TRENČÍN. Prípad ukradnutého obrazu Miloša Alexandra Bazovského sa ťahá už takmer dva roky. Súd s bývalou pracovníčkou múzea, ktorá je obvinená z krádeže vzácneho obrazu, uzavrú v júni.
V rukách súkromného zberateľa zo Žiliny takmer skončil vzácny Bazovského obraz Ženy pod krížom. Obraz, ktorý má hodnotu minimálne 50-tisíc eur, kúpil zberateľ za osemtisíc.
Keď sa dozvedel, že obraz je ukradnutý a pochádza z Trenčianskeho múzea, na druhý deň ho vrátil.
O diela M. A. Bazovského je dodnes medzi zberateľmi eminentný záujem. Patria medzi najkupovanejšie a najhľadanejšie.
Prečo sú obrazy Bazovského obrovským lákadlom, prečo dosahujú nákupné ceny vysoké čiastky a iné zaujímavosti nám o Bazovskom prezradila výtvarná teoretička Alena Hejlová.
Od roku 1980 sa s obrazmi slovenského majstra stretávala na pôde Galérie M. A. Bazovského denne. Patrí medzi najväčších slovenských znalcov výtvarného diela tohto maliarskeho génia, ktorý sa narodil 11. januára 1899 v Turanoch a zomrel 15. decembra 1968 v Trenčíne.
Nemrzí vás, že o našom výtvarnom velikánovi Bazovskom sa začalo častejšie hovoriť medzi širokou verejnosťou opäť až s kauzou jeho ukradnutého obrazu?
- V umení sa nedá vždy o všetkom rozprávať a v plnej šírke. Sú obdobia, kedy sú umelci viac v popredí a sú vychytenejší a „zberateľnejší“. Sú autori, ktorých diela sa zbierajú a kupujú vždy. Tak je to aj s Bazovským.
Jeho dielo je uzavreté už viac ako päťdesiat rokov. V podstate ešte dlhšie. Pretože, keď sa presťahoval do Trenčína, bol už veľmi chorý. V Trenčíne tvoril veľmi málo. Jeho dielo bolo uzavreté vlastne dávno pred jeho smrťou.
Vzácny obraz predala pracovníčka múzea Čítajte Prečo sú súkromnými zberateľmi jeho diela tak vyhľadávané a vytúžené, že sú za ne ochotní investovať obrovské finančné čiastky?
- Jeho dielo nie je nekonečné a jeho diela sa rozobrali. Začal tvoriť už po roku 1925, keď skončil štúdium v Prahe a vrátil sa na Slovensko do rodných Turian. Diela vystavoval a išli aj do súkromných rúk.
Bazovský už vtedy obrazy predával, a tak sa míňali medzi verejnosťou a v galériách. Jeho obrazy z tvorivej špičky sú dnes už niekde zakotvené natrvalo v galériách, múzeách a medzi súkromnými zberateľmi. Ak chce niekto teraz zohnať najlepšie veci, tak je už neskoro.
Čím Miloš Alexander Bazovský fascinuje súkromných zberateľov?
- Patrí medzi zakladateľov moderného slovenského maliarstva. Dostal sa do žiackych čítaniek spolu s Martinom Benkom, Jankom Alexym, Ľudovítom Fullom, Mikulášom Galandom. To boli diela, ktoré žiaci vídali už v ranných rokoch na reprodukciách. Aj preto ich originály túžia mať zberatelia vo svojich súkromných zbierkach. Kupujú ich aj napriek tomu, že ceny obrazov Benku, Bazovského i Fullu sa vyšplhali až na neúmerne vysoké čiastky.
Cena ukradnutého a takmer okamžite vráteného Bazovského obrazu z roku 1938 Ženy pod krížom má hodnotu minimálne 50-tisíc eur. Zdá sa vám táto čiastka primeraná?
- Celkovo obrazy Miloša Alexandra Bazovského sú cenovo premrštené.
Bazovský bol činorodý autor. V jeho galérii v Trenčíne je 462 obrazov a 667 kresieb. Objavujú sa na Slovensku aj doteraz neobjavené diela?
