Pred Mohylou M. R. Štefánika
S veľkou úctou stojím pred Mohylou hrdinu
pre mojich predkov bol si vždy idolom v čase
keď koniec vojny zvestovala žiara mieru
ohlásila slobodu pre Slovensko naše
Aká žiara skosila Teba z výšin na zem?
Pre slovenský ľud bol, aj dnes je iba zlý sen
Sme malá krajina, Ty zas veľkým hrdinom
v živote si kráčal po zemi i vesmírom
Hviezdy boli Tvoje priateľky, celé súhvezdie, mesiac, slnko
učil si sa rozumieť im, pozorovať veľké nekonečno
Viem, žil si s krédom „Veriť, milovať, pracovať,“ zdobila Ťa cnosť
svoj ľud ako spojiť v boji za vlasť, lepší život, pre budúcnosť
Ako dospelý muž, žil si v cudzine, ‘bys naplnil svoje sny
dnes to už vieme, že Tvoje túžby, činy, predbehli čas i dni
vo Francúzsku, Taliansku, bol si v Rusku, keď légie vznikali
aj za morom dokázal si, ‘by Slovákom nový štát uznali
Pre letcov, vojakov i vedcom zanechal si výskumy svoje
Krátko si žil, pracoval pre nich, vážili si vzdelanie Tvoje
Úctu aj česť Ti dali, hodnosť generála, vyznamenanie
ale viem, v rodnej reči krajšie znejú slová vďaky, uznanie
Tvoje cesty životom Ťa viedli po strmých skalách, vysoko
Bol si jedným z nás a Tvoje srdce aj krásnej žene patrilo
Tvoja matka, my všetci na Tvoj príchod sme čakali s nadšením
návrat domov, lietadlom posledným, čas k Tebe krutý, osudným...?
Aká to žiara skosila Ťa z výšin na zem?
Pre slovenský ľud bol, aj dnes je iba zlý sen
Sme malá krajina, Ty zas veľkým hrdinom
Mohyla na Bradle, Tvojím večným domovom
