NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Lukášovi najbližší a celá nezávislá scéna v Novom Meste nad Váhom už celý rok smútia. 7. mája 2016 zomrel po tragickej udalosti, ktorá sa odohrala 3. mája v holandskom Rotterdame, ich kamarát a organizátor hudobného života Lukáš Ševčík.
Lukášovo bezvládne telo našli s ťažkými zraneniami hlavy v bezvedomí ležať na ulici v rušnej štvrti v blízkosti Nettomarketu v kaluži krvi. Život vždy usmiateho, pohodového a nekonfliktného mladého chalana, ktorý v Holandsku krátkodobo pracoval, nepomohlo zachrániť už ani niekoľko náročných operácií.
Na novomestskej pôde sa 6. mája stretlo množstvo jeho priateľov. Pripomenuli si ho v rámci graffiti projektu Memorial Graffiti Jam a večerným benefičným koncertom viacerých interpretov v cykle Neurovison. Celý finančný výťažok z akcie venovali Petrovi zo Starej Turej, ktorý trpí detskou mozgovou obrnou.
Tvorcovia graffiti z celého Slovenska
Uplynul rok, ktorý navždy pre mnohých Lukášovych blízkych ostane zahalený veľkým otáznikom. Hoci partia chalanov milujúcich graffiti spojená organizátorom Oliverom Dórom zorganizovala prvú legálnu graffiti akciu na novomestskej pôde už v roku 2013, víkendové podujatie sa nieslo v mene Lukáša Ševčíka. Zaspomínať si prišla takmer dvadsiatka sprejerov z celého Slovenska.
„Prvú akciu, Streetartové šialenstvo, sme zorganizovali už v roku 2013. Toto je jej pokračovanie. Podujatie chceme organizovať už pravidelne. Dnes prišli writeri z Kysuckého Lieskovca, Dolného Kubína, Piešťan i spoza Trnavy a Senca. Štyria writeri prišli priamo z Nového Mesta nad Váhom,“ povedal Oliver Dóra, organizátor podujatia.
Námet graffiti ponechali na fantázii tvorcov. Organizátori potrebovali iba povolenie od mesta, aby mohli sprejovať na desiatky metrov dlhé steny v blízkosti športovej haly. Dostali ho. „Sprejeri začali o pol desiatej. Na svojich graffiti pracovali až do večerných hodín. Spotrebovali vyše tristo sprejov,“ usmial sa Oliver.
Peniaze pre športovca s detskou mozgovou obrnou
Rozmanitosť štýlov ovládla aj streetartovú graffiti scénu.
„Niekto robí štýlom 90. rokov, niekto „rýchlo do ulice“, iný tvorí 3D graffiti,“ potvrdil organizátor. Komunita okolo Olivera Dóru prepojila pripomenutie si výročia Lukášovej tragickej smrti aj so spomienkou na 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom.
„Bojujeme proti reaktivitám. Robíme antifašistickú mobilizáciu okolia. Aby mladí ľudia vedeli, o čo ide,“ prízvukoval Lukáš. Po celodennej graffiti akcii zorganizovali aj charitatívne podujatie v alternatívnom Klube Za rampami.
Výťažok z akcie nazvanej Neurovision venovali mladému chlapcovi zo Starej Turej postihnutého detskou mozgovou obrnou. „Peter sa venuje paralympijskému športu boccia, v ktorom dosiahol veľké úspechy. V tomto roku bol pozvaný na European World Open do Sevilly. Keďže je to finančne nákladné, pomôžeme mu finančne, aby sa tam dostal. Držíme mu palce, aby sa zúčastnil po prvýkrát aj na paralympiáde,“ potvrdil Oliver.
Agónia a extáza v nasprejovaných tvárach
23-ročný Radim Neznámy z Dolného Kubína je vyhľadávanou hviezdou medzi tvorcami graffiti. Pod jeho rukami a s farbou valiacou sa z trysiek sprejov vznikala počas celého dňa obrovská tvár dievčaťa. Kto si dodnes myslel, že graffiti sú iba nápismi počmárané steny, vytriezvel z veľkého omylu
„Riešim hranicu medzi agóniou a extázou. Kde sa nachádza tá hranica v portrétovej a mimickej časti. Zaujíma ma deformácia tváre, venujem sa najmä obrovským portrétom,“ prezradil Radim, študent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.
Z predlohy tváre na formáte A4 dokázal jej podobu zvečniť na mnohonásobne väčší múr. „Treba mať pri obrovskom zväčšovaní na to cit. Pracujem s tým veľa rokov. Ľudské oko dokáže zaznamenať časti ľudského tela a potom s nimi pracuje v správnom pomere a môže ho aj cielene deformovať. Pre mňa je to omnoho ľahšie ako v reále namaľovať les,“ usmial sa Radim Neznámy.
Na nekonečné múry preniesli svoju fantáziu
Medzi tvorcami graffiti boli štyria writeri nad tridsať rokov, ale aj dve dievčatá. 20- ročná Alexandra Babišová z Kysuckého Lieskovca prišla do chlapčenskej komunity sprejerov k múrom po prvýkrát. Spreje nahradila hubkami a kvalitnou farbou.
