Máte za sebou prvú sezónu ako hlavný tréner. Aká bola?
- Nebola jednoduchá, ale pekná. Počas sezóny sa v kabíne vystriedalo veľa hráčov. Napriek tomu sme dokázali vytvoriť dobrý tím. Hrali sme vždy s tými, ktorí boli práve k dispozícii. Vždy sme mali dostatok hráčov so schopnosťou rozhodovať zápasy.
Aké prišlo k vášmu spojeniu s Dubnicou?
- Oslovil ma majiteľ klubu Igor Valach s generálnym manažérom Romanom Trenčanom počas letného kempu Mariána Gáboríka. Pôvodne chceli, aby som ešte hral. O túto variantu som už však nemal záujem. V auguste prišla ponuka trénovať v prípade, že prihlásia tím do druhej ligy. Nechal som si čas na rozmyslenie. V prvom rade som musel absolvovať Svetový pohár ako komentátor. Po jeho skončení som sa pripojil k tímu. Bolo to po treťom kole.
Prispeli k vášmu rozhodnutiu aj hráči, s ktorými ste v minulosti hrali?
- Známych mien, ktoré majú dubnickú minulosť, je veľa. Hrajú tí, čo sú ochotní a k dispozícii. Očakával som, že veľa hráčov budem poznať. Aj keď hneď pri prvom zápase som troška zneistel. Našťastie, Lezo, Kotlárik, Kazda a Trokan boli zárukou, že na klzisku a v kabíne budem mať predĺženú ruku.
Ligu ste vyhrali. Bol titul cieľom pre túto sezónu?
- Pri prvých rozhovoroch sme chceli ísť od zápasu k zápasu. Snažili sme sa uhrať čo najlepší celkový výsledok. Od play-off to začalo naberať na obrátkach až po záverečný finálový zápas. Napokon to vypálilo až na prvú priečku, takže môžeme byť spokojní.
V tíme máte hráčov, ktorí majú skúsenosti z medzinárodného ľadu i menej známych hokejistov. Fungovala v kabíne správna chémia?
- Mnohí z chalanov sa poznajú od malička. Dubnická hokejová rodina o sebe vie. V každom útoku som sa snažil prideliť skúseného hokejistu k dvom mladším. Jednoducho skĺbiť skúsenosti s mladosťou a dravosťou. Iba jedinú päťku som zložil zo štyridsiatnikov. Aj to na ich požiadanie. Mal som obavy, že nebudú fyzicky stíhať, ale všetko nahradili obrovským prehľadom v hre.
Nie je zvykom, aby finále druhej ligy malo taký náboj ako tento raz. V drese Dubnice aj Humenného nastúpilo veľa skúsených harcovníkov. Ako ste vnímali finálové súboje?
- Humenné malo podľa môjho názoru o niečo lepší tím. Aj čo sa týka skúseností aj vekovej skladby. V každej päťke hrali hráči s extraligovou či prvoligovou minulosťou. Celkovo som presvedčený o tom, že vo finálových zápasoch sa stretli dva najlepšie kolektívy. Predvedený hokej sa divákom musel páčiť. Úrovňou bol prvoligový.
Obe mužstvá mali postup zabezpečený už postupom zo semifinále. Boli finálové súboje uvoľnené a bez napätia?
- Nebolo to tak. Každý chcel vyhrať celú ligu. Dávali sme do hry všetko. Stretnutia mali náboj, akoby šiel do prvej ligy iba víťaz.
Na domáci zápas s Humenným prišlo 2500 divákov. Prekvapil vás veľký záujem?
- Dúfal som v podobnú návštevu. Počas základnej časti chodilo až šesť stoviek divákov. V play-off sme sa šplhali k tisícke. Na finále ich bolo viac ako sa píše v oficiálnom zápise. Vytvorili skvelú atmosféru. Obavy sme mali z neutrálnej pôdy. Napokon sa nepotvrdili, keďže z Dubnice pricestovalo viacero divákov, ktorí vytvorili skvelú atmosféru.
Bolo v Dubnici cítiť hokejové poblázenie?
- Určite áno. Dubnica je športové mesto a určite si zaslúži minimálne prvoligový hokej.
Vaša trénerská kariéra je v začiatkoch. Ako vysoko si ceníte víťazstvo v druhej lige?
- Som veľmi šťastný. Cením si, že sa mi podarilo prispieť k posunu hokeja v Dubnici. Veľká vďaka patrí hráčom. Odviedli kus poctivej práce. Väčšina z nich sú chlapi, ktorí chodia denno-denne do práce. Aj po rozhodujúcom zápase niektorí šli na nočnú.
Už na druhý deň ste sa hlásili na tréningu Dukly. Mali ste čas na oslavy?
- Stihol som počas cesty domov, ale stálo to za to (smiech). Chlapcom som hovoril, že s nimi nemôžem pokračovať až do rána. Pochopili ma. Podobné oslavy sú vyložene pre hráčov a oni si ich patrične užili.
Dubničania zostali zaskočení, keď videli ulicami jazdiť ľadovú rolbu. V koho hlave sa zrodil tento nápad?
- Vymyslel si to majiteľ klubu a pristúpil aj k realizácii. Igor Valach bol v minulosti motokárovým jazdcom. Rád naštartuje rolbu a tento raz ju vytiahol do ulíc. V centre mesta zaparkoval, vysypal trocha snehu.
Bude vaša kariéra pokračovať v Dubnici?
- To je ešte vo hviezdach. Nasledujúcu sezónu ešte neriešim. Dnes som v Trenčíne a pomáham dokončiť aktuálny ročník, aby oba kluby nehrali rovnakú súťaž. Následne mám veľa starostí s komentovaním hokeja. O mojej trénerskej budúcnosti sa rozhodne až počas leta.
