SELEC. V našom farskom Kostole sv. Bartolomeja apoštola v Selci sa v zápisoch spomína, že keď bola v roku 1780 ku kostolu zo začiatku 16. storočia pristavaná veža, bol v nej aj priestor ako „chorus“ pre organ. V tom čase bola ponuka kúpiť „orgánek“ z františkánskeho kláštora v Beckove.
Na jeseň v roku 1882 sa ponúklo „Slávné patronátne panstvo DICASTRIES a ráčilo nám milostivo udeliť 87 kubíkov dubového dreva ku stavbe chórusa.“
Tento a ďalšie texty sú napísané na zadných dverách organa z pravej strany.
O organ v piaristickom kostole sa delí so svojím otcom. Ten však nepozná noty Čítajte „Na večnú pamiatku šetkým. Tento nový organ z osmi mutáciami a subbasom aj s novým chorusom vystavaný a dohotovený je dna 24. marca 1883 práve na Veľkú noc.
Nadobudnutí bol z částky vlastníma silami Matky cirkvi seleckej, z částky velkodušníma milodari aj ofier. Jeho jasnost cisár Franc Jozef I. ráčil nám dat milostive 100 zl. Jeho excelencia pán biskup Nitranský Augustín Roškováni ráčil nám dat láskave 200 zl.
Jeho velkomožnost pán Gejza Rakovský krajinský vyslanec napomohol nám 50 zl. Dostojný pán kanonik Nitranský Gymroszah dal 20 zl. Osvietený pán gróf Adolf Pongrác novomestský prepošt dal nám 5 zl.
Týmto šetkým vysokým dobrodincom našim nech Pán Boh šetko stonásobne vynahradí. Celý organ mimo celkového zaopatrená pána organára Martina Šaško z Brezovej a jeho tovariša stál nás 850 zl. A k tomu si vyjednal ešte náš starý orgánek pán majster za 15 zl.
Nový chórus nás stál 200 zl. Toto utešené dielo ku chvále Božej a ku potešeniu jak farníkov tak jejich potomkov zaopatrili: Michal Radimecký farár, Ferdinand Szendrei organista, Štefan Krčmárik richtár, Ján Masár podrichtár a Štefan Puna prísažný.
Potomstvo milé maj nás šetkých v drahej pamati a modli sa za nás šetkých. Dáno v Selci dna 24ho marca 1883 roku,“ píše sa v texte.
Kvôli červotoču vo farskom kostole občas tóny na organe vôbec nehrali Čítajte V polovici 20. storočia budovali betónový chórus
Ďalší zápis je z roku 1951, keď sa budoval nový betónový chórus. V zápise je zmienka o tom, že vtedy organ rozobral a znova postavil Otakar Vražanský a jeho pomocník Štefan Adámek z Nitry.
Od začiatku boli k organu pripojené veľké kožené mechy, ktoré sa napĺňali vzduchom šliapaním nohou. Tieto mechy musel vždy niekto ťahať. Tak to bolo do roku 1959, keď obec elektrifikovali a k organu namontovali pneumatrické čerpadlo, ktoré malo hlučný chod.
To bolo po čase presťahované na povalu kostola a tým sa získalo viac priestoru na chóruse. Ľudové príslovie hovorí, že „čo sa nosí, drať sa musí“. Tak aj tento náš organ si už po rokoch vyžadoval svoje. Niektoré tóny na organe už vôbec nehrali aj pre napadnutiu červotočom. Reštaurovanie organovej skrine spočívalo v odstránení nevhodných doplnkov drevnej hmoty, v upevnení uvoľnených častí či vyčistení kovových častí. A čo je tiež dôležité, pneumatické čerpadlo je bezhlučné a zmestilo sa do organovej skrine.
Na opravu organa prispeli veriaci, rôzni sponzori, vyššie cirkevné inštitúcie i obec. Organizačne to všetko zabezpečoval pán farár Jozef Petrek. Jemu i všetkým prispievateľom patrí veľké Pán Boh zaplať. Nech náš historický organ slúži ku cti a sláve Božej.
Autor: FRANTIŠEK ŽOVINEC
