TRENČÍN. Študenti Dávid Straka a Karolína Farská zorganizovali 18. apríla v Bratislave Veľký protikorupčný pochod. Ich nápad vznikol počas telefonátu. Z pôvodne spontánnej myšlienky dvojice študentov túžiacich po morálke, spravodlivosti, úcte a čestnosti v našej spoločnosti i politike vznikla akcia, ktorá spojila vyše sedemtisíc protestujúcich ľudí.
Obaja organizátori pochádzajú z nášho regiónu. Dávid Straka po trojročnom štúdiu na Súkromnom gymnáziu FUTURUM v Trenčíne študuje ďalej v súčasnosti na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Karolína Farská študuje na Gymnáziu v Dubnici nad Váhom. Dávid je z Novej Dubnice, Karolína z Dubnice nad Váhom.
Dávid Straka odpovedal exkluzívne pre naše noviny počas stretnutia v Bratislave.
Čo vás s Karolínou inšpirovalo zorganizovať Veľký protikorupčný pochod v Bratislave?
- Bolo to spontánne. Každého človeka musí štvať súčasná situácia a musí do toho ísť. Potom som veľmi dumal, prečo to nás, komunitu študentov, takto chytilo. Chceme si zastať aj študentov, ktorí sú v zahraničí, ktorí popri škole zarábajú peniaze. Láka ich to v zahraničí ostať, ale cítia, že patria na Slovensko. Všetci im pritom hovoria, že nech ostanú v zahraničí a nech zo Slovenska idú čo najďalej. Aj nám to hovoria.
Čo mám ja kamarátov z radov študentov, všetci chcú odísť do zahraničia. Sú aj takí, ktorí sa sem nikdy nechcú vrátiť a chcú tam ostať. Mnohí študenti rezignovali a so Slovenskom nechcú mať nič spoločné.
“Našich rodičov si politici majú ctiť. Namiesto toho im klamú. Ľudia sú z toho frustrovaní.
„
Určite to nebola jediná pohnútka.
- Nechceme, aby sa štát k našim rodičom takto správal. Spravili nežnú revolúciu, starali sa o nás celé roky, dávali nám krásne hodnoty do života.
Že nesmieme klamať, pretože nás bude hrýzť svedomie, že nikdy nič nesmieme ukradnúť. Našich rodičov si politici majú ctiť. Namiesto toho im klamú a ľudia sú z toho frustrovaní.
Protikorupčný pochod mal veľký ohlas. (zdroj: Archív Dávid Straka)Ako vnímajú spoločenské dianie a kauzy na Slovensku študenti? Vládne medzi nimi aktivita alebo ich tiež ovládla apatia a nezáujem väčšiny obyvateľstva o spoločenské a politické dianie?
- Neviem to úplne zhodnotiť, pretože nechodíme na všetky vysoké školy a stredné školy. V mojej škole je to veľká výzva a študenti to berú tak, že sa ideme mobilizovať a vyjadriť svoj názor.
Chceme slušnú a spravodlivú krajinu. Politikov, ktorí si budú vedieť priznať chybu, budú úprimní a nebudú nás zavádzať. Chceme, aby sa problémy v spoločnosti riešili.
Môžem to povedať aj za vysokoškolákov z Univerzity Komenského i za moju bývalú strednú školu z Trenčína. Kontaktujú nás aj študenti z Prešova, Košíc a z ďalších miest. Protesty chcú pripravovať aj oni.
Spolu s Karolínou Farskou ste zorganizovali protikorupčný pochod. Okamžite sa našli jeho odporcovia. Tvrdili, že pochod je spolitizovaný, že ste vedení opozičnými politikmi alebo ste zneužití. Čím si vysvetľujete, že pri akomkoľvek spoločenskom protestnom pohybe sa často ozývajú takéto hlasy?
- Politici sa to snažia dať na politický boj. Keby nám dali politici nálepku nejakej inej politickej strany, tak sa budú s nami o dosť drsnejšie biť. Keď nálepku politickej strany nemáme a sme obyčajní študenti, tak to na ľudí pôsobí lepšie.
