ČASTKOVCE. V matričnej knihe obce Podolie sa ako deň narodenia Jozefa Bublavého zapísal 14. jún roku 1930. Pochádzal z početnej roľníckej rodiny. Rodičia priviedli na svet svoje deti vo veľmi ťažkom a vojnovom zložitom období. Živili sa ťažkým gazdovským chlebíkom. Jozef navštevoval ľudovú školu v Častkovciach, vyučil sa za tesára a zámočníka popri zamestnaní.
Základnú vojenskú službu absolvoval v rokoch 1951 až 1953 v Brne, kde sa priučil aj kuchárskemu remeslu. V rokoch 1954 až 1957 pracoval v ostravských baniach, v roku 1958 pracoval na výstavbe vodnej priehrady v Krpeľanoch.
V rokoch 1958 až 1960 pracoval vo Vzduchotechnike v Novom Meste nad Váhom. V rokoch 1960 až 1972 pracoval vo vojenských skladoch v Novom Meste nad Váhom. Tu sa prepracoval v robotníckom povolaní až na predácke a odborárske čelné funkcie. Organizátorské schopnosti využíval aj v mimopracovnej činnosti a už v roku 1964 sa stal tajomníkom MNV v Častkovciach, kedy sa spoločne podarilo dobudovať prvé veľké dielo pre obec - kultúrny dom.
Pestrý pracovný život
Po voľbách v roku 1971 okrem funkcie tajomníka obce, vykonával aj funkciu predsedu TJ a člena výboru záhradkárov. Vytvorili tandem Ján Uhlík a Jozef Bublavý a začal výrazný rozvoj obce Častkovce. V roku 1973 sa vybudovali chodníky popri hlavnej ceste i nové futbalové ihrisko. V roku 1974 spoločne so záhradkármi založili záhradkovú osadu Lúčky a ku nej v roku 1975 vybudovali novú asfaltovú cestu. V tom istom roku sa začala výstavba budovy TJ a v roku 1976 bola vybudovaná nová reštaurácia.
V roku 1977 sa začala výstavba závodu Chirana, ktorá postupne zamestnávala 250 ľudí. V roku 1978 bola založená obecná stavebná skupina „Drobné prevádzkarne“, ktoré zamestnávali 60 ľudí. Jozef Bublavý bol jej vedúcim. Začala sa výstavba obecného vodovodu, obecnej pálenice, sušiarne ovocia, pekárne, prekryl sa obecný hučák, bola postavená nová materská škôlka. Tieto akcie boli organizované aj v akcii „Z“.
Táto pracovná skupina zvládla náročné úlohy aj mimo obce, obnovu synagógy a výstavbu športovej haly v Trenčíne. V roku 1980 sa začala výstavba sídliska Drienka aj s infraštruktúrou. O rok neskôr ďalšie sídlisko Majer, čistička odpadových vôd s kanalizáciou. Nasledovala výstavba zdravotného strediska, obchodu Jednota, rekonštrukcia základnej školy a kaštieľa, plynofikácia obce a nové cestné asfaltové koberce.
Obec vyššieho významu
Treba priznať, robota a dielo ťažko vyčísliteľnej hodnoty. Aby sa dalo povybavovať a uskutočniť toľko akcií, v sobotu tajomník Bublavý bol poslíčkom, rozviezol dobrý teplý domáci častkovský chlebík do domácnosti všetkým, ktorí akokoľvek mohli pomôcť obci aj s fľaštičkou z obecnej pálenice.
Tak zo zánikovej obce vznikla obec vyššieho významu. To je dôkaz o pracovitosti pána Jozefa Bublavého. Tvrdo a zanietene pracoval a nepozeral na voľný čas. Ten mal až po odchode do dôchodku v roku 1990. Ale ešte predsa pomohol vybaviť pánovi farárovi Opálkovi stavebné povolenie pre výstavbu častkovského kostolíka a v roku 2002 bol spoluzakladateľ Jednoty dôchodcov v obci.
Svoj rodinný život začal Jozef Bublavý v roku 1956, kedy si vzal manželka Štefániu. Spoločne mali štyri deti. Harmonické manželstvo prerušila až náhla smrť manželky Štefky v roku 1996. Bola to tvrdá rana osudu, keď vás opustí najbližší človek, ktorý stál pri všetkých dobrých činoch, ktoré ste vykonali a bol pevnou oporou na životnej ceste. Skoro 21 rokov ako vdovec spomínal na dobrotu svojej manželky Štefky.
Nikto z nás nemôže dočítať svoju knihu života do konca. To za nás urobia tí, ktorí nás milovali a mali radi. Zatvoria knihu nášho života, previažu ju stužkou spomienok, najcennejšie stránky uložia do svojich myslí a sŕdc, aby pri nich stáli v bolestiach a radostiach. Žijeme preto tak, aby tých krásnych stránok v knihe nášho života bolo čo najviac, pretože najcennejšie pre človeka je to, čo po nás zostáva pre druhých.
Odkaz nasledujúcej generácii
Jozef Bublavý odovzdal svoje bohaté skúsenosti nielen svojim deťom. Spokojne môže už snívať svoj večný sen, veď v Častkovciach sú šikovní ľudia, ktorí budujú a budú budovať svoju obec pre svojich spoluobčanov a medzi nich patrí jeho syn Dušan. Ten kráča v otcových šľapajach a je už veľa rokov vo funkcii starostu obce, dlhoročným futbalovým funkcionárom i poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Futbalisti Častkoviec v jarnej časti veľa bodov nezískali, ale určite príde opäť viac víťazstiev. Žiaľ, Jozef Bublavý pri žiadnom víťazstve už nebude a neuvidí ho. Odišiel do futbalového neba za mnohými kamarátmi, ktorí sú už tam navždy registrovaní. Odtiaľ sa už nedá prestúpiť. Žije však na Zemi v spomienkach svojich najbližších, priateľov a známych a tých mal pre dobré povahové vlastnosti veľa. A ak by mu mohli do neba poslať niekoľko slov, boli by to možno i tieto slová: „ Kto vás poznal, ten pozná našu bolesť, ten vie, čo sme vo vás stratili. V našich srdciach žijete večne ďalej. Spite sladko, veď sa opäť stretneme...“
VILIAM SOLOVIČ: MOJE SPOMIENKY NA JOZEFA BUBLAVÉHO
Každý futbalový rozhodca sa rád vracia do spomienok. Zvlášť mu v pamäti utkvejú začiatky. Keď som v roku 1971 ako hlavný rozhodca viedol zápas majstrovstiev oblasti Častkovce – Trenčianska Teplá (0:1) po zápase predseda TJ Častkovce Jozef Bublavý uznal kvalitu súpera a mne zaželal, aby som sa vydal na dlhú rozhodcovskú cestup.
Jozef Bublavý sa vydal na dlhú cestu, odkiaľ už niet návratu. Dňa 22. apríla prehral posledný zápas. Ten najťažší medzi životom a smrťou. Pred nasledujúcim domácim stretnutím proti Borčiciam na neho domáci funkcionári nezabudli a minútou ticha si prítomní uctili jeho pamiatku.
Autor: Viliam Solovič
