Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Rozvodnený Váh odplavil časť čiernej skládky pod novomestským mostom + FOTO

Váh bral počas uplynulých povodní so sebou všetko, čo mu stálo v ceste. V jeho vlnách plávali tony odpadu z jeho povodia na celom Slovensku.

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Vybrežený Váh počas nedávnych povodní strhával do svojho toku čierne skládky v jeho okolí. Aj rozsiahla skládka pod novomestským mostom stratila veľké množstvo zo svojho objemu.

Čo hrozí vodným tokom po povodniach, nám prezradil docent Tomáš Derka, vedúci Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý je zároveň členom hydrobiologického výskumného tímu.

Množstvo odpadu skončilo v rozvodnenom Váhu

Ešte pred pár dňami vyhádzané hromady kobercov, kvetináčov, polystyrénu, bioodpadu, plastových fliaš, skla i káblov stiahla so sebou voda.

Skryť Vypnúť reklamu

Na mieste čiernej skládky ostali len jej ťažké zložky. Porozbíjané plastové okná, množstvo sklených výplní, tehál a ďalšieho stavebného odpadu. Po povodniach pribudli aj obrovské vyrúbané kmene stromov, ktoré sa na skládke zachytili.

„Plastový odpad je hlavne estetickou záležitosťou. Hoci, keď sa dostane až do mora, tak sú známe problémy s mikroplastami, ktoré sa dostávajú do potravinových reťazcov. Sú zaznamenané mnohé prípady úhynu zvierat od rýb, cez morské vtáky až po veľryby spôsobené skonzumovaním plastov.

Možno sa niečo deje aj v prípade riečnych živočíchov, ale nepočul som, že by to niekto odsledoval,“ uviedol Tomáš Derka, odborník v ekológii vodných tokov.

Najnebezpečnejšie sú vyplavené toxické látky

Veľkým problémom pre ekológiu vodných tokov môžu byť aj výluhy z takýchto skládok.

Skryť Vypnúť reklamu

„Vplyv na ekológiu vodného toku záleží na type látok, nedá sa to zovšeobecniť. Môže samozrejme ísť o toxické látky, ktoré môžu spôsobiť akútne otravy. Alebo o ťažké kovy, ktoré sa hromadia v prostredí a napríklad ich môžeme potom jesť s rybami, ani o tom nevieme. Pre obyvateľov vodných tokov sú najnebezpečnejšie toxické látky, ak sa z čiernej skládky vyplavia,“ pokračoval vedúci Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

Vodou strhnutý pevný odpad sa najčastejšie ukladá v tíšinách, na brehoch a na koreňoch i vetvách stromov, ktoré visia do vody.

Úhyn vodných živočíchov počas povodní sa v dôsledku nečakaného znečistenia vody štatisticky ale vyčísliť nedá. Podľa slov Tomáša Derku počas povodní najviac trpia vodné živočíchy žijúce v zregulovaných vodných tokoch.

Skryť Vypnúť reklamu

„Ak je dno zabetónované, nemôžu sa živočíchy zahrabať do dna, kde by povodeň prečkali,“ vysvetlil Derka.

Povodne sú súčasťou riečnych ekosystémov

Napriek obrovskému znečisteniu sa vodné toky postupne dokážu s povodňami vyrovnať. „V zásade vodné toky v procese samočistenia všetko odbúrajú. Pevné predmety odnesú do mora alebo sa uložia na brehu alebo do dnových sedimentov. Rozpustené látky sa rôznymi fyzikálno-chemickými a biologickými procesmi postupne odbúrajú,“ potvrdil Derka.

Podľa jeho vyjadrení sú povodne prirodzenou súčasťou fungovania riečnych ekosystémov. Obyvatelia riek sú na ne adaptovaní, dokonca riečne ekosystémy bez povodní nemôžu dobre fungovať.

„Pohľad na povodeň ako na niečo zlé, je nesprávny. Treba to vidieť tak, že povodne obnovujú a pretvárajú vodné toky a ich ekosystémy. Vždy tu boli aj budú. Treba sa na to adaptovať, nie sa snažiť povodniam za každú cenu brániť,“ skonštatoval uznávaný ekológ.

Vyčistenie nahromadeného odpadu po povodniach je v rukách správcov tokov. Častokrát pomôžu aj rybári a rôzni dobrovoľníci.