- Nové Bazovského diela sa stále objavujú. Galéria Bazovského v Trenčíne mala pred týždňami počas nákupnej komisie v ponuke štyri obrazy od Bazovského.
Na súde vypovedal kupec ukradnutého obrazu Čítajte Tri diela boli úplne z raného obdobia po roku 1925. Tieto diela sa na verejnosti objavili po veľmi dlhých rokoch. Ja som sa s nimi naposledy stretla pred dvadsiatimi rokmi. V rodisku Bazovského v Turanoch zisťoval v minulosti pán Liskaj, kto vlastní v súkromných rukách diela tejto výtvarnej legendy.
Vytvoril potom brožúrku, kde boli publikované neznáme diela maliara. Tri z tých diel sa objavili u nás počas nákupu. Galéria tieto diela odkúpila.
Bazovského obrazy majú obrovskú hodnotu. Snažia sa falzifikátori napodobňovať jeho diela?
- Áno, veľmi. Napodobnovatelia si však myslia, že Bazovský sa ľahko napodobní. Ale nie je to pravda. Bazovský mal veľmi špecifický spôsob ukladania farby, ťahy štetca, špecifickú farebnosť. Napodobniť ho je naozaj problém.
Stalo sa nejakej galérii, že odkúpila zo súkromných rúk falzifikát obrazu Bazovského?
- Nepravé obrazy, ktoré vychádzajú na povrch v súčasnosti, to sú veci, ktoré vznikli v posledných 15 – 20 rokoch. Po revolúcii sa rozbehla výroba takýchto falzifikátov.
Staré obrazy, ktoré sa nakupovali do galérií, všetky boli pravé. My sme vždy zisťovali aj „životopis“ diela.
U koho bol obraz, kedy si ho obstaral. Obrazy sa dali kúpiť aj priamo na Bazovského výstavách. Výtvarné diela boli aj u lekárnických a právnických rodín, kde to patrilo k bontónu. Galérie vedeli, čo kupujú, podvrhy Bazovského sa k ním nedostali.
Sú všetky Bazovského obrazy signované jeho menom alebo ostali niektoré zahalené rúškom tajomstva?
- Skoro všetky diela Bazovský podpísal. Našli by sa aj diela, na ktorých podpis chýba.
Jeho podpis sa vyvíjal. Obrazy vytvorené v tridsiatych rokoch podpisoval celým menom Bazovský so špecifickým písmenom B. Povojnové diela označoval M-A-B, niekedy iba M.B.
Aký je pomer vlastníctva obrazov Bazovského medzi galériami a súkromnými vlastníkmi?
- Nemáme tú možnosť ako zistiť, čo všetko je ešte v súkromných rukách. Určite niekde na strednom Slovensku, v Martine, vo Vrútkach, v Žiline, v Banskej Bystrici sú majitelia diel Bazovského.
V súkromných rukách sú niektoré obrazy Bazovského aj v Trenčíne. V našej galérii je vyskladaná stála expozícia a dosť obrazov je ešte aj na paneloch v depozite. Okrem malieb vlastníme aj vyše 600 kresieb.
Obrazy sú v Galérii M. A. Bazovského roky voľne vystavené. Prišlo k ich poškodeniu alebo k snahe nejaký odcudziť?
- Musíme si zaklopať, že zatiaľ nie. Všetko je sledované kamerovým systémom, všetko máme pod dozorom. Máme tu aj osobný dozor. Zatiaľ sa nestalo, že by bolo v našej galérii nejaké dielo poškodené alebo ukradnuté. Nebol ani pokus o krádež.
Bazovského diela sme v minulosti požičiavali aj na výstavy po Slovensku i do zahraničia. Obrazy boli v Bulharsku a odtiaľ sa nám niektoré diela vrátili poškriabané. Asi ich necitlivo vybaľovali. V 70. rokoch boli niektoré kresby a gvaše na výstave v Havane. Niektoré kresby pozahýbali, ako im to vyhovovalo do rámu.
