Tréner Jozef Močko pôsobí v tomto klube už päť rokov. „Keď som prišiel do Potvoríc, tak toto mužstvo bolo suverénne posledné v ôsmej lige, keď za celú sezónu získalo iba sedem bodov. Od tej doby sa veci zmenili, síce gro tímu zostalo prakticky nezmenené, no mladí hráči, vtedy vekom ešte dorastenci, postupne dospeli, začali naplno trénovať a futbal im začal chutiť,“ povedal na úvod Jozef Močko, ktorý s tímom Potvoríc zažíva počas šesťročného pôsobenia svoj druhý postup, hoci v jednom ročníku vypadli i zo siedmej ligy.
Za celú sezónu ste nestratili ani bod, kto tvoril káder tohto víťazného mužstva?
– Máme za sebou veľmi vydarenú sezónu po všetkých stránkach. Strelili sme najviac gólov, inkasovali sme len desaťkrát. Jadro mužstva tvoria prevažne len domáci hráči, ktorých sme doplnili síce cudzími hráčmi, ale tí sa postupne stávajú už domácimi, pretože sa sem buď priženili, respektíve v tejto obci si našli partnerky, priateľky a viac-menej sa už tiež stávajú domácimi.
Vyhrať súťaž takýmto spôsobom je netradičné. Vy ste nestratili ani bod, zrejme tá kvalita tam musela byť...
– Toto mužstvo nepatrilo do ôsmej ligy a to potvrdzovalo v každom jednom zápase. Hráči do zápasov išli na sto percent, i keď je pravda, že po jesennej časti sa na jednotlivé jarné zápasy hráči už ťažšie motivovali. Mužstvo v tomto zložení má na oveľa viac, než len vyhrať ôsmu ligu. V kabíne máme viacero osobností, ktoré vedia mužstvo vyhecovať. Chalani mali obrovskú túžbu po futbale a ich záujem bol nadštandardný. A to bol základný kameň úspechu nášho mužstva.
V nižších súťažiach sa často stáva, že počet hráčov je značne obmedzený. Ako je to u vás v Potvoriciach?
– V jesennej časti sme mali širší káder, ktorý sa postupne zredukoval, pretože niektorí chlapci najmä z pracovných dôvodov sa nemohli venovať futbalu v takom rozsahu, ako chceli. Myslím si ale, že momentálne sa v tíme vytvorila taká partia, kde všetci ťahali za jeden povraz. Či hráči hrali od začiatku alebo sedeli na lavičke, jeden druhého vždy povzbudzoval a týmto rástla aj zdravá konkurencia v tíme. Chalani si sadli ľudsky, zafungovala aj tímová chémia a vtedy je radosť v takomto tíme robiť trénera.
Ktorí hráči boli ťahúňmi mužstva?
– Jednoznačne by som vy-zdvihol brankára a kapitána tímu Radka Keraka, ktorý je správny kapitán. Je síce vekovo ešte mladým hráčom, má iba 22 rokov, no je z neho výrazná osobnosť a na mužstvo má dobrý vplyv. Je bezprostredný a spontánny, dokáže s každým komunikovať a každého vie vybičovať k super výkonu. Druhým je Lukáš Ondris, ktorý sa so 49 gólmi stal i najlepším strelcom súťaže. Je to tiež hráč, ktorý podľa môjho názoru nepatrí do ôsmej ligy, má na viac. Svojím prístupom je vzorom pre ostatných hráčov a rešpektovanou osobnosťou v kabíne. Síce toho veľa nenahovorí, vždy mu stačia dve-tri slová, ale tie bývajú často trefnejšie a tým dokáže i namotivovať celé mužstvo.
Postupujete do siedmej ligy. Nastanú nejaké zmeny v kádri? O čo je VII. liga náročnejšia ako VIII. liga?
– Väčšina kádra zostáva po- kope, a preto aj v VII. lige máme len tie najvyššie ambície. Ak rátam aj prípravné zápasy, tak sme neprehrali už viac ako tridsať stretnutí. Aj to nám velí k tomu, aby sme v siedmej lige neboli len do počtu. Už počas jarnej časti som veľakrát premýšľal, čo s nami urobí prvá prehra. Víťazstvá tešia, ale nie všetko je iba o výhrach. Na jar sme sa už ťažšie motivovali, a preto som sám zvedavý, čo sa stane, ak prehráme prvý zápas. Verím, že sme však natoľko silní, že aj po prípadnej prehre sa opäť zmobilizujeme a budeme bojovať aj ďalej. Už pred jarnou časťou sme odohrali prípravné zápasy len proti súperom zo siedmej ligy. Ani jedno z mužstiev, ani my, neboli v plnej sile, no vždy sme dokázali vyhrať. Kvalita bola na našej strane, a preto verím, že v siedmej lige zabojujeme o najvyššie priečky.
V nižších súťažiach je problémom aj nižšia tréningová morálka. Ako je to u vás?
– My trénujeme dvakrát do týždňa a spravidla tých 80 percent hráčov je vždy na každom tréningu. Na začiatku ročníka nás bývalo na tréningoch 14 až 15 hráčov, ale to bolo len v prípadoch, keď nás obchádzali zranenia. Tie sa nám vyhýbali po celú jesennú časť, horšie to však bolo v jarnej časti, keď som v posledných štyroch – piatich zápasov mal k dispozícii len dvanásť hráčov. To však bolo zapríčinené hlavne zraneniami.
Rád by som na záver poďakoval všetkým, ktorí sa zaslúžili o postup do siedmej ligy. Veľké poďakovanie patrí i obecnému zastupiteľstvu na čele so starostom obce Potvorice Ľubomírom Malom za úžasný prístup a podporu. Viac-menej nebyť starostu Ľubomíra Mala, tak futbal v obci by nebol na takej úrovni ako teraz.
Okrem nášho postupu sa obec snaží pracovať aj na zveľadení futbalového štadióna, kde nám výborne pri tréningových jednotkách pomáha i multifunkčné ihrisko. Momentálne obec vybudovala i nový chodník na ihrisku a v pláne sú aj ďalšie úpravy na zveľadenie nášho futbalového stánku.
