TRENČIANSKE TEPLICE. Prišiel, videl, očaril. Meky Žbirka. Aj pár hodín strávených na filmovom festivale v Trenčianskych Tepliciach stačilo na to, aby v kúpeľnom mestečku zanechal po sebe auru legendy.
Brilantný humor, beatlesácka šiltovka, lennonovský imidž a v rukách bronzová tabuľka, ktorú na festivale v Trenčianskych Tepliciach ešte žiaden spevák nedostal.
Miroslav Žbirka ju primontoval na Most slávy a z večerného galavečera si odniesol ocenenie Umelcova misia. Nechýbala pri tom ani jeho manželka Katka, ktorá je už roky zároveň jeho manažérkou.
Tabuľka s vaším menom na Moste slávy svieti medzi svetoznámymi hereckými legendami. Na Slovensku a v Čechách si vás spájajú s herectvom najmä vďaka kultovému televíznemu muzikálu Neberte nám princeznú.
- V tomto muzikáli to nebolo pre mňa ťažké. Moju rolu vlastne hrali dvaja. Ja a môj sveter. Dostal som krásny sveter, v ktorom som celý čas chodil. Vôbec neviem, či bol nejaký záber bez tohto svetra. Hrali sme sa tam na iné počasie, než v skutočnosti bolo.
Tam ma ten sveter vlastne zachraňoval a zohrieval. To sa už nedá povedať o Marike Gombitovej, ktorá niektoré scény hrala v tričku. Bol tuším november a my sme sa hrali na krajšie počasie. S Mariou Rottrovou sme si na zohriatie dávali čaj s rumom.
Ikonické predmety zo slávnych filmov končia mnohokrát v rôznych múzeách. Poznáte osud vášho legendárneho prúžkovaného pestrofarebného svetra?
- Pozeral som sa raz na reláciu Čundrcountry show. Aspoň vidíte, čo pozerám (smiech). Tam bola scénka, kde žena mala na sebe strašne veľa svetrov a jeden po druhom dávala postupne dole. Asi osemnásty sveter v poradí bol práve ten z Neberte nám princeznú. Prisahám, že to tak je. Stále mi hovorili, že to neexistuje. Oni mi vtedy sveter, džíny aj tenisky zobrali. Zamkli to v Krátkom filme. Potom prišla zmena režimu a niekto iný celý ten sklad dostal. Ten sveter, ak nezhnil v sklade, tam pravdepodobne dodnes leží. V Čundrcountry show bolo zatiaľ posledné vystúpenie toho svetra.
Nechceli ste si ho zobrať na pamiatku?
- Nedali mi ho. Aj keď som tam telefonoval, či by mi ho tam nenašli. Ani po roku 1989 sa nič nezmenilo. Ten sveter mi nedali. Ja som ani netušil, že ten film sa bude dokola hrať. Nič som si preto vtedy z neho neodložil. Iba Marie Rottrová mi pri tom čaji s rumom tvrdila, že to bude mať veľký úspech.
Ja ale mám dnes repliku tohto svetra. Už mi to preto tak nie je ľúto. Uštrikoval mi ho jeden krajčír a tomu originálu je veľmi, veľmi podobný. Takže sveter mám aj nemám. Ale originál to nie je.
Televízny muzikál Neberte nám princeznú je dodnes pre vás obrovským zdrojom spomienok.
- Ja som tam mal aj ťažké herecké pasáže. Klopal som na dvere a hovoril: Katka, Katka. To bol jeden záber. (smiech). Strašne sa mi preto páči film. Urobíte jednu vetu: To by sme mali – a už máte záber. Nemusel som sa učiť dlhé pasáže. Ale občas sa tam vyskytli pasáže, ktoré som sa musel učiť.
Páčilo sa mi, že bol chvíľku záber a potom som sa išiel zohriať. Niektorým hercom, ktorí sú zvyknutí na dlhé divadelné pasáže, sa práve toto kúskovanie pri natáčaní nepáči.