Zákal znižuje fotosyntézu vodných rastlín

Aj počas víkendových povodní sa riečne toky premenili na kalnú a bahnom a inými biočiastočkami nasýtenú rozbúrenú masu vody. Zvýšená erózia v povodí sa prejavuje zvýšeným množstvom sedimentov vo vode, ktoré spôsobujú zákal – kalnú vodu.

„Sú to jemné sedimenty, ktoré majú viacero vplyvov. Zákal znižuje priehľadnosť vody a tým fotosyntézu vodných rastlín. Jemné sedimenty obrusujú mikrobiálne nárasty na dne, ktoré slúžia ako potrava mnohým živočíchom, jemné sedimenty upchávajú medzizrnové priestory na dne,“ pokračoval Tomáš Derka.

Život vo vodných tokoch je sústredený predovšetkým na dne a to, čo na dne bude žiť, závisí od typu substrátu.

„Iné spoločenstvo žije na piesku a bahne, iné na kameňoch a štrku. Ak sa štrkovito- -kamenisté dno pokryje jemným sedimentom, zanikne priestor pre obyvateľov takéhoto dna,“ vysvetlil ďalej ekológ.
Toxické látky sa hromadia v potravných reťazcoch

Plávajúci odpad vo Váhu v kombinácii s blížiacim sa letom a kúpajúcimi sa odvážlivcami v jeho vlnách vzbudzuje otázniky.
Iba pár kilometrov nižšie, v Piešťanoch, si počas leta vody Váhu vyskúša mnoho nadšencov. Vo vlnách rieky sa počas zimy pravidelne otužujú aj ľadoví muži.

„Ak myslíme na hygienické riziká, tak Váh určite nespĺňa normu vody na kúpanie. Na druhej strane, ľudia sa v ňom kúpali aj pred 30 – 40 rokmi, keď bol oveľa špinavší. Dnes je čistota vody vo Váhu lepšia ako bola v minulosti,“ podotkol Derka.

Ekológ sa vyjadril aj ku kvalite mäsa rýb lovených v našich znečistených riečnych vodách. „Kvalita vody ovplyvňuje kvalitu mäsa podstatne. Určite by som nikomu neodporúčal ryby z takýchto znečistených riek konzumovať.

Jednak ide o senzorické vlastnosti, mäso často smrdí, ale aj o akumulované toxické látky, ktoré ryby prijímajú najmä s potravou. Takéto látky sa v potravných reťazcoch hromadia, v každom článku asi desaťkrát. Najrizikovejšie sú dravé ryby,“ dodal Derka.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  2. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  3. Bývanie v meste predlžuje život
  4. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  5. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  6. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  7. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  8. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  9. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  10. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  1. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  3. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  4. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  5. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  6. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  7. Bývanie v meste predlžuje život
  8. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  9. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  10. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 28 533
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 20 576
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 109
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 875
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 469
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 223
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 070
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 797
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 461
  10. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 7 069
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Neviete, čo s dreveným odpadom? Tu je odpoveď

Odpad je slovo, ktoré nikto nemá rád. Znamená problém... Hromadí sa, zapácha a narážame naň na každom kroku. Ale kam sním? V Trenčianskom a Žilinskom kraji končí väčšina komunálneho odpadu na skládkach. Určite ste už videli, ako na nich hodujú kŕdle čajok, okolité stromy a ploty „vyzdobené“ igelitmi. Možno ste cítili ten smrad. Ešte stále je takéto nakladanie s odpadom najlepšie riešenie 21. storočia?

Drevený odpad nemusí končiť na skládke, dá sa ďalej spracovať. V trenčianskom regióne je firma, ktorá to robí už roky.

FOTO: Zima ukázala svoje čaro na Veľkej Javorine

Pozrite si fotogalériu zamrznutej Veľkej Javoriny.

Zamrznutá Veľká Javorina

Vodiči pozor! Policajti dokumentujú pri Svinnej dopravnú nehodu

Policajti dokumentujú dopravnú nehodu pri obci Svinná.

Fíni v Dukle skončili, prichádza posila z Česka

Fínska dvojica nenaplnila očakávania. Posila Branislav Rehuš mal v Česku dobré štatistiky.

Janne Väyrynen opúšťa Duklu Trenčín.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická nehoda si vyžiadala jeden život

Pri nehode v meste Šaštín-Stráže jeden človek zomrel a traja sa zranili

Po požiari: Vôbec neviem, ale čo už, stalo sa

Zadné stavy domu zhoreli. Požiar likvidovalo päť profesionálnych a 21 dobrovoľných hasičov. Na boj s plameňmi použili zhruba 63-tisíc litrov vody.

Už ste čítali?