Kvôli tomu je to pre nich takticky najvýhodnejšie povedať, že to niekto robí. Potom by to ľudia brali ako stálu hádku, ktorá je v našej spoločnosti medzi opozíciou a koalíciou desať – dvadsať rokov. To ale vôbec nie je naša pointa.
My nechceme byť ani za opozíciu, ani za koalíciu. My chceme morálnejšiu spoločnosť. To je náš cieľ.
Spoločenské dianie na Slovensku mnohých ľudí rozdeľuje do názorových táborov, často veľmi tvrdých. Zažili ste počas organizovania pochodu i po jeho ukončení anonymy, vyhrážky, či slovné útoky?
- Cez facebook je v útokoch každý silný. Rôzne slovné útoky zažila hlavne Kaja Farská. Asi tým, že je žena a viacerí sa ju snažili psychicky zdeptať. Rádovo jej písalo viac ľudí ako mne. Mne písali ľudia tiež doslovne: povešiame vás a už máme prichystané zbrane.
My sme to mali ale celé zabezpečené. Mali sme tam 170 ľudí, ktorí dávali pozor na bezpečnosť. Policajtov v civile, antikonflitné tímy, štátnu i mestskú políciu i dopravnú políciu. Nebezpečný človek by tam dlho nevydržal.
(zdroj: FOTO SME- PATRIK SOPÓCI)Rodičia sa o svoje deti vždy boja. Ako reagovali vaši rodičia, keď sa dozvedeli, že ich syn je jedným z hlavných organizátorov Veľkého protikorupčného pochodu?
- Boli veľmi vystrašení. Rozmýšľali nad tým, kto tam všetko čo môže spraviť nielen nám, ale všeobecne ublížiť aj rodine. Zatiaľ nám nikto nič neurobil a ani rodine. Aj rodičia sa upokojili, že sa nič nestalo. Rodičia boli omnoho viac vystresovaní, ako my samotní.
Bola z politických strán snaha sa k vám nanominovať, vystúpiť s prejavom na pochode alebo využiť situáciu a politicky sa zviditeľniť a získať politický kapitál?
- Na úplnom začiatku áno. Keď ešte politici nevedeli, že to bude celé apolitické. Keď ešte nevedeli, že s politikmi nespolupracujeme, že nie sme finančne a ani organizačne podporovaní z mimovládok.
Najskôr to niektoré politické strany chceli robiť oficiálne, potom už utajene všelijakými spôsobmi. Na „tajnáša“. My sme to zvládli aj bez nich, aj keď argumentovali, že to bez nich nezvládneme.
Všetky väčšie spoločenské protesty na Slovensku v minulých rokoch mimovoľne odišli postupne do úzadia a rozplynuli sa. Neobávate sa, že Veľký protikorupčný pochod postihne podobný osud?
- Politici si uvedomujú vážnosť situácie, keďže vidia, že potenciál na zmenu v spoločnosti je. Máme informácie zo zákulisia, že to berú veľmi vážne a hľadajú nejaké východisko. Budú musieť niečo spraviť, aby verejnú mienku zlepšili. Berú to vážne. Pretože, keď sa verejná mienka zníži a zhorší, na budúce volebné obdobie sa tam už nemusia dostať.
Na sociálnych sieťach získaval protikorupčný pochod pred jeho uskutočnením čoraz väčšie odozvy a tisíce sympatizantov. Lomcovala s vami zodpovednosť i pocity strachu, ako to napokon všetko dopadne?
- Na začiatku to bolo naozaj fascinujúce, že sa začali hlásiť tisíce ľudí. Keď tam už bolo nahlásených týždeň pred pochodom vyše desaťtisíc ľudí, tak prišiel veľký strach. Deň pred pochodom som sa v noci zobudil, oči vonku a rozmýšľal som, ako to všetko dopadne.
Vnímal som to tak, že tieto vnútorné hlasy nesmiem počúvať a musím sa riadiť srdcom. Povzbudzovala ma aj rodina a hovorili, že aj keby to dopadlo úplne hrozne je podstatné, že sme povedali, čo si myslíme. Nakoniec to dobre dopadlo. Netreba sa preto až tak veľmi riadiť obavami a strachom.