Určite si spomínate aj na chvíľky strávené so skateboardistami, ktorí boli v 80. rokoch hitom inšpirovaným zahraničím.
- Neviem, či ste si všimli, ale jediným, kto sa na tom skateboarde neodviezol, som bol ja. To tak býva. Ja som bol šéf partie. Bolo to pred zájazdom do Vietnamu.
Z Barrandova mi priviezli skateboard a presviedčali ma, aby som sa v Hanoji previezol na skateboarde. Keď som sa pozrel na tú ulicu plnú bicyklov... A väčšiu provokáciu v roku 1984, ako chlapík, ktorý sa mierne podoba na Johna Lennona a jazdí na skateboarde po Hanoji si neviem ani predstaviť. To by som neprežil. Veď tam bol v Hočiminovom meste vtedy ešte výnimočný stav. To by bolo niečo nemysliteľné. Režisér mal naivnú predstavu. Tak som sa tam vôbec na skateboarde neodviezol a režisérovi som to musel dodatočne vysvetľovať.
Ste prvý spevák, ktorý túto cenu, Umelcovu misiu, na Moste slávy dostal.
- Ja som si k tomuto filmu odskočil ako spevák. Teším sa, že som dostal príležitosť hrať aj v nejakom filme. A keď každý rok dávajú v televízii Neberte nám princeznú, tak nemám ani výčitky, že som túto cenu dostal (smiech). Zároveň som aj veľkým filmovým fanúšikom. Aj to je dôvod, prečo som prijal pozvanie.
Filmy ma fascinujú. Filmy zbieram a aj sa v nich orientujem. Teším sa, že som na filmovom festivale medzi ľuďmi, ktorých zaujíma to, čo aj mňa. Film Slnko v sieti, domnievam sa, že poznám naspamäť.
Neberte nám princeznú určite nebola vaša jediná herecká skúsenosť so svetom filmu, televízie a muzikálu.
- Toto bol základný film, kde som hral. V iných filmoch som bol prítomný tiež. Napríklad vo filme Fair play mám pieseň. Jan Hřebejk si vybral do filmu Pupendo zasa Baladu o poľných vtákoch. Ten film dal tejto piesni ďalší rozmer.
Sú to skvelé príležitosti pre niektoré piesne, ktoré majú príležitosť dostať sa do filmu. Medzi filmom a hudbou bolo vždy veľké spojenie. Inak, mať pieseň vo filme je fantastická vec. Ste vo filme a nemusíte poslúchať režiséra.
Kedy príde ponuka napísať hudbu pre film, premýšľali ste nad tým?
- Filmová hudba je iná záležitosť ako filmová pieseň. Pre film Fair play som pesničku komponoval priamo. Spojenie pieseň vo filme sa mi veľmi páči. Skladbu som naspieval v slovenčine aj v angličtine. Téma fair play v športe je univerzálna téma. Doping nie je len minulosť, bojuje sa s ním dodnes rôznymi spôsobmi.
Pamätám si, že s režisérkou filmu sme viedli debatu, či život hrá alebo nehrá fair. V závere sa mi režisérku podarilo presvedčiť, že tam bude veta život nehrá fair.
The Beatles sú vašou srdcovkou. Film A Hard Day's Night vo vašich spomienkach určite nechýba.
-To mi zmenilo život. Po druhej hodine v škole som si balil učebnice a spolužiak sa ma pýtal, kam idem. O pol jedenástej hrali v bratislavskom kine Praha Perný den – A Hard Day's Night, tak čo by som v škole robil. Legitímne som si myslel, že hodinu chémie nepotrebujem a potrebujem sa ísť pozrieť na tento film.
Teraz to možno vyzerá ako absolútna nedisciplinovanosť. Vtedy sme ale nemali videá. A keď sme nestihli to vidieť, tak sme mohli desať rokov čakať, či to ešte uvidíme. Každú chvíľku, kedy som mohol, som sa snažil tento film vidieť.
