BÁNOVCE NAD BEBRAVOU. Drahý, čo si dáš na obed? Červíky, cvrčky, tarantulu alebo šváby? Nenechajte sa zaskočiť otázkou svojej milovanej. A vyberte si niečo dobré z jej netradičnej ponuky.
Hmyz patrí k najperspektívnejším jedlám tretieho tisícročia. Na svete je 1400 druhov jedlého hmyzu a 113 etník, ktoré hmyz bežne konzumujú.
Mnohým pri konzumácii pripomína chipsy. Jeho nezameniteľnú chuť si vyskúšali aj Bánovčania. Skvele dochutený, uvarený či usmažený hmyz im podával šéfkuchár Milan Václavík z Brna, ktorý je kulinárskou hviezdou v príprave špecialít z hmyzu. Do nášho regiónu zavítal počas 16. ročníku festivalu Hory, cesty ľudia.
Hmyz – potrava tretieho tisícročia
Hmyz bežne konzumujú obyvatelia viacerých svetadielov. Pre Európanov je však malá potvorka v ústach stále obrovským tabu. Napriek tomu ho nevedomky takmer denne jedia.
„Dáte si na raňajky marmeládu a ani netušíte, koľko v nej bolo počas prípravy červíkov. Keď som videl, koľko motýľov vysypal spolu s hroznom vo vinárskom závode kamión, tak som si spomenul na tých, čo by hmyz nedali nikdy do úst. S hroznom pomleli aj motýle. A pivo? Na každej šiške chmeľu sú stovky vošiek,“ usmial sa Milan Václavík.
Saranče, cvrčky či lúčne koníky sú veľmi zdravé. Ich telo obsahuje až 65 % bielkovín. Preto v nich nielen kuchár Václavík vidí stravovaciu budúcnosť.

„Z hmyzu vám dobre porastú svaly, čo sa bude pri pohľade na vyrysované telo dievčatám páčiť. Morčacie i kuracie mäso obsahuje iba 25 % bielkovín, kačacie a husacie ešte o desať percent menej,“ porovnal Václavík.
Hmyz nie je určite diétny pokrm. 100 gramov má energetickú hodnotu až 1300 kJ, o dvesto viac ako bravčový bôčik. „Extrémne množstvo bielkovín, extrémne množstvo energie. A to všetko s minimálnymi nákladmi. Preto je hmyz potravou 3. tisícročia,“ prízvukoval.
Ochutnajte tarantuly, mravce, larvy i kobylky
Príprava hmyzu ako chutného pokrmu je stále doménou Afriky, Ázie a Južnej Ameriky. Európska únia sa na prípravu a konzumáciu hmyzu čoraz viac pripravuje. Podľa Václavíka do niekoľkých rokov bude hmyz na našom tanieri aj niekoľkokrát týždenne.
Saranče sú dnes pochúťkou na najhorúcejšom kontinente, obrovské larvy z pralesa si vyúdia nad ohňom zasa maličkí pygmejovia v Kongu. „S vedľajším kmeňom za larvy častokrát menia luky i šípy. Exotická potravina je pre nich aj platidlom,“ podotkol.
V Thajsku na ulici smažia šváby, v severnom Vietname si pochutíte na larvách priadky morušovej servírovanej so sójovou omáčkou i na červoch vylúpnutých z bambusu. Červík sa vylúpne do ryžového vína a tam sa niekoľko dní nakladá.

Malajzijčania a Indonézania milujú pre zmenu kokosové červy. V Japonsku hmyz podávajú na banketoch a rautoch, bežne si hmyz kúpite v obchodoch s potravinami či v automatoch.
V Kanade vyrábajú musli tyčinky z hmyzu, hmyzie reštaurácie nájdete aj v New Yorku. Južná Amerika je konzumáciou hmyzu doslova posadnutá. A obrovský mravec Atta, vyúdený nad ohňom, je vraj na tanieri neodolateľný. V Kambodži vám usmažia tarantuly. No, neochutnajte...
Kvalitné jedlo za minimálne náklady
Entomofágia, alebo aj využitie hmyzu ako potraviny, má pred sebou obrovskú budúcnosť. „Keď ste čítali, že hmyz chutí ako oriešky alebo kuracina, zabudnite na to. Červy chutia ako červy, upečený šváb ako upečený šváb. Hmyz nemá extrémne výraznú chuť. Ale jeho chuť je veľmi jemná,“ motivoval Václavík.
Konzumáciou hmyzu dostanete maximálnu energiu s minimálnymi nákladmi. „Na dochovanie kilogramu hovädzieho mäsa spotrebuje chovateľ 22-tisíc litrov vody a 10 kilogramov potravy. Na dochovanie kilogramu potemníka brazílskeho spotrebujete liter vody a desať gramov potravy. Obrovská úspora vody i potravy,“ pokračoval.
Európska únia v súčasnosti investuje nemalé financie do výskumu hmyzu ako potraviny. Zisťujú, ktorý hmyz v Európe je jedlý, ako ho chovať, prepravovať i skladovať.
„Aj keď si nemyslím, že bryndzové halušky vymeníme za smažené šváby, z hmyzu určite vznikne komodita, ktorá sa bude pridávať do jedla. Bude sa vyrábať hmyzia múčka, proteínové nápoje pre športovcov, kokteily z cvrčkov. Miesto keksov do hôr si turisti vezmú sušený hmyz. Hmyz dodá okamžite energiu,“ predstavil vízie budúcnosti.
Alergici na chitín – hmyz nejedzte
Kto je alergický na morské plody, s konzumáciou hmyzu by to preháňať určite nemal. „Hmyz obsahuje chitín. To je tá schránka, to telíčko. Alergici na morské plody teda – pozor. A hlavne, nie každý druh hmyzu je jedlý. Najlepšie je chovať si hmyz doma,“ upozornil Václavík.
Pred konzumáciou hmyzu ho treba nechať tri dni hladovať. Dôvodom je prečistenie tráviaceho ústrojenstva.

