NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Prierez učiteľskou fantáziou pretavenej do umeleckých artefaktov ponúka rozsiahla širokospektrálna výstava Tvoríme a učíme tvoriť.
Desiatky pútavých dvojrozmerných a trojrozmerných diel tu prezentujú skúsení pedagógovia zo základných umeleckých škôl Karola Pádivého v Trenčíne, Juraja Kréna v Novom Meste nad Váhom a „zušky“ v Piešťanoch.
Mozaiku z ich tvorby si vo výstavnej sále Mestského kultúrneho strediska môžete pozrieť do 31. augusta. Uvidíte obrazy, sochy, textilné artefakty, fotografie, dekoratívne kompozície, ale aj netradičné hodiny, ktoré vyzerajú ako obraz a pritom reálne fungujú.
Plejáda diel s množstvom zaujímavých nápadov
Vystavujúci pedagógovia pracujú vo svojich školách so žiakmi od päť do dvadsaťpäť rokov. Okrem pedagogickej práce však nezabúdajú ani na realizáciu svojich výtvarných predstáv.
„Stretli sme sa už spolu na workshope v Trenčíne. Už v nás tá spolupráca ostala. Minulý rok sme zorganizovali spoločnú výstavu v Trenčíne, teraz je v Novom Meste nad Váhom a dúfam, že o rok bude v Piešťanoch. Všetci z vystavujúcich učiteľov sú pre žiakov veľkými vzormi,“ usmiala sa kurátorka výstavy Eva Kulhánková, ktorá učí 25 rokov v Trenčíne.
Milovníčka horolezectva Veronika Hricková svoje horské pohľady premenila do obrazu Modré hory, Anna Bachárová i Svetlana Kromholcová v práci s textilom dokázali vyčariť vo svojich dielach pestrofarebné záhrady plné kvetov.
Upútajú aj senzačné maľované hodiny Jána Meška v klasickom obrazovom ráme, ktoré ukazujú skutočný čas, či cínové fantázie Evy Harmadyovej, inštalácie z netkanej textílie od Evy Kulhánkovej, diela s náboženskou tematikou Daniely Erteľovej či fotografie Eugena Finkeia.
Ten v nezvyklej kompozícii zachytil čerstvé ovocie (hrušku, jablko) v spoločnosti s chladnými kameňmi.
Piešťanské učiteľky nadchol na workshope textil
Neprehliadnuteľná je Záhrada s množstvom pestrofarebných kvetov od Svetlany Kromholcovej z Piešťan. Ukladaním jemných vlákien ovčieho rúna sa zrazu vďaka jej dielam ocitnete na lúke žiariacej spektrom horúcich farieb vyžarujúcich energiu z rozkvitnutých kvetov.
„Paradoxom je, že ja nie som záhradkárka a ani nemám veľmi blízky vzťah ku kvetinám. Ale keď som videla krásne jasné farby ovčieho rúna, tak som si spomenula na kvety Gustava Klimta a jeho tvorbu. Maľovala som vlastne ovčím rúnom, ukladala jednu farbu cez druhú. Ovčie rúno potom spájame s podkladovou látkou viacerými technikami,“ vyznala sa autorka.
Tvorba umeleckých diel z textilu pedagogičky z piešťanskej základnej umeleckej školy nadchla.
„Boli sme na workshope a je to pre mňa i pre kolegyne niečo úplné nové. Mňa ale lákal vždy najviac textil, ktorý som vyštudovala. Žiaci však najviac inklinujú k maľbe, ktorú ich učím. Maľujeme najmä akrylom a temperou,“ vysvetlila prevahu textilných prác Kromholcová.
Spomienky v kontraste dobra a zla
Rodená Novomešťanka Alena Černíková žije a tvorí v Piešťanoch. Možno aj preto na výstavu vybrala obraz z textilu s názvom Spomienky.
„Žiarivé farby, oranžová, žltá a červená symbolizujú spomienky na radostné chvíle, optimizmus a krajinu. Kvapky sú zasa symbolom nespokojnosti a smútku. Dielo som vytvorila pre moju sestru a je plné kontrastov so snahou vyjadriť pekné – nepekné,“ predstavila svoje dielo Černíková, ktorá učí na piešťanskej „zuške“.
Vznik netradičného textilného artefaktu trval dlhé hodiny. Predchádzala mu farebná skica, kreslenie na kartón i papier, vystrihnutie, obkresľovanie, inštalácia na filc, lepenie i prešívanie na stroji. Nekonečné hodiny strávi v ateliéri i zakladateľ novomestského výtvarného odboru sochár Milan Struhárik, ktorý sa prezentuje drevenou sochou Príbuzné.
Textil dokázala premeniť na umelecké dielo s názvom Možnosti komunikácie aj Julie Džambazovič. Záver o komunikácii a vlnovom naladení pri pohľade na päť textilných tvárí s nečitateľným výrazom si vo vlastnej fantázii môže vytvoriť každý návštevník expozície.
Jemná žena ovláda kov
Citlivým rukopisom v práci s cínom dokáže Eva Harmadyová chladný kov premeniť na médium plné horúcich výpovedí. „Študovala som umelecké odlievanie kovov. Kovom sa vyjadrujem od svojich stredoškolských čias. Sem – tam si priberiem aj iné materiály. Potom sa v ateliéri zavriem a odpojím od vonkajšieho sveta. Obrazne povedané, prijímam impulzy z vesmíru, ktoré mi prichádzajú ako myšlienky,“ vyznala sa novomestská výtvarníčka a učiteľka Eva Harmadyová, ktorá získala množstvo cien na výstavách doma i v zahraničí. Okrem obľúbeného kovu nenecháva pedagogička novomestskej ZUŠ Juraja Kréna bokom ani kameň či drevo. Fascinujúcou je aj jej tvorba šperkov či plakiet.
„Cín sa dá ľahko nataviť aj na domácom sporáku. Treba dosiahnuť teplotu výrazne nad dvesto stupňov. A potom už pracovať opatrne, pretože obliatie pokožky s cínom môže byť veľmi nebezpečné. Za tie roky už viem, čo si môžem dovoliť a ako s cínom narábať. Našťastie, zatiaľ sa mi pri výtvarnej práci s kovmi nič vážne neprihodilo,“ dodala Harmadyová.
