NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Martin Žák, absolvent bratislavskej VŠMU, počas päťročného užívania extázy takmer zomrel. Predávkoval sa. Z drogového pekla sa mu podarilo vymaniť v poslednej chvíli. Svoju drogovú púť ukončil ako 23-ročný.
Dnes je čistý a proti drogám bojuje prostredníctvom účinkovania na divadelných doskách. 35-ročný Petržalčan sa s divadlom pre jedného herca Cesta do tmy prihovára naj-mladším generáciám, ktoré drogy sústavne ohrozujú.
Prostredníctvom vlastného príbehu a osobnej drogovej skúsenosti dvíha medzi dorastom varovný prst. 17. mája vystúpil pred stovkami novomestských študentov v mestskom kultúrnom stredisku.
Vaša drogová anabáza sa začala ľahkou drogou – marihuanou. Kedy sa to všetko začalo?
- Marihuanová epocha začala už v pätnástich rokoch. Vtedy som študoval na strednej pedagogickej škole. Bol som súčasťou partie, kde na marihuane fungovali všetci. Chcel som byť súčasťou partie a netrhať ju. To bol vtedy ten prvotný motív.
Po krátkej dobe ste prešli na najrozšírenejšiu „diskotékovú a tanečnú drogu“ – extázu.
- Na extázu som prešiel po dvoch rokoch. Bol som teda stále ešte stredoškolák. Vychádzalo to vtedy z mojej životnej situácie. Bol som vtedy veľmi zamilovaný. Tam bol ten spúšťač, že som nechcel prísť o to dievča.
Nemal som potrebu si to dať, ale keď s tým prišla, že dobre. Keď som zažil tú skúsenosť, myslel som, že je koniec. Mal som tú skúsenosť, bolo to silné, ale malo to veľmi negatívne účinky. Ale keďže som o ňu nechcel prísť, tak sme v tom pokračovali.
Vaša vtedajšia partnerka bola vo vysokom drogovom štádiu závislosti?
- Nie, ona bola taký ochutnávač. Mrzí ma to v mojom živote, že som do toho tak hlúpo spadol a stal som sa sieťou aj pre tých druhých.
Päť rokov ste existovali na extáze. Heroínu a ďalších tvrdým návykovým drogám ste odolali. Ako je to možné?
- To vôbec. Je to odporné. Neznášam ihly. Keď som videl o ľuďoch, ktorí boli závislí na heroíne, dokumenty, tak to bolo strašné poznanie, čo to so závislými ľuďmi urobilo. S extázou som mal dojem, že pilulka. Akoby som zapil acylpyrín.
Pravidelné užívanie extázy sa vo vašom prípade stupňovalo?
- Dávkovanie sa nestupňovalo výrazne, ale stupňovalo sa užívanie. Párty boli každý víkend.
Našťastie, protidrogovému liečeniu som sa napokon vyhol. Dokázal som s užívaním extázy radikálne skoncovať. Hlavným dôvodom bolo vážne ochorenie mojej mamy.
Na extázu som bol napojený mentálne, vo svojej duši, vo svojej hlave, ale nie fyzicky. Preto, keď som s tým prestal, telo nemalo až taký absťák, ako keby som išiel na tých naj-tvrdších drogách.
Boli ste študentom strednej školy. Ako ste užívanie extázy dokázali utajiť pred rodičmi?
- Dokázal som pred nimi hrať divadlo. Dlho netušili, že sa niečo deje. Samozrejme, potom neskôr to zistili, keď už sa nedalo utiecť. Boli v obrovskom šoku. Mám výborných rodičov a mama nechápala, ako sa to mohlo stať.
Vychovávali ma svedomito od malička. Niečo také ako drogy v našej rodine nikdy nebolo. Namočil som sa do toho cez partiu a potom to už išlo ďalej a ďalej. Mama mi veľmi pomohla.
Vlogeri nahradili mladým televíziu - na internete ich sledujú milióny priaznivcov Čítajte Napokon ste sa aj vy drogou predávkovali.
