TRENČÍN. Rekonštrukčné práce Mierového námestia, ktoré sa začali v druhej polovici apríla, sprevádza archeologický výskum Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI).
Najväčším objavom prvej etapy prác je pôvodná dlažba z prvej polovice 17. storočia, ktorá obyvateľom slúžila viac ako 250 rokov.
Dlažbu vybudovali pravdepodobne po povodni
Rozkopávka námestia sa začala v priestore medzi mestským úradom a sochou Jozefa Braneckého. Archeologicky najhodnotnejší nález objavili pod úrovňou terénu z konca 19. až počiatku 20. storočia.
„Vo viacerých sondách sa potvrdila prítomnosť dlažby, ktorú pravdepodobne Trenčania vybudovali po katastrofálnej povodni v roku 1625 a s opravami zrejme slúžila až do osemdesiatych rokov devätnásteho storočia,“ vysvetlili archeológovia SAHI Róbert Májsky a Roman Vávra.
Odstránením povrchových vrstiev zeminy a dlažby odborníci objavili aj ďalšie fragmenty minulosti, jednou z nich je betónová plocha a podsýpka, ktoré vznikli ako podklad pre v súčasnosti už nedochovanú dlažbu z roku 1927. Na okrajoch výskumnej zóny analyzovali vrstvu zeminy s bohatým obsahom archeologického materiálu.
„Fragmenty keramických, sklených, fajansových a porcelánových nádob, úlomky keramických kachlíc, tehál, železné predmety a početné zvieracie kosti a uhlíky. Tento horizont vznikol navezením požiarovej vrstvy premiešanej s hlinou, súvisiacej s vyhorením Mierového námestia v roku 1886,“ informovali špecialisti Slovenského archeologického a historického inštitútu.
Renesancia aj baroko
V strede plochy, na ktorej urobili archeologický výskum, sa pod vrstvami betónu a piesku našla hrubá vrstva planírky (vrstva zeminy obsahujúca črepový materiál zo stredoveku a novoveku – pozn. red.).
V nej objavili materiál prevažne z 19. storočia. „Popri ňom však boli zachytené aj elementy hmotnej kultúry z obdobia včasného novoveku – prevažne z 17. – 18., ojedinele 16. storočia,“ ozrejmili Májsky a Vávra a doplnili, že planírka vedúca stredom námestia mala za účel vyplniť odtokový žľab, ktorý tadiaľ viedol po vytvorení dlažby v roku 1888.
Vrstvy planírky z konca 19. a začiatku 20. storočia okrem novšieho materiálu obsahovali aj fragmenty z obdobia renesancie až baroka.
Z opravy námestia majú niektorí obavy Čítajte „Tento jav je pochopiteľný, keďže pri úpravách terénu po požiari z roku 1886 sa do obsahu vrstvy museli dostať aj staršie elementy,“ vysvetlili archeológovia.
Objav vo vrstvách zeminy má podľa nich súvis so stavebnými konštrukciami zaniknutých meštianskych domov z obdobia včasného novoveku, akými sú klince a skoby spolu s fragmentmi kachľových pecí. Vekovo starším nálezom je podkovička obuvi z priebehu 16. až počiatku 17. storočia spolu s fragmentom nádoby zo 17. storočia.
Mladšími sú nájdené zlomky dvoch hlinených fajok. Podľa archeológov prvá z nich pochádza s banskoštiavnickej dielne L. Shmidta, ktorá ich vyrábala v druhej polovici 19. storočia.
Druhá fajka pochádza z konca 19. storočia, podľa polohy nálezu súvisí pravdepodobne s trenčianskou kaviarňou „Sternova.“
Kováčska výroba priamo na námestí?
Pamiatkou na veľký trenčiansky požiar z roku 1886 je niekoľko nájdených, no zdeformovaných železných predmetov.
Najviac archeológmi objaveného materiálu predstavuje úžitková keramika, nádoby a porcelán.
„Medzi dôležité artefakty patrí polotovar novovekej železnej sekery, ktorý pravdepodobne dokumentuje kováčsku výrobu priamo na námestí. Tento fakt je nadmieru zaujímavý, pretože kováčske vyhne boli už v priebehu stredoveku z bezpečnostných dôvodov vymedzované za okrsok mestských hradieb. Nie je však vylúčené, že v priebehu konania trhov bolo povolené kováčom dočasne vykonávať svoje remeslo aj na námestí,“ prekvapili objavom archeológovia.
Tí sledovali aj výkopové práce pre uloženie nových inžinierskych častí, výrazné nálezy ale neočakávali. Dôvodom boli plytké výkopové práce iba do hĺbky staršie natiahnutých sietí.
Prekvapilo preto objavenie okutia obuvi, ktoré datujú do obdobia medzi 16. storočím až rozhraním 17. a 18. storočia. Fragment našli na Farskej ulici.