„Dvaja ľudia na loďke a za nimi rozľahlý vesmír, ktorý som si vo fantázii zmixovala sama. Tvoriť hviezdy a ich odrazy vo vode bolo fascinujúce. So špongiami sa tvorí výborne. Okrem farieb mi preto stačil iba jediný biely sprej,“ usmiala sa pri pohľade na svoje dielo milovníčka street artu, ktorá v Ružomberku študuje úžitkové výtvarníctvo. Pouličné umenie je pre ňu pútavým koníčkom, v škole skôr sedí za počítačom pri vzniku reklamnej tvorby. Steny výlučne posprejované tagmi sú aj vďaka nej už čiastočne minulosťou. Texty nahradila reálnymi námetmi.
„Má to čaro. Prišli sme a na dlhé múry sme mohli preniesť svoju fantáziu, svoje vlastné motívy. Každý dal na múr kúsok seba a svojej tvorivosti. Baví nás to,“ vyznala sa Alexandra Babišová
Žihľavový škriatok strašil dievky
Grafická dizajnérka, 30-ročná Kristína Novosadová zo Senca, je zviazaná s bylinkami. Jej projekt Bylinke je populárny aj na internetových stránkach. Aj jej výtvarné streetartové dielo sa nieslo v duchu tajomnej prírody. Inšpirovať sa nechala maďarskou povesťou. Tvár škriatka sa zrodila v jej fantázii.
„Žihľavový škriatok vyskakoval spoza žihľavy a robil zle mladým dievkam. Mám knihy o bylinkách od prababky, tam som ho objavila. Ja by som bola v minulosti asi upálená ako bosorka, tak ma tie bylinky fascinujú,“ usmiala sa Kristína. Na škriatka v žihľave použila iba čiernu a bielu farbu. Tá je jej blízka aj z perokresieb a ilustrácií, ktorým sa aktívne venuje. Vo svojom voľnom čase maľuje bylinky aj s popisom na čo sú dobré. „Pouličnou tvorbou tak dokážem okoloidúcim prezentovať možnosť využitia byliniek. Možno sa tak niekto aj podučí, keďže od starých mám sa to už dozvedieť nemusíme,“ podotkla.
A „baby“ v pouličnom umení? „Sme cool. K maľovaniu na stenu ma dotiahol priateľ, dovtedy som sa ostýchala. On sprejoval a ja som sa nudila. Tak som to vyskúšala a venujem sa tomu už tri roky,“ usmiala sa Kristína Novosadová. Jej snom je ilustrovať knižku o bylinkách.
Na stenu nasprejoval Lukášovu prezývku
Legendou v komunite sprejerov v Novom Meste nad Váhom je 28-ročný Lukáš Jančo. Jeden z tých, ktorí takmer všetky peniaze obetuje na farebné spreje. Chalan, ktorý rozprávkovými výjavmi nasprejoval takmer všetky múry Parku J. M. Hurbana, nemohol pri stene so sprejom v ruke chýbať. 6. mája ostal verný tradícii, s ktorou začínal – sprejovaným nápisom.
„Celá akcia je v znamení smutného výročia tragickej smrti Lukáša Ševčíka. Preto som na stenu nasprejoval obrovský nápis Lahvis. Tak ho tu každý volal, bola to jeho prezývka. Nech ho tu jeho prezývka navždy pripomína, aký to bol skvelý chalan,“ povedal Jančo.
Podľa jeho slov komunita sprejerov sa zmenšuje, záujem mladých výrazne upadá. Stále sa nájdu ale fanatici, ktorí celú výplatu minú na spreje. „Chodia do roboty, aby si ich mohli dostatok nakúpiť. Ja robím graffiti štrnásť rokov. Graffiti prešli za tú dobú veľkým vývojom. Každý maľuje tak, ako sa mu najlepšie robí. Je to omnoho rôznorodejšie, ako keď som začínal. Ja robím so sprejom. Tak ma to baví,“ dodal Lukáš Jančo.
Lukáš Ševčík (12. 11. 1994 – 7. 5. 2016)
Lukáša poznali priaznivci hudby aj ako spoluorganizátora hudobného festivalu Galota Fest v Dolnom Srní a neskôr v Novom Meste nad Váhom. Výraznou mierou sa podieľal aj na organizovaní koncertov v novomestskom Klube Za rampami.
„Spolu sme sa od roku 2013 začali venovať multižánrovému festivalu Galota Fest, ktorého dva ročníky sa najskôr konali v Dolnom Srní. Potom sme festival presunuli do väčších priestorov na Zelenú vodu a o deň ho predĺžili. Už na prvé ročníky sme dokázali prilákať mnoho zaujímavých interpretov aj zo zahraničia,“ povedal najlepší Lukášov kamarát Oliver Dóra. Na konci štúdia na osemročnom gymnáziu sa Lukáš s Oliverom spoločne zapojili do európskeho projektu KomPrax.
Získali financie, ktoré investovali do vzniku novej legálnej plochy pre graffiti a vytvorili priestory pre street art. „Plochy sa nachádzali v mestskom parku v Novom Meste nad Váhom,“ potvrdil Oliver. Spolu s Lukášom pripravili v Klube za rampami dvadsať akcií.
