POVAŽSKÝ INOVEC. Tragický osud veľkej lásky spečatil životnú cestu zemana Františka Rozvadzského. Nechtiac zavinil smrť svojej snúbenice, ktorej životná púť sa skončila už v mladučkom veku na Trenčianskom hrade.
Obvinili ju z bosoráctva a v obrovských mukách skončila v plameňoch upálená na hranici. Veľký žiaľ a pocit viny vyhnali následne Františka Rozvadzského do hôr. Pod Považským Inovcom objavil jaskyňu, v ktorej prežil desaťročia svojho života ako pustovník. Dodnes na tieto miesta chodia meditovať viacerí ľudia.
Po upálení snúbenice sa utiahol do jaskyne
Považský Inovec je mekkou mnohých turistov nielen z nášho kraja. Najvyšší bod členitej vrchoviny Inovec (1042 metrov nad morom) ponúka turistom nezabudnuteľný zážitok.
V tieni vrcholu a vyhľadávanej rozhľadne ostáva dodnes masívne a ľahko prístupné bralo, vzdialené od Inovca iba niekoľko stovák metrov. Pre mnohých je jeho história neznáma. V jeho útrobách sú však dodnes ukryté pozostatky zemana Františka Rozvadz-ského, ktorého do skalnej jaskyne vyhnala tragická a nešťastná láska.
„František Rozvadzský bol rodákom z neďalekých Rozvádz, ktoré sú dnes časťou Trenčianskych Stankoviec. Do skalnej jaskyne pod Inovcom sa utiahol v 17. storočí po upálení svojej snúbenice, ktorej smrť nechtiac zavinil. Ako uvádzajú kroniky, jeho lásku Evu Sokolovskú obvinili z bosoráctva. Nekonečné výčitky ho vyhnali do jaskyne, v ktorej do konca svojho života žil ako pustovník,“ potvrdila dlhoročná turistka Zuzana Kyselicová z Trenčianskych Mitíc.
Bosorka Garajka namiešala čarovné kvapky
Tragický osud lásky Evy Sokolovskej a Františka Rozvadzského rozvinul v pamätnici už pred desiatkami rokov spisovateľ Jozef Branecký.
„Tridsaťročný František sa v roku 1659 stretol v Trenčíne s mladou vdovou Katarínou Súňogovou-Jakušičovou. Tú sprevádzala ešte mladšia vychovávateľka jej dcéry Eva Sokolovská. Zo strany Kataríny a Evy sa prehlbujú city lásky k Ferkovi,“ napísal Branecký.
Ferko nemal toľko sily, aby sa postavil za Evu proti hradnej panej. Evka preto zašla k chýrečnej bosorke Alžbete Garajke do Ihríšť pri Púchove. „Garajka jej dala dve fľaštičky s čarovnými nápojmi. Väčšia bola pre Ferka, aby zabudol na Katarínu. Menšia bola pre Katarínu, aby vytriezvela z Ferka,“ zachytil históriu Branecký.
Pri oslave Kataríniných menín hradná pani požiada Evku, aby jej a Ferkovi priniesla čaj. Vtedy sa Evke naskytla príležitosť primiešať do nápojov čarovné kvapky. „Katarína však vymení nečakane šálky a po čaji sa začne cítiť zle-nedobre,“ uvádza známy piarista.
Evkin čin vyšiel najavo. Odvedú ju do Trenčína a upália za bosoráctvo.
Na Veľký piatok niesol do Trenčína drevený kríž
Do Trenčína schádzal pustovník František Rozvadzský vždy iba na Veľký piatok. „Pravidelne na Veľký piatok niesol z Inovca do Trenčína veľký drevený kríž. Aspoň sčasti mu táto obeta pomáhala potlačiť zložité myšlienky a neustávajúce výčitky, ktorého ho prenasledovali pri spomienkach na tragický skon svojej lásky.
Z jej úmrtia sa obviňoval až do konca života,“ vysvetlila turistka, pre ktorú sú inovecké chodníčky jednými z najmilších. František Rozvadzský sa v jaskyni živil predovšetkým darmi prírody.
Jeho stravou boli liečivé byliny, korienky a rôzne lesné plody. Spestrením stravy boli iba pokrmy, ktoré mu občas priniesli mnísi. Dokonalé spojenie s prírodou urobilo z pustovníka vyhľadávaného bylinkára a ľudového liečiteľa. S prosbou o pomoc za ním prichádzali ľudia nielen z regiónu pod Považským Inovcom, ale aj zo vzdialenejších lokalít vtedajšieho Uhorska.
Pád skalnej steny navždy uzavrel jaskyňu
Smrť pustovníka Františka Rozvadzského je spojená s dnes už neoveriteľnou legendou. „Podľa nej sa traduje, že na sklonku svojho života si vyčerpaný pustovník nechal do jaskyne priniesť truhlu, ktorú vyrobili mnísi. Tušil, že sa jeho život blíži ku koncu. Niekdajší zeman František Rozvadzský si do nej ľahol a po krátkom čase zomrel. Dožil sa 78 rokov,“ dodala.