- Nedokázal som sa v tom momente ani nadýchnuť. Podlomili sa mi kolená a padol som na zem. Nevedel som, čo sa deje, kde som, nedokázal som sa pohnúť. Ležal som na zemi a cítil, ako strácam kontakt s okolitým svetom. Bol to strašný pocit. Akoby som sa rútil do tmy. Potom si už iba pamätám, ako som sa prebral s kyslíkom na ústach v sanitke.
Zdravotné následky po päťročnom užívaní extázy si určite vypýtali svoju daň.
- Prvé roky som cítil, že som fyzicky veľmi slabý. Organizmus mi to dokonale vyžmýkalo a vyšťavil. Mal som problémy s trávením. Pilulka ide rovno do žalúdka a tráviacu sústavu mi rozhodila. Trávenie nemám doteraz v poriadku. Ale už je to s trávením oveľa lepšie.
Rozbitý som bol aj po mentálnej stránke, veľmi labilný a všetko ma dokázalo rozhádzať. Musel som si dlho hľadať vlastnú psychiku, že kto vlastne som. Keď som bol na droge, mal som stavy, že som niekto iný.
Tábor tanečnej a diskotékovej scény príliš po drogovej stránke zrejme čistý nie je.
- Mladí mi hovoria, že kedysi to stálo desať eur, teraz to kúpia za päť eur. Mladí ľudia si radšej nedajú na party dve pivá, ale „šlapú“ na extáze šesť hodín. Zohnať drogy nie je problém ani dnes. Sprostredkovane od mladých ľudí viem, že stačia dva telefonáty a drogy sú do dvoch hodín. Extáza bola jeden čas zlikvidovaná a zase je tu.
Chodia po divadelných predstaveniach za vami drogovo závislí študenti a zdôveria sa?
- Stáva sa to. Aj v Dolnom Kubíne za mnou prišli dvaja chlapci, ktorí fičali na drogách. A povedali mi, že som hral ich príbeh. Presvedčil som ich, aby vyhľadali odborníka.
Tí chlapci išli napokon na protidrogové liečenie. Boli mi za to veľmi vďační. Na stredných školách chodia za mnou dievčatá i chlapci, ktorí s drogami skúsenosti majú.
Je Bratislava na tom horšie ako ostatné kraje Slovenska?
- Ani by som nepovedal. Máme také skúsenosti, že v miestach, kde sa nič nedeje, sa drogy dostali medzi ľudí, ktorí si tam našli výborné nové pole pôsobnosti. Mnohí mladí ľudia takto trávia svoj voľný čas. Že sú v iných stavoch.
Vy ste sa stretávali s dílermi priamo alebo ste mali drogy sprostredkovane prostredníctvom kamarátov?
- Dávky som dostával nie priamo od dílerov, ale od ľudí, ktorí sa s nimi stretávali. Priamo s dílermi som sa nestretával.
Ako vám napadlo divadlo jedného herca s protidrogovou tematikou?
- Už v roku 2007 som cítil, že toto musí ísť von. Mám rád predstavenia, ktoré celkovo dávajú nejaký zmysel. Rozmýšľal som, ako zahrať svoj príbeh, aby sa dotkol mladých ľudí. Zároveň som nechcel do tej témy naťahovať iných ľudí. Preto na javisku využívam figuríny a na javisku účinkujem jediný.
Trenčiansky hrad tak, ako ste ho ešte nevideli! Čítajte Hrávate toto predstavenie aj pre mládež, ktorá je na protidrogových liečeniach?
- Dvakrát do roka toto predstavenie hrávam v protidrogovej liečebni v Pezinku. Tam sú mladí ľudia závislí od heroínu, pervitínu, dievčatá, chlapci, mladučké prostitútky závislé od drog.
Ešte hodinu po predstavení sa spolu rozprávame. Oni hovoria svoje príbehy, ja im hovorím svoj. Pre obe strany je to výborná terapia. Každý z nich by mohol urobiť vlastné predstavenie o svojom príbehu.
