STARÁ TURÁ/CLEARWATER. Líšky v uliciach Nového Mesta nad Váhom, diviaky v krajskom meste Trenčín. Divé zvieratá priamo vo veľkých mestách sú pre nás stále veľkou raritou. Zážitky Eleonory Brasic z americkej Floridy, ktorej korene siahajú na Starú Turú, sú však omnoho väčšie. Stretnúť kojoty, aligátory, hady, medvedíky mývaly, jelene, srny či množstvo rôznych plazov nie je v záhradách a v uliciach Floridy nič výnimočné.
Vo floridskom Clearwateri, kde už mnoho rokov žije, by sa našinec cítil ako v zoologickej záhrade. Aligátor prechádzajúci cez cestu, kojoty v nočných uliciach či hady v kvetináčoch sú pre Eleonoru Brasic už bežnou denno-dennou „rutinou“. V USA žije od začiatku 90. rokov. Najskôr pôsobila v Chicagu a v roku 2010 definitívne zakotvila na milovanej Floride. Na Starú Turú ale nikdy nezabudla a pravidelne sa do nej vracia.
Kojoty v uliciach, hady v kvetináčoch
Dcéra Staroturianky Eleonora Brasic žije v nádhernom prímorskom meste Clearwater s množstvom pláží, reštaurácií a obchodov. S divočinou si užila svoje. S premnožením zajacov v tejto oblasti prišli do obývaných štvrtí divoké kojoty.
„V mojej štvrti žije mnoho dôchodcov. Starenky a starčekovia začali divoké zajace prikrmovať. Došlo to až do takého štádia, že „vďaka“ tomu sa v noci po uliciach začali preháňať aj kojoty. Na pomoc sme museli zavolať poľovníkov,“ povedala Eleonora Brasic, ktorej mama i sestra pochádzajú zo Starej Turej. Keď sa na ústup podarilo zahnať kojoty, prišiel do ulíc slnečného mestečka ďalší fenomén. V Clearwateri začali mať problémy s čoraz rozmnoženejšími hadmi.
„Hady si začali robiť hniezda v našich predzáhradkách, pod kríčkami a kvetinami. Ja sa hadov veľmi bojím, a preto som ich mala asi najviac. V mylnej predstave, že sa ich zbavím, som ich mláďatká prenášala na lopatke do iných priestorov. Zapáčilo sa im u nás a máme ich tam dodnes. Ne-zbavili sme sa ich. A už sme si na seba aj zvykli,“ usmiala sa Eleonora.
Aligátor – bežná súčasť floridského života
V Clearwateri je aj veľa ďalších plazov podobných „našim“ užovkám. Nechýbajú tu ale ani hadí obry. „Pytóny sa našťastie držia južnejšie v buši v Everglade. Pravidelne okolo mňa skáču krásne jašteričky. Z tých ale obavy už nemám,“ pokračovala Brasic.
Jej stretnutia s aligátormi však naženú našincom zrejme poriadne zimomriavky. „Aligátorov máme naozaj všade. Plávajú si v riekach, v jazerách alebo sa len tak prejdú krížom cez cestu popred vás, keď spokojne kráčate na pláž,“ podotkla Eleonora. Zážitok jej susedky vyráža dych. Aligátor je totiž klopal na dvere.
„Mamička malého Maxa mi s očami na vrchu rozprávala, čo sa jej stalo v noci. Začula búchanie na vchodové dvere, a tak zobudila pre istotu manžela. Spolu išli skontrolovať, kto sa im dobýja do ich domu,“ spomína Eleonora Brasic. Manželský pár zasvietil svetlo na priedomí a neverili vlastným očiam. Zablúdený aligátor z blízkeho jazierka im búchal na ich dvere do rodinného domu.
Aligátora odviezli do buše
Maxova mama využila službu Pet Control. Tá pri takýchto nečakaných nočných i denných príhodách pomáha a chráni občanov. „Okamžite prišli a odchytili dvojmetrového aligátora. Potom ho zaviezli do buše a vypustili,“ vysvetlila naša rodáčka.