„Hmyz treba najskôr uvariť vo vriacej vode a potom smažiť na oleji na panvici a prichutiť. Pridať chili papričky, korenie i cesnak. Hmyz rozhodne neodporúčam konzumovať za surova. Môžete tak dostať do tela niečo, čo nechcete. Plesne, parazity i baktérie. Tepelná úprava je dôležitá,“ prízvukoval odborník.
Hmyz sa rýchlo kazí, Václavík ho odporúča zjesť do dvoch hodín. Nedávajte si ho určite preto do chladničky, radšej si ho môžete usušiť. Konzumácia hmyzu je dodnes veľmi neprebádaná. U niektorých ľudí je konzumácia niektorých druhov hmyzu schopná vyvolať nové alergie. „Odborníci skúmajú aj nečakané alergie a reakcie,“ potvrdil Václavík.
Dočkáme sa hmyzích reštaurácií?
Vo svete je najkonzumovanejším hmyzom šváb. Na Slovensku dodnes hmyz nie je uznaný ako potravina. „Preto si ho nemôžete objednať ani v reštaurácii a v obchodoch kúpiť žiadne produkty a nápoje. Hmyz ako potravinu uznalo zatiaľ Holandsko, Francúzsko, Švédsko i Fínsko. Na konzumáciu ho dováža aj Anglicko,“ vysvetlil.
V Českej republike by mal byť múčny červ uznaný ako potravina už do jedného roku. Jedlosť červov je alchýmiou, ktorej sa venujú odborníci. Hmyz pitvú, zisťujú, či obsahuje toxíny, alebo či sa neživí látkami, ktoré môžu byť pre človeka jedovaté.
„Pásavka zemiaková sama osebe jedlá je. Ale živí sa vňaťou zemiakov, ktorá je pre človeka toxická. Takže mandelinku nekonzumovať,“ odporučil. Václavík pri konzumácii hmyzu nikdy neriskoval. Stavil iba na overené a jedlé druhy. Exotické druhy sa v našich zemepisných šírkach zháňajú aj tak veľmi ťažko.
„Napriek tomu ľudia stále túžia skúšať nové chute, nové recepty a získať nové poznatky. Ale hmyz sa v našich končinách určite nikdy nestane dominantnou potravou. Žijeme v Európe,“ priznal jeho propagátor. Podľa Václavíka ale nepotrvá dlho, kým na Slovensku i v Čechách hmyz ako potravina uznaný bude. Dočkáme sa tak hmyzích reštaurácií, mäsiarstiev a obchodov.
Pečené šváby večer pri telke
Milan Václavík sa s konzumáciou hmyzu stretol po prvýkrát v Kambodži počas mesačnej cesty. „Slabá hygiena v Kambodži a predsudky porazili moju chuť hmyz jesť. Ale zaujalo ma to. V Brne som spoznal docentku Máriu Borkovcovú z Mendelejevovej univerzity, ktorá hmyz skúma. Uvarila chrobáky a ja som sa najedol. Nadchlo ma to a odvtedy ich pripravujem,“ zaspomínal si hmyzí kuchár Václavík na svoje začiatky.
Hmyz pripravuje už desať rokov a prednášky s ochutnávkami prezentuje doma i v zahraničí. Vydal dve hmyzie kuchárske knihy so 60 receptami.
„Zo začiatku som hmyz jedával aj na raňajky, dával si ho do vajíčok. Teraz skôr hmyz konzumujem spolu so svojimi priaznivcami, aby prekonali bariéru. Bravčovina i hovädzina mi ale stále chutí. Sú to stravovacie návyky od detstva. Dávam si steaky, hamburgery. Hmyz je skôr spestrenie stravovania. Pri telke ako pochúťka chutí výborne. A je to obrovský zdroj energie,“ dodal Václavík.
Cítili tam arašidy, pripomínalo to čipsy
A potom to prišlo. Návštevníci festivalu sa postavili do dlhého radu a hmyzí šéfkuchár mal čo robiť, aby záujemcov o hmyz v ústach a v žalúdku nasýtil. Desiatky ľudí si vzalo tácky, na ktorých sa ocitli usmažené potemníky brazílske, šváby argentínske a africké cvrčky banánové. A k tomu šalát a krajec chleba.

„Dala som si iba tie červíky. Bolo to chutné. Ale švába ani cvrčka som zjesť nedokázala. Tá psychická bariéra bola obrovská,“ povedala tridsiatnička Mariana. Jej priateľ bol odvážnejší. Na tácke po ňom ostali iba niektoré kúsky zo švába. „Fakt mi to asi najviac pripomínalo čipsy. Jedlo bolo chrumkavé. Ako doplnok stravy to nemusí byť zlé,“ usmial sa.
Chuť smaženého hmyzu pripomína každému konzumentovi niečo iné. Pre niektorých bola chuť cvrčkov veľmi nevýrazná, viacerí v potemníkovi brazílskom pocítili arómu arašidov a mandlí.
Napriek rozvoniavajúcej sále odpor k hmyzu veľa ľudí neprekonalo. „Možno by som to aj skúsila. Ale keď som pred prednáškou videla tie stovky živých červíkov ako sa po sebe „miesili“, tak som to nezvládla a do úst nedokázala dať ani po ich usmažení,“ zmierila sa s neúspešnou ochutnávkou Michaela.