novozriadeného revolučného MNV za Demokratickú stranu. V tejto funkcii pôsobil do júna 1946, kedy bol preložený na Povereníctvo vnútra v Bratislave.
Od roku 1946 býval v Trenčíne na Piaristickej ulici 22 (neskôr Ulica Miloša Uhra).
V 50. rokoch sa ako exponent bývalej buržoáznej ČSR ocitol na čiernej listine.
Jeho švagor Viliam Vagač i synovci Štefan a Karol Vagačovci boli politicky prenasledovaní.
Zomrel 16. júla 1972 v Bratislave. Jeho hrob sa nachádza na Hlavnom cintoríne (Trenčín-Juh), kde je pochovaný spolu s manželkou.
Mgr. Martin Malo, etnograf Trenčianskeho múzea