Obavy z výsledku protikorupčného pochodu a samotná zodpovednosť museli byť pre mladého človeka vážne.
- Strach zastavuje aj bežných dospelých ľudí. Povedia strašne veľa argumentov, prečo niečo nespraviť a prečo sa báť. Pri reálnych rozhovoroch so zamestnanými ľuďmi nás všetci na kompletku strašili.
Od dospelých ľudí vlastne neprišla podpora, ale strach. Varovali nás pred extrémistami, tvrdili, že nikto tam nepríde, že to nemá zmysel, že je to zle naformulované a nič nedosiahneme.
Počet zúčastnených sa podľa informácií veľmi líši. Námestie SNP však bolo plné. Ako to vidia organizátori?
- My sme to počítali podľa rozdaných letáčikov. A tých sme ľuďom rozdali desaťtisíc. My sme pochodovali. A ľudia nie sú zemiaky. To sa z jedného záberu nedalo porátať. Ľudia sa striedali, trvalo to dve – tri hodiny, bolo to na jednom námestí, na druhom. Niektorí prišli, niektorí odišli. Z jedného záberu vyrátali sedemtisíc ľudí. Podľa mňa sa ich na pochode zúčastnilo celkovo desaťtisíc.
Protikorupčný pochod sa konal v deň výročia popravy prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa. Neobávali sa organizátori pochodu stretov s jeho priaznivcami?
- Toho sme sa nebáli. Myslím si, že to bola zasa iba niekoho taktika, aby náš pochod nejakým spôsobom zničili. Informovali sme sa o priebehu takýchto osláv.
Vedeli sme, že tam chodí pár desiatok ľudí. Sledovali sme pozorne aj situáciu, takéto sily sa na facebooku mobilizujú. Nenašli sme ani ich pochod, ani nejakú inú akciu nimi vtedy organizovanú.
Na Veľkom protikorupčnom pochode. (zdroj: TASR)Ako ste vyberali rečníkov na protikorupčný pochod?
- Pokiaľ sme netušili, že to tak veľmi osloví osobnosti Slovenska, tak sme sa povzbudzovali: hlavne nech tam niekto príde. Napokon sme mali na výber. Veľa ľudí, veľa názorov. Chceli sme tomu dať nejakú koncepciu, aby sme účastníkom odovzdali nejaké posolstvo. Vyberali sme z ľudí, ktorí sa angažujú v protikorupčnom boji, ktorí zažili korupciu, ktorí majú nejaký názor a my si ich preto vážime.
Deň pred pochodom sme už aj menili ľudí, ktorí budú rečniť. Každý povedal niečo, čo bolo super.
Boli aj osobnosti, ktoré napriek vášmu osloveniu na tribúne vystúpiť a rečniť odmietli?
- Áno. Nechcem ich menovať, ale boli aj takí.
Štrnásťdňové ultimátum na splnenie štyroch hlavných študentských požiadaviek vrátane vyšetrenia káuz Gorila a Bašternák a odstúpenia konkrétnych ľudí sa postupne kráti. Čo si od toho sľubujete?
- Ja som veril a stále verím, že tí ľudia odstúpia. Verím, že si vstúpia do svedomia a budú chcieť chrániť verejnú mienku o ich strane.
Na druhej strane už aj mňa chytá apatia, že možno to tak nedopadne, ako sme chceli. Možnože si povedali, že to ustane tak, ako ustalo mnoho predošlých protestov. Že cítia, že sme poľavili, že sa študenti rozhodli učiť a po tejto akcii si trochu oddýchnuť.
My sme energickí študenti a nevzdávame to. Celý život je pred nami. Tá vôľa pokračovať tu je.
Presunú sa protesty aj do regiónov alebo sa bude pokračovať iba v Bratislave?
- Najprv sme tvrdili, že to do regiónov tlačiť nebudeme. Mysleli sme si, že to nedokážeme udržať na takej úrovni ako v Bratislave. Ale vidíme, že tých ľudí nezastavíme. Aj keď to neurobíme pod našou záštitou, tak tam ľudia urobia tie protesty sami.
Nahlásilo sa nám osem miest, ktoré by v tom chceli pokračovať. Do regiónov sa to dostane.
