TRENČÍN. Takmer šesťdesiat metrov zmenšenín železničných tratí vrátilo počas deväťdňovej výstavy vláčikov do čias detskej fantázie aj tých najväčších „dospelákov“.
Lokomotívy ťahajúce množstvo vagónov z viacerých desaťročí, štyri železničné stanice, tunely, mosty, výhybky, dispečeri či semafory a prevádzka sprevádzaná trúbením i charakteristickým zvukom motorov predstavili prácu modelárov z Klubu Modrý horizont v Topoľčanoch.
V klube s členmi od sedem do sedemdesiat rokov pracujú aj aktívni modelári z Trenčína.
Krásne spomienky
Ak ste si mysleli, že k haváriám vlakov dochádza iba v reálnej doprave, mýlili ste sa.
Pri malej nepozornosti dispečingu môže prísť k zrážkam vlakov i v tomto nádhernom koníčku. Na trati ovládanej modelármi počas výstavy jazdilo súčasne množstvo železničných súprav.
„Na tejto akcii umožňujeme jazdiť aj návštevníkom výstavy. Modely parných lokomotív sú veľmi krehké, preto na výstave veľmi ani nejazdili. Bolo by riziko zveriť ich niekomu, kto nemá ešte skúsenosti. Jazdila najmä motorizovaná trakcia,“ vysvetli Karol Kaffka, podpredseda Klubu Modrý horizont.
V akcii videli návštevníci mašiny v mierke 1:87 najmä zo 70. rokov minulého storočia. Na lokálnych tratiach niektoré z nich premávajú aj dodnes. „Sú to všetko reálne mašiny, ktoré niekedy na našich koľajniciach jazdili. Modelmi mapujeme najmä vlaky, ktoré jazdili u nás. Ale máme aj dve nemecké lokomotívy,“ pokračoval Kaffka.
Parné stroje sa napokon medzi modernejšími „motorákmi“ na výstave s veľkým úspechom objavili.
Svet reálnych železníc premenili na koníček
Reálne železničné stanice s množstvom prechádzajúcich vlakov dokázala výstava vďaka modelárom spútať do pútavého zmenšeného priestoru. Ostatné už fungovalo ako na skutočnej železnici.
„Prevádzka sa rieši telefonickým spôsobom zabezpečenia. Vlaky sa ponúkajú a prijímajú z každej stanice. Prevádzka modelárov simuluje skutočnú prevádzku na železnici,“ potvrdil predseda Klubu Modrý horizont Peter Boris.
Vlaky na šesťdesiatich metroch dráh ovládajú modelári digitálne. Sú napájané striedavým prúdom a v každej mašinke majú zabudovaný digitálny dekodér. „Ten vyhodnocuje signál, ktorý prichádza koľajou. Rušňovodiči ovládajú rušeň pomocou myší – regulátorov. Tak určujeme rýchlosť, zapínanie svetiel či hluk motora,“ pokračoval predseda klubu.
Medzi modelármi je skutočný rušňovodič
Modelári rýchlosť rušňov nastavujú. „IC vlaky jazdia rýchlejšie, manipulačné vlaky pomalšie,“ potvrdil Boris. Vlakové súpravy vyrábajú z rôznych materiálov. Rámy i kolesá rušňov sú odlievané z kovu, kabína rušňa je plastová.
„Karosériu treba nastriekať potom do podoby, v akej jazdila. Treba urobiť aj okienka. Celú expozíciu, ktorú v Trenčíne návštevníci videli, sme budovali takmer šesť rokov,“ povedali modelári. Dnes majú modelári z Modrého horizontu okolo železničnej trate množstvo stromov, budov, cestujúcich, ale aj zamestnancov dráh.
Okolo preháňajúcich sa vlakov sa pasie dobytok a do odstavených vagónov v staniciach nakladajú žeriavy či vysokozdvižné vozíky náklad. Rušne za sebou ťahajú osobné vagóny, ale aj nákladné vagóny naplnené uhlím, pivom či tankami.
„Mnohí stredoškoláci sa v našom klube takto naučia reálne návyky z praxe. Pomáha im to aj pri štúdiu. V klube máme člena od jeho štrnástich rokov a už o dva mesiace sa stane profesionálnym rušňovodičom. Ďalší z členov bude dopravný inžinier,“ pochválil prácu mladých Boris.
Modely vznikajú v storočnej olejárni
Vlaky prechádzali zmenšenými modelmi skutočných staníc Radošina, Veľké Bielice a Veľké Uherce. Čulý dopravných ruch vládol aj vo fiktívnej neexistujúcej stanici Jozefov. Tá vznikla vo fantázii modelárov a ich ruky ju pretavili do železničného uzla.
„Železničný život predstavujeme v staniciach približne okolo roku 1970. Pri tvorbe modelov sme využili dobové fotografie, presne tak to tam vtedy vyzeralo,“ informoval ďalej Kaffka. Modely tvoria v jednej z budov bývalého železničného depa v Topoľčanoch.
Občianske združenie Modrý horizont vzniklo pred šiestimi rokmi. Dnes združuje 36 nadšencov železničnej dopravy. „Klub svoje aktivity vyvíja v zrušenom železničnom depe. V prenájme máme storočnú budovu olejárne.
V tej máme vybudované aj železničné múzeum. Je v ňom aj dopravná kancelária, píšťalky, výpravky, režimky i cestovné lístky,“ dodal Kaffka.
