TRENČÍN. Na Základnej umeleckej škole Karola Pádivého chystajú premiéru ambiciózneho projektu, ktorým bude nový pôvodný slovenský muzikál Studňa lásky. Ten pripravujú pedagógovia spoločne so žiakmi všetkých odborov, ktoré na škole vyučujú.
Jedným z cieľov projektu je ponúknuť žiakom možnosť aktívne rozvíjať vlastné tvorivé sily. Premiéra sa uskutoční 2. a 3. júna na hradnom nádvorí pri Studni lásky, vstup na predstavenie je voľný. O prípravách povedal viac pedagóg Róbert Zemene.
Prečo ste sa rozhodli práve pre muzikál?
– Muzikál ako forma nám dáva príležitosť sústrediť kreatívnu energiu všetkých študijných odborov na našej škole, hudobného, dramatického, tanečného i výtvarného.
Nadchla ma myšlienka pokúsiť sa vytvoriť niečo, na čom sa môže podieľať celá škola. Navyše, žáner muzikálu je atraktívny pre mladých ľudí, a vedel som, že by ich to mohlo chytiť, účinkujúcich aj divákov. Po tretie, osobnosť a skúsenosti autorov, speváka a skladateľa Ľuda Kuruca a textára Riša Böndeho bola zárukou, že scénická hudba a texty songov budú kvalitné. A naozaj, keď prišli prvé partitúry, chytilo nás to okamžite za srdce!
Ľudo Kuruc je známy svojou tvorbou pre deti, je to špičkový spevák a aranžér s bohatými skúsenosťami, a je to dobrý kamarát. Vďaka tomu sme mohli spolupracovať ideálnym spôsobom: Napísal som hlavnú charakteristiku postáv, opísal som ich ciele, túžby, emocionálne rozpoloženie, historické pozadie a na tieto prvé poznámky autori komponovali hudbu a texty. To boli nádejné začiatky.
Kľúčové bolo, že bývalá riaditeľka, Veronika Soukupová od prvej chvíle náš nápad podporila a postavila sa zaň. Réžiu a choreografie si vzala na starosť Janette Strhárska, vedúca tanečného a dramatického odboru na škole, dotvorila scenár do výslednej podoby, takže výsledok je vynikajúci.
Ako ste sa dostali k téme Studne lásky?
– Téma prišla sama, okamžite, ako sme si s autorom povedali, že skúsime muzikál, príbeh Omara a Fatimy je príbehom, ktorý by nám mohol závidieť aj Broadway, silný, s jednoduchým a nadčasovým posolstvom. A je to predovšetkým téma naša, trenčianska, tak kde inde, než na trenčianskom hrade by mal takýto muzikál mať premiéru? To nám bolo jasné od začiatku.
Do scenára sa podarilo zakomponovať nie celkom známe historické súvislosti, napríklad objavenie sa vidličky v Uhorsku, alebo postavu rozprávača, Valentina Grega Bakfarka, umelca a lutnistu známeho v celej vtedajšej Európe, ktorý bol vychovávaný na Zápoľského dvore. Pridali sme trochu humoru a niektoré súčasné prvky, ako je RAP alebo swing, aby sme podporili presahy do súčasnosti, ktoré v scenári nájdete.
Pripraviť projekt sa asi neobišlo bez problémov...
– Prvým problémom, ktorému sme čelili, boli samotné učebné osnovy. Štátne umelecké školstvo u nás, žiaľ, zatiaľ neposkytuje priestor pre takýto multižánrový projekt.
Druhou výzvou bolo nájsť vhodných hercov. Keď sme začínali v auguste skúšať, nemali sme spievajúcich detských hercov, ani hrajúcich spevákov, napríklad v árii Štefana Zápoľského musí herec rapovať, ale nikto to u nás nevyučuje, takisto swingové, alebo renesančné frázovanie orchestra a spevákov, niektoré deti sa s tým stretli prvý raz...
Muzikál nám nastavil zrkadlo, ukázal, akí sme organizátori, vyjednávači, ako vieme prezentovať v médiách, a koľko peňazí vieme zohnať...
Nie všetci kolegovia sa nadchli pre spoluprácu, z rôznych pohnútok, veď to, čo robíme je vlastne dobrovoľnícka práca. A veľmi náročná práca. Nájsť vhodných predstaviteľov hlavných postáv, naučiť ich úlohy, postaviť 30 členný orchester, obetovať kvantum času na skúšky, nácviky náročných partov, organizovať pravidelné skúšky 70 ľudí v ich voľnom čase, a nájsť aspoň približne vhodný priestor s javiskom pre nácviky – to nás veľmi vyčerpalo.
Ale to je reálny obraz kultúry v tomto meste, veď ako jediné významné slovenské mesto nemáme divadlo, koncertnú sálu, to nie je len chyba úradníkov, samosprávy, to je diagnóza nás všetkých, ktorí tu žijeme. Trenčín je vlastne ako tá studňa v hradnej skale...
V akom zmysle slova?
– Ako tá studňa, Trenčín je síce impozantnou, ale dierou, do ktorej hádžeme peniaze, ale vody v nej niet...
Musíme si kultúru najprv zaslúžiť, veľa a hlboko „kopať“, a to je to, o čo sa na ZUŠke usilujeme.
Autor: tn
