TRENČÍN. Chcete sa aj vy preháňať panenskou prériou, stretnúť sa s Indiánmi, chytať lasom kone, splavovať divoké pereje či zažiť kovbojov, kolty a množstvo tomahavkov? Galéria M. A. Bazovského vám do 21. mája ponúka potulky divokým západom prostredníctvom vzácnych ilustrácií Teodora Schnitzera (1933 – 2003).
Práve tento rodák z Košíc ilustroval vyše stovky kníh, na ktorých vyrástol každý správny chlapec. Svojimi ilustráciami oživil niekoľko dielov Winnetoua, ale aj Posledného mohykána či Stopára od J. Fenimora Coopera.
Žiaľ, kariéru tohto výtvarného velikána zničil alkohol a závislosť od liekov. Medzi svojich knižných hrdinov sa už nikdy nevrátil.
Deväťdesiat ilustrácií kníh Winnetou
Teodor Schnitzer vytvoril za dvadsať rokov ilustrácie takmer k 120 knihám. Poklad na striebornom jazere, Čierny mustang, Winnetou, Lovec jeleňov, Préria či Priekopníci sú iba malou ukážkou z jeho rozsiahlej ilustrátorskej tvorby. Dobrodružné romány z obľúbenej edície STOPY, ale aj rodokapsy, vťahovali čitateľov kníh aj vďaka pútavým ilustráciám do živého deja.
„Jedným z najrozsiahlejších počinov je ilustrovanie kníh Winnetou I., II., III. V deväťdesiatich ilustráciách skvele zobrazil atmosféru jednej z najčítanejších kníh o divokom západe,“ povedala Ela Porubänová z Galérie M. A. Bazovského. V jeho ilustráciách prevládala divoká príroda a postavy, ku ktorým sa chcete pridať, aby ste bojovali za práva Indiánov.
„Schnitzerove ilustrácie svedčia o hlbokom precítení a pochopení textu. Zároveň predkladajú množstvo informácií o reáliách prostredia, čím obohatili poznanie čitateľa,“ pokračovala.
Knižné ilustrácie nevznikali ľahko. Na ich tvorbu si autor zvolil náročnú techniku. Vlastnoručne vyrobenými nástrojmi vyškrabával bielu stopu do nanesenej čiernej vrstvy.
Dobrodružné ilustrácie – nižší žáner?
Košický ilustrátor ilustroval ročne päť – šesť kníh predovšetkým pre deti a mládež. „V jeho čase knihy Karla Maya išli veľmi na odbyt, a preto celostranové ilustrácie Teodora Schnitzera boli žiadané. Pútavým spôsobom dokázal výtvarne zachytiť najvzrušujúcejšie okamihy knižného deja,“ podotkla Porubänová.
Napriek tomu meno Teodor Schnitzer v mnohých výtvarných antológiách a encyklopédiách neobjavíte. Ilustrácie dobrodružných kníh, indiánok a kovbojok boli v socialistickej ére považované za „nižší“ žáner.
V srdciach mnohých ale aj tak navždy Schnitzer zostane zapísaný ako tajomný muž z východu, ktorý bravúrne kreslil divoký západ. Západ s nebezpečnými i šľachetnými dobrodruhmi, neskrotenou divou prírodou i vždy útočiacimi dravými zvieratami. Taký bol západ očami záhadného umelca z Košíc.
Schnitzerove ilustrácie milovali malí i veľkí
Čitatelia sa do knižných ilustrácií Teodora Schnitzera zamilovali. Mnohí pri pohľade na jeho do detailu prepracované diela netušili, že majster bol farboslepý.„Možno aj preto prevládajú čiernobiele ilustrácie. Na výstave sú však aj farebné ilustrácie Indiánov. Na použité farby sa vždy pýtal svojej dcéry. Či ich dobre uložil, či ich dobre nakomponoval,“ uviedla výtvarná teoretička.
Podľa jej slov Schnitzer dokázal v dielach tvorených z nadhľadu neopakovateľne navodiť atmosféru napätia, drsného i lyrického prostredia a neustálej drámy v dielach Karla Maya. Napriek svojmu hendikepu zbožňovali jeho ilustrácie v detstve aj mnohí literáti.
„Veslujúcim Indiánom šlo naozaj o život, medveď sa vynoril z praskajúceho krovia a vyrútil sa na vydesených lovcov, zálesáci na unavených koňoch sa predierali hrozivým skalným priesmykom. Bol to kus môjho zosobneného života, ktorý som vďačne prebrala od svojich starších bratov,“ vyznala sa spisovateľka Ľubica Kepštová.
Unikátna výstava Sedemdesiat sukieň mala predstavuje skvosty a krásy folklóru Čítajte Alkohol a závislosti
Tvorcu výtvarného stvárnenia množstva hrdinov však napokon v 80. rokoch skolil alkohol a závislosť od liekov. „Výtvarne bol aktívny v rokoch 1955 až 1977. Potom prišiel koniec a akoby sa za ním zľahla zem. Nezvládal svoj život, utiekal sa k alkoholu, drogám, hráčskej vášni. Definitívne prestal tvoriť,“ potvrdila Porubänová. Ani návrat z úspešného liečenia mu nevrátil cestu k ilustrátorskému nebu. Stratil kontakty s vydavateľmi a príležitosť ilustrovať už nedostal.
„Svet bol už inde, vydavateľstvá na Schnitzera zabudli a o jeho tvorbu už nebol záujem. Aby prežil a vrátil sa do dôstojného života, začal v 90. rokoch tvoriť poetické šperky z moduritu a odpadového materiálu. Venoval sa aj voľnej tvorbe. Aj jeho šperky sú na výstave prezentované,“ podotkla. Po revolúcii v roku 1989 stratila knižná ilustrácia na Slovensku všeobecne na svojom význame a opätovná cesta na výslnie sa tak Schnitzerovi definitívne uzavrela.
Zabudnuté Schnitzerovo dielo našli v šuplíkoch
Teodor Schnitzer sa narodil 26. novembra 1933 v Košiciach. Jeho originály a celé dielo by bolo dodnes zabudnuté, v Bratislave však vznikla z iniciatívy Miloša Koptáka súkromná galéria ilustrácií s kurióznym názvom: TOTO! je galéria. A prostredníctvom tvorby ožil v nej aj Teodor Schnitzer.
„Vystavené diela putujú už rok po slovenských galériách. Pred Trenčínom bola výstava v Dolnom Kubíne, teraz ju posunieme do Fullovej galérie v Ružomberku. Je o ňu veľký záujem. Návštevníci si zaspomínajú na svoju mladosť,“ usmiala sa naša sprievodkyňa výstavou. Oživiť Schnitzerovo dielo pomohlo až komplikované pátranie po jeho blízkych a stretnutia, ktoré vyvrcholili vo februári 2015 odkrytím strateného diela v zabudnutých šuplíkoch.
„Diela boli zachovalé a reštaurovať ich nebolo treba. Boli priamo pripravené na výstavnú prezentáciu,“ dodala Porubänová.
Po mnohých životných peripetíách sa presťahoval Teodor Schnitzer do Bratislavy, kde napokon v septembri 2003 zomrel.
