NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Labyrintom svojej výtvarnej duše vás až do 31. mája vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska prevedie novomestská výtvarníčka Daniela Trebatická.
Zmyselnosť prítomnosti, okamihy bytia, vôňa túžby, nádychy i výdychy duše dostávajú v podaní autorky fascinujúcu podobu. Nechajte sa v myšlienkach so silným emotívnym nábojom unášať v abstraktných podobách jej diel počas návštevy expozície nazvanej Labyrint aj vy.
Laboratórium duše na podmanivých obrazoch
Sny, spomienky, pokušenia, okamihy, túžby, oslobodenia mysle, pocity. To všetko môžete vyčítať z obrazov mladej novomestskej výtvarníčky Daniely Trebatickej.
Prostredníctvom svojich prác sa dokáže odpútať od sivej reality dneška a pretvoriť vytvorením abstraktných diel chladný svet na miesto plné poetickosti a emócií.
„V expozícii je výber abstraktných obrazov, kde proces tvorby by sa dal nazvať ako experimentovanie s farbami, kedy sa podklad obrazu zmení na privátne laboratórium. Laboratórium objavujúce nové štruktúry, možnosti prelínajúcej sa farebnosti a priestor pre vyjadrenie vnútorných pocitov,“ vyznala sa autorka.
Nielen v dielach Na druhej strane, Z hmly pokušenia, Začiatok konca, Veža či Labyrint mysle nájdete jej svet neviditeľne viditeľného. „Túžim, aby sa pozorovateľ zastavil a nechal unášať vírom farieb a štruktúr. Dokázal sa odpútať od reality a preniknúť do iného priestoru, iného sveta. Preto vo svojich prácach nechcem prezentovať nič konkrétne. Svet viditeľne neviditeľného je podmanivý,“ pokračovala Trebatická.
S kurátorkou výstavy Elou Porubänovou. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Autorka s originálnym vnímaním sveta
Daniela Trebatická sa narodila 24. marca 1982 v Trenčíne. Od detstva žije a tvorí v Novom Meste nad Váhom. Venuje sa maľbe, kresbe, grafike, sklu i keramike.
Svoj výtvarný a ničím nezviazaný umelecký pohľad ponúka aj žiakom výtvarného odboru Základnej umeleckej školy Juraja Kréna v Novom Meste nad Váhom, kde pedagogicky pôsobí.
„Autorka do svojho umeleckého súkromia dovolí vstúpiť nie často. Vo svojom maliarskom priestore ukrýva svoje subjektívne pocity, svoj intímny a rôznorodý sled myšlienok, originálnu kreativitu a predstavivosť. Práve farby, ktorých psychologickému pôsobeniu autorka venuje najväčšiu pozornosť, v divákovi vyvolávajú sugestívnu a emotívnu atmosféru. Nechávajú priestor pre fantáziu,“ uviedla kurátorka výstavy Ela Porubänová.
Podmanivosť výstavy zvýrazňujú aj viaceré odkazy na stenách výstavnej siene, ktoré sa pohrávajú s myšlienkovo-výtvarným svetom Daniely Trebatickej.
„Neustále veríme, že raz zabijeme zmätok v našich hlavách,“ hovorí hlboké vnútro duše novomestskej výtvarníčky
Pohľad do zákutí vlastnej duše
Vždy usmiata výtvarníčka urobila prvé krôčiky do výtvarného sveta pod vedením akademického sochára Milana Struhárika na novomestskej pôde.
V rokoch 1996 – 2000 ďalej študovala Sklársku školu úžitkového výtvarníctva v Lednických Rovniach v odbore maľba a leptanie. Vysokoškolské poznatky dostala počas štúdia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
„Vo svojich najnovších maľbách rozvíja príbeh človeka. Je to ľudský príbeh váhania, objavovania, odhaľovania, očakávania a zmierenia v akomsi uzatvorenom kruhu života,“ priblížila jej tvorbu pracovníčka Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne Ela Porubänová.
Množstvom vystavených obrazov sa Daniela Trebatická snaží rozozvučať nové struny a vylúdiť ukryté tóny vlastnej fantázie. Je skvelé, že sa opäť rozhodla vymiešať harmonickú alchýmiu vlastnej kreativity na verejnosti.
„Nádych, výdych, pachuť oslobodenia, vôňa túžby vedie ma labyrintom,“ vyznáva sa tvorkyňa, ktorá ponúkla priaznivcom výtvarného umenia pohľad do zákutí svojej duše.
Plátno, hlina, sklo i papier a milión nápadov
Tvorivosť Daniely Trebatickej nepozná hranice a obmedzenia. Potešujúcou správou pre milovníkov umenia je fakt, že svoje práce vystavuje už od roku 2005 aj na verejnosti. Patrí tiež k skupine Návratistov s blízkym a srdcovým vzťahom k Novému Mestu nad Váhom. Výtvarníčka však nenanáša iba maľby na plátno, či kresby na papier. Svoje výtvarné predstavy realizuje aj do tabuliek z hliny.
„V 21. storočí ukladá vlastné odkazy do hliny, materiálu zachovaného stáročia vo vykopávkach. Do materiálu, ktorý píše históriu ľudstva. Z hliny modeluje aj rôzne úžitkové nádoby,“ potvrdila kurátorka výstavy.
Vyštudovaná sklárka má rada okrem plátna a hliny aj sklo. Na sklenené nádoby kreslí svoje výtvarné predstavy a ponúka tak svoje nespútané videnie priaznivcom umenia. Materiály jemne farebne dotvára a koloruje do zemitých tvarov. „Umelecký svet Daniely Trebatickej je mnohoraký a nápaditý. Je to útočisko, ktoré patrí len jej. Je to jej súkromný a jedinečný priestor pre dušu,“ dodala Porubänová.
