DUBNICA NAD VÁHOM. Svoj doposiaľ najväčší úspech zažil na tohtoročnom udeľovaní hudobných cien Radio_Head Awards Dubničan Erik Osvald.
DJ a producent, vystupujúci pod pseudonymom Keosz, si z Bratislavy odniesol hneď dve ceny, jednu z nich získal za svoj minuloročný album, na ktorý nadviaže už koncom apríla vydaním ďalšieho.
Vaša produkcia sa v minulých rokoch točila okolo drum and bassu a dubstepu, novšia hudba sa uberá iným smerom, prečo?
– Priznávam, že moja hudba znela v minulosti trochu odlišne, ale som človek, ktorý rád experimentuje a skúša nové možnosti. Som ovplyvnený tým, čo momentálne počúvam a to sa väčšinou odzrkadlí aj v mojej tvorbe. Stále však kladiem dôraz na atmosféru v pozadí.
Pod zisk dvoch cien Radio_Head Awards sa podpísalo aj minuloročný album No Future vol.1. To ale zvukovo inklinuje k filmovej hudbe, ako ste sa k nej dostali?
– Filmovú a hernú hudbu mám rád od nepamäti. Z malej časti som sa k nej dostal vďaka času strávenému pri hudbe, získavaním skúseností a rôznym databankám.
Začiatky boli ako pri všetkom náročné. Stále mám obrovské medzery, ktoré sa však snažím čo najviac eliminovať. Tieto filmové elementy rád pridávam do mojich hudobných počinov, či už z veľkej alebo malej časti.
Zvuk, ktorý vychádza z vášho štúdia, nie je na Slovensku hudbou pre masy ľudí, ako je to v zahraničí?
– Asi rovnako. Keďže je to môj koníček, robím si veci naďalej tvrdohlavo podľa seba. Stále si to vie nájsť skupinu ľudí, ktorú to osloví.
Po novom skúšam aj hudbu zameranú na širšie publikum poslucháčov, čo sa mi zatiaľ ale veľmi nedarí. Uvidím časom, či nastane nejaký posun, alebo sa budem naďalej venovať a rozvíjať v tom filmárskom duchu.
Čo vás ovplyvňuje pri tvorbe, ktorú mnohí ľudia hodnotia ako hlbokú a temnú?
– Najviac ma jednoznačne ovplyvňujú ostatní umelci, ktorých tvorba sa mi páči a inšpiruje ma.
Je dôležité, aby vás vaša záľuba bavila, pretože vás to ešte viac motivuje. Som ochotný stráviť kvantum hodín pri tvorbe a tvoriť niečo nové, či už hudobne, alebo graficky práve preto, že ma to napĺňa.
Je to môj pohľad na svet. Hudba, ktorú najviac počúvam. Hoci je to zväčša negatívny príbeh, napĺňa ma viac ako veselé, ľahko zapamätateľné melódie.
Doposiaľ ste vydali niekoľko EP a vlani aj prvý album. Ktorý zo svojich počinov hodnotíte po rokoch ako najvydarenejší?
– Každý som sa snažil urobiť čo najlepšie podľa mojich možností. Najradšej sa ale vraciam k poslednému CD – Be left to Oneself na Cryo Chamber. Myslím si, že je to ale zapríčinené tým, že staršie veci mám už opočúvané.
Niekedy vám už vlastná tvorba lezie na nervy, hlavne, keď ju počujete už tisícikrát po sebe (úsmev).
Dlhé obdobie ste svojim fanúšikom distribuovali hudbu zadarmo, na internete bola na stiahnutiu zdarma. Je toto cesta k súčasnej generácií poslucháčov?
– Myslím si, že aj je – aj nie je. V mojom prípade mám malú skupinu poslucháčov, takže aby to malo čo najväčší dosah, dávam hudbu zadarmo. Ľudia môžu posielať príspevok v akejkoľvek sume. Čiže tí, ktorí ma chcú podporiť, tak urobia. Tí, ktorí chcú track ukradnúť alebo inak poškodiť, si nájdu spôsob vždy.
Stretávam sa s ľuďmi, ktorí vedia oceniť prácu a zaplatia za všetko, za čo by sa v iných podmienkach aj muselo platiť. Ak je autor známy, tak si môže takto sám vydávať a je to pre neho oveľa prospešnejšie, ako keby išiel cez nejaké vydavateľstvo, ktoré nemá žiadne PR a nakoniec z toho nemá nič ani samotný autor.
V prípade silných vydavateľstiev je to iné. Hudobník sa dostane do povedomia usporiadateľom podujatí a aj vďaka tomu dostane viac ponúk vystupovať pred ľuďmi. Všetko má svoje pre a proti. Vyžiť z predaja elektronickej hudby si môžu dovoliť naozaj iba mega hviezdy... možno.
Očakávate, že vás ocenenie v rádiohlavách niekam posunie? Aké sú vaše hudobné ambície?
– Možno mi to niekam otvorí dvere, ale to ukáže až čas. Moje hudobné ambície smerujú asi najviac k spomínanému filmovo-hernému priemyslu, kde viem, že by som mohol robiť, čo ma baví a naplno sa v tomto smere rozvíjať.
Na čom v súčasnosti pracujete?
– Momentálne je dokončené ďalšie CD na Cryo Chamber, ktoré vyjde koncom apríla a popritom pomaly pracujem aj na elektronickej hudbe. Nebude to veľký rozdiel od nedávnej tvorby. Snažím sa robiť aj viac vstrebateľné veci, kde sa snažím neznieť ako „klasický“ Keosz. To bude možno práve ten hudobný posun, nech neostanem zaseknutý vo svojom malom kruhu (úsmev).