Galéria M. A. Bazovského vlastní obrovskú zbierku Bazovského diel. Je najväčšou na Slovensku?
- Galéria získala Bazovského pozostalosť, keď bol už tu v Trenčíne. Do zbierky galérie sa dostali diela, ktoré už boli „záverečné“ a z konca 40. a 50. rokov. 30. roky vtedy už v jeho majetku neboli.
Tie veci už boli rozpredané a rozchytané dávno preč. Na počet kusov ma galéria pravdepodobne najviac diel Bazovského, ale nevlastní tie najšpičkovejšie diela z 30. rokov. Tie sú v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, niečo je v galérii na Orave, v Martine, v Liptovskom Mikuláši.
Špekulujú predajcovia Bazovského obrazov pri ponukách galériám alebo ich predávajú skôr a radšej do súkromných zbierok?
- Minulý týždeň ma navštívil pán, ktorý zdedil Bazovského obraz z 30. rokov. Nebolo to síce to najšpičkovejšie obdobie a dielo. Ale bol to zaujímavý a veľký Bazovského obraz. Chcel najradšej obraz predať do galérie, na taký finančný obraz by musela ale dostať galéria grant z ministerstva kultúry. Ľudia sa snažia dobre predať. Ceny obrazov by mal ohodnotiť súdny znalec určený na výtvarné diela. Chcú od nás určiť aj pravosť diel.
Skupujú diela Bazovského aj zahraniční zberatelia?
- Nie. Sláva Miloša Alexandra Bazovského sa končí na hraniciach Slovenska
Bolo treba niečo reštaurovať? Aká je kvalita farieb či plátna, ktoré Miloš Alexander Bazovský používal?
- Bazovský nebol veľký pedant. Pokiaľ bol na tom finančne dobre, dával si na veciach záležať. V 30. rokoch robil veľa vecí na plátno, dával si záležať aj na podkladoch.
V 50. rokoch bol zaznávaný a jeho osobnosť potláčaná. Jeho dielo nebolo žiaduce vystavovať. Preto nemal možnosť predávať, tak bol na tom finančne dosť zle.
V roku 1951 mu boli dokonca zhabané obrazy pre nedoplatok daní. Čo sa vtedy dialo v živote Bazovského?
- Príčinou bola spoločensko-politická situácia. Nechcel maľovať v duchu socialistického realizmu. Vrchnosť mu dávala najavo, že s ním veľmi nepočíta, že nedostane zákazky. Prežíval, ako sa dalo. Maľoval aj na preglejku a sololit. Má obrazy, ktoré aj premaľovával. Boli obdobia, keď nemal na oleje, nemal na farby či podklady. Maľoval, ako sa dalo.
Bazovský miloval slovenskú krajinu. Maľoval Turiec, Oravu, Liptov, Detvu. Mal nejaký najobľúbenejší kraj?
- Zaujímala ho veľmi napríklad rázovitosť a drsnosť Detvancov. Fascinovaný bol aj ich krojmi. Miloval rodný Turiec, rodné Turany i Liptov. Po vojne začal chodiť na Oravu, kde ho zaujali dediny. Napriek všetkej chudobe mal výlety na Oravu rád.
Po ľudskej stránke to boli pre neho pekné roky, stretával tam aj mnoho svojich kolegov.
Prečo dožil svoj život práve v Trenčíne na Kukučínovej ulici?
- Jemu ponúkli bývanie vo vile na Kukučínke. Neviem, či to bolo vtedy za nejakú dobrú cenu. V Trenčíne už skoro vôbec nemaľoval. Bol vážne chorý.
Ako hodnotia výtvarní teoretici časové obdobia v živote Bazovského vzhľadom na jeho tvorbu?
- Jeho štýl sa vyvíjal. Dobré sú 30. roky, v ktorých si hľadal a našiel svoj štýl.
Vidiek a folklór zohral v jeho tvorbe veľkú úlohu. Výborné v jeho podaní boli aj päťdesiate roky.