Na druhý deň po jeho smrti sa podľa legendy zrútila jedna z hlavných stien skalného masívu a jaskyňu s truhlou a pozostatkami pustovníka Františka navždy uzavrela. Jeho pozostatky by tak pod veľkým bralom blízko cesty vedúcej na Inoveckú chatu mali byť v pokoji uložené dodnes.
V roku 2008 na tomto mieste osadila skupina kamarátov pamätnú tabuľu so spomienkou na túto udalosť. Je na nej vyobrazená aj maľba reálnej podoby Františka Rozvadzského. Originál jeho podobizne je dodnes uložený v Ilešháziovskej obrazovej galérii na Trenčianskom hrade. Na obraze je namaľovaný Trenčiansky hrad, farský kostol a František Rozvadzský so svojím obľúbeným psíkom.
Turzo a Branecký zistili najviac
Správu o pustovníkovi Františkovi Rozvadzskom ako prvý zachoval rektor základnej evanjelickej školy na predmestí Trenčína zeman Ján Turzo z Nosíc (1678 – 1759). Turzo prešiel Trenčiansku stolicu a zapísal všetko zaujímavé, s čím sa na potulkách stretol.
„Zaznamenal aj to, že pred jeho návštevou žil na Inovci pustovník, ktorý bol požehnaním celého kraja. Kvôli tomuto pustovníkovi sa vraj Inovec stal široko-ďaleko povestný a navštevovaný slovenským ľudom,“ uviedol publicista Milan Hromník. Už v tých časoch jaskyňu charakterizovali veľké ploché skaly, ktoré napokon spadli na seba tak, že zavalili niekdajší vchod do jaskyne. Meno a pôvod pustovníka sa podarilo zistiť Jozefovi Braneckému. V roku 1942 po 230 rokoch oživil myšlienku o pustovníkovi na Inovci.
„Pochádzal skutočne zo slovenského zemianskeho rodu z dedinky Rozvadze, vzdialenej osem kilometrov od Trenčína smerom na Beckov,“ potvrdil Hromník.
Podobizeň pustovníka Františka na objavenom obraze
Obrovské nadšenie ísť po stopách Františka Rozvadzského vyvolalo v Braneckom objavenie obrazu pustovníka. Správca Trenčianskeho múzea Štefan Pozdišovský ho našiel v Ilešháziovskom kaštieli v Dubnici nad Váhom.
„Zbierku obrazov bývalých pánov Trenčianskeho hradu v roku 1942 pre Trenčianske múzeum získal profesor Pozdišovský. Medzi obrazmi z dubnického kaštieľa sa našiel barokový drevený štít s rozmermi 72 x 124 centimetrov s obojstrannou maľbou. Na jednej strane je mohutná postava pustovníka Františka s veľkou bielou bradou,“ uviedol Milan Hromník v publikácii Po stopách kláštora pod Inovcom.
Autor obrazu obliekol Františka do jednoduchého mníšskeho rúcha stiahnutého povrazom. V pravej ruke drží palicu. „Psík na úzkom chodníku nesie mu v tlame košíček s obživou. V pozadí je Trenčiansky hrad. Ide tu o jeden z najstarších olejom maľovaných pohľadov na Trenčín,“ uvádza Hromník.
Olejomaľba na plátne je dielom neznámeho majstra domáceho pôvodu zo začiatku 18. storočia.
Lurdská jaskyňa z rozpadnutých skál Františkovho príbytku
Zaujímavosťou je aj Lurdská jaskynka s Panenkou Máriou pri kostole v Mníchovej Lehote, ktorá je spojená s osudmi Františka Rozvadzského. Práve zo zrútených úlomkov kameňov z Františkovej jaskyne ju nadšenci z tejto obce začali budovať koncom augusta 1996.
„Skaly sme spod Inovca doviezli na dvoch nákladných autách. Nič sme nerozbíjali. Veď to by sa ani nehodilo. Zobrali sme iba voľné skaly. Začiatok výstavby jaskynky bol 28. august 1996. Vybudovali sme ju za tri dni. Hlavným tvorcom bol Peter Laco,“ uviedol jeden z iniciátorov jej vzniku Milan Šulek.
Lurdská jaskyňa mala byť podľa jeho predstáv vybudovaná v priestore za kostolom. Napokon sa dohodli na výstavbe pred ním, aby symbolický objekt vynikol. „Zakomponovali sme ju medzi stromy. Začiatkom septembra 1996 sme k jaskynke prirobili aj skalku. Nechceli sme tam žiadne sklo, chceli sme niečo úplne prirodzené,“ dodal bývalý predseda Matice slovenskej v tejto obci Milan Šulek.
Aj týmto spôsobom sa rozhodol propagovať historický príbeh už takmer zabudnutého pustovníka Františka Rozvadzského.
