TRENČÍN. Trenčianska spisovateľka Margita Ivaničková nemá za ušami, ale za pätami. Havkáčov. Svoju novú knižku S tromi psami za pätami predstavila vo Verejnej knižnici M. Rešetku.
Na cestu k čitateľom ju vyprevadila s ilustrátorom Jurajom Oravcom a básnikom Jaroslavom Rezníkom, ktorí publikáciu symbolicky posypali granulami.
Nebezpečenstvo nehrozí. Ono už je tu!
Príbeh zo súčasnej rodiny zachytáva „vpád“ domácich zvierat do každodenného života detí, túžiacich po zvieratkách a ich rodičov, ktorí sa štvornožcom bránia, no napokon kapitulujú.
Leitmotív odzrkadľuje odvrátenú tvár moderných technológií v podobe závislosti od smartfónov. Aj preto sa autorky pri písaní zmocňovali trpko-radostné pocity.
(zdroj: PETER MARTINÁK)
„So zvieratami sa rada zhováram. Sú nám verné milióny rokov a budú tu aj po nás. Na druhej strane poznám nemálo tragických osudov mladých ľudí, ktorým moderné technológie, sociálne siete a smartfóny doslova zničili život,“ priblížila Ivaničková s tým, že v knižke tento jav ponechala s otvoreným koncom, keďže tam opisovaný chlapec zostal v podstate iba fyzicky vyčerpaný a skolaboval.
„Nech si to rodičia preložia akokoľvek. Niežeby tu toto nebezpečenstvo reálne hrozilo, ono už je tu. Pretože deti často nespia do tretej hodiny rannej a potajomky sa hrabú po internete. Potom majú vyrabované srdcia, vyrabované duše a to už nie je o kvalitnom prežívaní detstva.
Žiaľ, stávajú sa z nich obete bez toho, že by o tom vedeli,“ doplnila.
Najdôležitejšia je guma
Na spisovateľkin úžasný cit vyjadriť rozdiel medzi nefalšovaným priateľstvom so štvornohými havkáčmi a zradnosťou mobilných „hladkáčikov“ upozornil aj redaktor uvedenej knihy Jaroslav Rezník.
Ako poznamenal, vďaka štýlu, obsahu, vtipu či dramatickým scénam si dielo zaslúži výnimočné postavenie v súčasnej slovenskej literatúre, pričom dokáže osloviť čitateľov každého veku. Pointu podľa Rezníka ilustráciami krásne vystihol aj akademický maliar Juraj Oravec.
„Majster Cikker ma kedysi dávno naučil, že jednou z najdôležitejších vecí pri tvorbe je guma. Pôvodný impulz vás totiž niekedy dovedie až do polohy, kam ani sám nechcete. Potom začnete korigovať, čím sa vlastne vraciate späť do momentu, že vyberiete niečo z toho, čo ste nakreslili. Ku každej poviedke som sa preto snažil spraviť jednu dominantnú ilustráciu a niektoré škice následne použiť k tým ďalším veciam,“ ozrejmil umelec žijúci v Trenčíne.