Na Floride žijú medzi obyvateľmi v niektorých oblastiach veľmi krotké jelene a srny, ktoré sa prechádzajú v obytných zónach. „V období ruje si treba neustále dávať veľký pozor, aby ste sa pri jazde autom nedostali do stretu s nimi. Napriek tomu sa to stáva dosť často,“ pokračovala. Na Slovensku v zoologických záhradách veľmi obľúbený a roztomilý medvedík mýval vie floridským obyvateľom narobiť veľké problémy. Radosť tu z neho rozhodne nemajú.
„Sú to potvory. Okolo domu dokážu narobiť neuveriteľný neporiadok. Najradšej rozhadzujú a celkom zničia kvetináče s kvetmi. Pováľajú kreslá a stolíky a všade za sebou nechajú množstvo výkalov. My medvedíky mývaly naozaj v láske nemáme,“ tvrdí Floridčanka.
Cestu do práce jej spríjemňujú delfíny
O líšky v uliciach nemajú núdzu ani na Floride. Stretnúť červeného vlka a čierneho medveďa v tejto oblasti nie je nič výnimočné.
„Medveďov sa tu každý, prirodzene, bojí. Našťastie nie sú presne u nás, ale od Clearwateru asi 30 kilometrov. Známej sa tam prechádzali medvede priamo po záhrade. Opäť museli zasiahnuť chlapci z Pet Control. Medvede odchytili a odviezli do prirodzeného teritória,“ vysvetľuje. Eleonora sa najviac teší z vtákov, ktoré sú pre nás raritou v zoologických záhradách. „Od tých najmenších kolibríkov až po veľké volavky, pelikány, papagáje, ale aj majestátne orly.
Orly hniezdia aj uprostred mesta na streche zimného štadióna v Tampe. Tampa je od nás necelých 20 kilometrov a chodievam sa na ne rada pozerať,“ usmiala sa Brasic. Čarovné rána na ceste do práce jej medzi Clearwater a Tampou pripravujú pelikány pri love rýb. „A keď je na ceste zápcha, spomalím, a zazriem kúsok od cesty aj šantiace delfíny,“ povedala spokojne.
Florida je pre ňu rajom na Zemi
Dennodenné zážitky z mora by mnohých Slovákov pred slastným vnorením sa do vĺn skôr odradili. „Hlboko do mora pre istotu nezvykneme plávať. Mala som tú česť stretnúť osobne aj metrového žraloka. Raje a medúzy sú tu úplne bežné. Žralok bol omnoho menší ako ten z filmu Čeluste, ale strach mi nahnal obrovský,“ zaspomínala si na stretnutie s nepokoriteľným dravcom. Vo vode blízko od pláže dáva zvýšený pozor, aby nestúpila raji na chvost.
„Je to naozaj veľmi bolestivý zážitok. A na popáleniny od medúzy nosím v plážovej kabelke vždy sprej. Stačí aj ocot trošku zriedený s pitnou vodou. Skúsenosti s popáleninami na nohe od medúzy mám naozaj v hlave navždy,“ dodala Floridčanka. Rada si v mori zaloví, raje skončili už aj na jej udici.
Pre Eleonoru Brasic je napriek mnohým prírodným nástrahám Florida rajom na Zemi. „Celý život som si snívala sen, že budem žiť v teple pri mori. A môj sen sa mi naplnil,“ vyznala sa.
Na Starej Turej spomína na detstvo a mladosť
Miluje floridské Slnko a pláže, ale na Starú Turú nedá dodnes dopustiť.
„Stará Turá je pre mňa a moju sestru Vieru srdcovou záležitosťou. Prázdniny u babičky Veroniky a dedička Tonka Meštiankovcov boli vždy tie najkrajšie na svete. Tu sme prežívali aj svoje prvé lásky a sklamania,“ zaspomínala si.
Na Starú Turú priviedla aj svojho prvého manžela. Vracali sa tam aj so synom Pavlom, ktorý tam už potom začal vodiť aj svoje deti.
„Aj keď babičkin dom je dávno predaný, pri každej návšteve Starej Turej smeruje moja cesta do uličky na Drahách. Hoci už vyzerá inak, nadýchnuť sa tej atmosféry je úžasné,“ vyznala sa k rodisku svojich predkov.
Pri kríži na Drahách si vždy zaspomína na nacistami zastreleného a nikdy nepoznaného strýka Tonka Meštianka a v myšlienkach premietne celé detstvo a mladosť, ktorú tak rada trávila so sesternicami a bratrancami na Starej Turej.
