DRIETOMA. Trenčianski stredoškoláci vysadili v lesoch za obcou Drietoma pri hraniciach s Českom viac ako tisícku mladých stromčekov. Tridsiatka študentov dostala do rúk krompáče a motyky a pod vrchom Branné obnovovali les po kalamite od lykožrúta.
Pre väčšinu z nich to bola prvá takáto skúsenosť, práca v lese bola súčasťou ich environmentálneho ročníkového projektu.
Naučia sa niečo do života
Triedna učiteľka prvákov z Piaristického gymnázia Jozefa Braneckého v Trenčíne Ľubomíra Fialová hovorí, že žiaci si prácu v lese spočiatku nevedeli predstaviť.
„Najskôr boli takí prekvapení z toho, že majú ísť do lesa, možno sa obávali, že to bude tvrdá práca, ale chytili sa. Minimálne sa tešia, že budú mať z toho dobré video na stužkovú,“ povedala so smiechom.
„Prišli sme sadiť buky, duby, borovice, aby sme pomohli životnému prostrediu. Je to celkom zábava, musíme rozhrabať zem, vykopať jamu a dať tam stromček,“ povedal Juraj Fraňo.
Podľa neho sa na Slovensku rúbe veľa lesov, niektoré sa nedokážu samy zregenerovať a treba im takto pomôcť.
Sadenie je podľa jeho spolužiačky Alexandry namáhavá robota. „Je to ťažká práca, obdivujem ľudí, čo to robia denne,“ skonštatovala s tým, že prírodu musíme chrániť. „To čo jej dáme, nám raz vráti,“ myslí si.
Prvák Jakub oceňuje praktickú stránku výsadby. „Učíme sa to na biológii o stromoch, teraz vlastne vidíme tú výučbu v praxi.“
Les sa po kalamite obnoví až za 70 rokov
Výsadbu stromčekov koordinovala Jarmila Hatalová zo Štátnych lesov v Trenčíne, bola súčasťou celoslovenskej akcie Zasadil som strom.
Časť lesa pod vrchom Branné v katastri obce Drietoma pri hraniciach s Českou republikou postihla minulý rok kalamita lykožrúta.
„Drevo sme spracovali, a hneď ako sa uvoľnili možnosti, sme sem nastúpili. Každý študent vysadí zhruba 40 stromčekov, buk, dub a borovicu,“ informovala Hatalová.
Koľko potrvá, kým na tomto mieste vyrastie rovnaký les ako pred kalamitou, podľa nej ťažko presne vyrátať. „Určite to bude trvať minimálne 60 až 70 rokov,“ uviedla.
Lesníci vysadia len v Drietome ročne viac ako 130-tisíc stromčekov. Vedúceho tamojšej lesnej správy Petra Bulejka však výsadba stromov neteší.
„Radšej sme, keď rastie prirodzene bez toho, aby sme museli sadiť. Je to výhodnejšie z ekonomického, ale aj ekologického pohľadu. Potomstvo z tých stromov, ktoré tam pôvodne boli, zostáva,“ skonštatoval s tým, že ak je les postihnutý kalamitou, treba mu pomôcť.
