TRENČÍN. Pred desiatkami rokov brázdil na východnom Slovensku starý windsurfing pravdepodobne vlny Zemplínskej šíravy alebo Domaše.
Sochár Michal Machciník (narodený v roku 1989 v Košiciach) ho našiel v dezolátnom stave vyhodený na čiernej skládke v lese. Rozlámaný na niekoľko kusov a úplne zničený surf Machciník zrekonštruoval a dotvoril na umelecké dielo. Dnes surf z osemdesiatych rokov „pláva“ na podlahe Galérie M. A. Bazovského. Na plachtách surfu zároveň počas výstavy Re – kreácia premieta videeoprojekciu o stále obľúbenom windsurfingu.
Windsurfing v galérii určite nie je tradičné umelecké dielo. Kde ste ho objavili?
- Tento pozostatok windsurfingu som objavil nad Košicami na kopci v lese. To je tiež ďalší paradox. Keby som windsurfing našiel v Chorvátsku na pláži, tak to by raritou nebolo.
Ale športové plavidlo určené na vodu nájsť v hlbokom lese? Zaujalo ma to. Najprednejšiu časť som našiel na čiernej skládke a tušil som, že v lese sa bude skrývať zvyšok.
Windsurfing teda nebol vyhodený v celistvom kuse?
- Bolo to rozhodené a dohromady som ho dával z nejakých siedmich kusov. Jednotlivé kusy som pracne nachádzal a som rád, že sa mi napokon podarilo vytvoriť celok. Aj s plavákom, aj s rahnom.
Pravdepodobne si tento surf niekto v minulosti pracne sám doma vyrábal. Vyložene svojpomocne. Plachta je pripevnená k ľahkoatletickej skokanskej žŕdke, lebo tá je ľahká, ohybná a má výborné vlastnosti. Aj takto si pionieri windsurfingu pomáhali v minulosti pri zakladaní tohto športu na Slovensku.
Dá sa datovať vznik tohto windsurfingu?
- Odborníci to odhadli pohľadom na tvar windsurfingu na osemdesiate roky. Pri jeho výrobe bol použitý laminát, jadro je tvorené polystyrénom.
Keďže v tej dobe sa windsurfingy vyrábali svojpomocne, možno tento vznikal v kuchyni na štvrtom poschodí v nejakom paneláku na sídlisku. A potom to nevedeli vyniesť von, pretože aj tento plavák je dlhší ako tri metre. Aj rahno je dlhšie ako tri metre.Tak to dávali dole cez okno lanom.
Na plachte je zreteľne vidieť „evidenčné identifikačné číslo“ surfu CZ 3361. Neskúšali ste hľadať prvého majiteľa?
- Neskúšal som to. Chcel som príbeh nechať otvorený, nedokončený a nedopovedaný. Dnes je to už so surfovaním omnoho jednoduchšie. Máte surfy na kolieskach, surfy na sneh, kdekoľvek prídete k moru, surf si môžete požičať.
V minulosti to také jednoduché zďaleka nebolo. Preto tento príbeh o znovuzáchrane windsurfingu z lesa.
Ako ste vlastne windsurfing transportovali z košického lesa do vášho ateliéru?
- Bolo to na etapy a pomáhali mi kamaráti. Les je vzdialený niekoľko kilometrov od Košíc. Bolo to snáď na päť – šesť prenášacích etáp.
Ako vám napadlo inštalovať rozlámaný windsurfing do galérie?
- Som príslušníkom Ateliéru slobodnej kreativity 3D v Košiciach. Výtvarník by mal byť veľmi otvorený a svojim jazykom by mal dielo dotvoriť. Treba byť predovšetkým otvorený novým myšlienkam.
Ako ste windsurfing do Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne priviezli?
- Toto dielo sa dá rozložiť, našťastie, na kusy. Z ateliéru som ho vyviezol už aj do historickej stredovekej bašty v Bardejove. To bol poriadny kontrast. Stredovek a windsurfing. Trenčín je druhé miesto, kam som windsurfing priviezol. Svoje ďalšie diela som predstavil v galériach v Žiline, v Košiciach, Prahe, Užhorode, Bratislave, Michalovciach i v Drienovskej Novej Vsi.
Jeho plachtu ste premenili na filmové plátno a spojili s premietaním videofilmu o tomto športe na Slovensku. Neobvyklý nápad.
- Rozhodil som siete a hľadal a pýtal sa na ľudí, ktorí sa tomu venovali a vo windsurfingu sa vyznajú. Bolo skvelé, že som našiel veteránov windsurfingu na Slovensku, ktorí mi radi povedali k tomu viac.
Nenapadlo vám windsurfing definitívne oživiť a po ďalších úpravách ho opäť položiť na vodu?
- Možno to bude ďalším krokom tohto projektu skúsiť ho postaviť na vodu a pritom filmovať. Ja som teda na surfe ešte osobne nestál, takže všetko je otvorené.
