TRENČIANSKE TEPLICE. Táňa Pauhofová je hviezdou od detstva. Preslávila sa už ako hlavná detská postava v televíznom seriáli Škriatok.
Dnes má na svojom konte vyše tridsať významných filmových postáv. Nedávno očarila ako Lída Baarová, skvelé boli aj filmy Kousek nebe, Kruté radosti, Indián a sestřička, Čert ví proč, Román pro muže či Muzika. Zahrala si aj v seriáloch Poslední sezona, ZOO, Kriminálka Staré město a mnohých iných.
V Trenčianskych Tepliciach sa cíti Táňa Pauhofová ako doma. Chodila sem za starou mamou už v detstve. Trenčianskoteplické kúpele boli obľúbeným miestom jej babičky.
Neskôr, počas štúdia na vysokej škole, chodila do kúpeľov uvádzať filmy. Počas festivalových dní si tu prevzala cenu Umelcova misia. Ako najmladšia (33-ročná) doteraz ocenená filmová hviezda.
Herecký koníček sa vám stal napokon profesiou. Nezväzuje vás to?
- Pričuchla som k tomuto umeniu už ako malá a učila sa od veľkých hercov. Vždy to bol koníček, ktorý ma nesmierne bavil a zaujímal. Vždy som rada hrala. Napokon ma prijali na vysokú školu, na herectvo a ja som od voľnočasového koníčka popri škole prešla k profesionálnemu herectvu, ktoré sa mi stalo povolaním.
Napriek tomu je to stále moja vášeň a hrám preto, lebo chcem. Pokiaľ nemáte k herectvu vášeň, môže byť táto práca veľmi deštrukčná. V práci sa preto snažím nájsť zážitok. Nerobím nič, čo musím. Zatiaľ si môžem vyberať bez toho, aby bol nado mnou nejaký Damoklov meč, ktorý by mi diktoval, čo musím robiť.
Podľa čoho si vyberáte filmy, v ktorých napokon prejavíte záujem účinkovať?
- Musím cítiť, že tá téma alebo ten charakter, ktorý môžem stvárniť, má v tom období môjho života nejaký zmysel a je pre mňa dôležitý. Prínosné musí byť pre mňa aj to stretnutie ľudí. Stále za tým hľadám niečo viac, čo ma môže obohatiť.
Táto práca je pre mňa aj možnosťou objavovania a skúmania. Niečo vyjde lepšie, iné horšie, ale za každým projektom, ktorý som robila, si stojím a viem, prečo som sa rozhodla ho robiť. Vždy ma to musí niečím obohatiť, niekedy pozitívne, inokedy aj negatívne a prinesie to množstvo nových skúseností.
Veľký ohlas mal film Lída Baarová. Stvárnili ste v ňom hlavnú postavu českej hereckej legendy Lídy Baarovej. Vy ste Baarovou boli vo filme v jej najlepších rokoch, herečka Zdenka Procházková ju stvárnila vo vysokom veku. Práve Procházková bola jednou z posledných žijúcich herečiek, ktorá Lídu Baarovú poznala osobne. Aký mala vzťah k partnerke nacistického ministra propagandy Goebbelsa? Radila vám pri naštudovaní postavy?
- Česká herečka Zdenka Procházková nebola žiadnou obdivovateľkou Lídy Baarovej. Určite Lída Baarová nebola jej favoritka, skôr naopak. Samozrejme, vyrozprávala nám zopár príhod, ktoré ale boli korenisté a rozhodne nie také, z ktorých by sa dalo vychádzať. Ja som mala to šťastie, že materiálu, ktorý som o Líde Baarovej mala k dispozícii, bolo veľmi veľa.
Okrem toho, že za sebou nechala obrovské množstvo filmov, v Čechách je veľmi veľa spisovateľov a historikov, ktorí sa tomuto obdobiu prvorepublikového filmu, týmto hereckým prvorepublikovým hviezdam a pražskému Barrandovu venovali. Mala som teda širokú plejádu možností od naštudovania a napozerania, ako ten charakter a esprit Lídy Baarovej z toho obdobia nejakým spôsobom preniesť na filmové plátno.
Mali ste možnosť ako hlavná postava filmu o Líde Baarovej zasahovať svojimi nápadmi a postrehmi do práce režiséra filmu Filipa Renča?
- Nie.
Narážam na filmovú scénu, ktorá sa viacerým divákom nepáčila. Milenecká scéna Lídy Baarovej a Josepha Goebbelsa v doslova pekelných ohňoch s množstvom grimás. Stotožnili ste sa s touto sexuálnou scénou? Natočili by ste ju aj sama tak, ako bola zrealizovaná vo filme?
- Ja osobne by som to s ohňom určite nenatočila. Mala som možnosť vyjadriť svoj názor, aj sme to s hereckým partnerom Karlom Markovicsom urobili, ale výsledok ste napokon mohli na filmových plátnach vidieť. Ja ale nie som režisér. Režisér je ten, ktorý dáva filmu konečnú podobu aj v rámci strihu a hudby.
Na druhej strane som síce herečka, ktorá vníma režiséra ako partnera, vedie s ním dialóg a rozhodne nie som ovečka, ktorá je iba vedená. Častokrát mávam aj ostré dialógy, pokiaľ nerozumiem alebo mám pocit, že niečo ide úplne inak, ako to vnímam a cítim. Častokrát sa aj mýlim, ale veď to je normálne.
Z úplne iného „súdka“ bol film Všetko alebo nič natočený v roku 2017, ktorý si získal veľkú divácku priazeň. Plánuje sa jeho pokračovanie?
- Či bude pokračovanie, tak to ja netuším. Mne sa v tomto filme hlavne vynikajúco pracovalo s režisérkou Martou Ferencovou, ktorú považujem za veľmi vzácneho človeka.
Spôsob, akým dokáže režisérsky pracovať s hercom, je v našich končinách veľmi ojedinelý. Bolo to veľmi vzácne. Točilo sa to tak „po slovensky – časozberne“ zo dva – tri roky.
Vždy sme natočili niečo, potom sa dlho čakalo a zasa sme natočili niečo. To, že sa to napokon natočilo a dostalo to svoju tvár a že to diváci prijali, bol pre nás malý zázrak.
Ste najmladšou ocenenou herečkou na Moste slávy. Vaše pocity...
Festival sa rozhodol byť láskavý a odvážny. Onedlho budem mať 34 rokov, patrím k tým mladším, ale nie už k tým najmladším herečkám.
Nesmelo som sa v hereckom svete začala pohybovať už od svojich siedmich rokov. Takže rokov mám odrobených už dosť. Byť policajtom, už som na penzii (smiech). Nesmierne si to vážim, nesmierne zo srdca ďakujem.
Napriek tomu si o sebe nesmiem myslieť extra veľa. S každou prácou sa začína nanovo a žiadne ocenenia človeka nezachránia pred tým, ak niečo nevyjde. Drží ma a zachraňuje láska k tomu, čo robím. A vďačnosť za to, že sú ľudia, ktorí zážitok, ktorý chcem sprostredkovať, prijímajú a prežívajú so mnou. To je pre mňa najdôležitejšie.
