TRENČÍN. Viaceré samosprávy kritizujú poplatok za drobný stavebný odpad. Rok od jeho zavedenia hlásia viacerí starostovia pokles v zbere stavebného odpadu v zberných dvoroch na minimum. Rozšírili sa čierne skládky, ktoré musia obce odstraňovať na vlastné náklady.
Samosprávy zaviedli poplatky na základe zmeny Zákona o odpadoch, ktorú prijal parlament pred dvoma rokmi. Výšku poplatku si určujú sami v nariadeniach, začína sa od 0,015 eura a najviac 0,078 eura za kilogram drobného stavebného odpadu bez obsahu škodlivín.
Pribudlo čiernych skládok
Starosta obce Melčice-Lieskové Miroslav Matiáš poplatok kritizuje, od jeho zavedenia pribudlo v katastri obce viac čiernych skládok.
„Pokiaľ ľudia platili poplatok za stavebný odpad spolu s komunálnym odpadom, odovzdané množstvo bolo vyššie. Množstvo teraz pokleslo pretože je spoplatnený, asi desať- násobne. Tí, ktorí ho produkujú, nechcú platiť, väčšinou to skončí niekde úplne mimo, akoby to malo byť v recyklačných dvoroch,“ povedal Matiáš a zároveň dodáva, že so zavedením poplatku evidujú aj nové čierne skládky.
Odpad z ich obce podľa neho často končí v iných katastroch.
„My tie informácie o tých, čo robia stavebné práce, máme, vedeli by sme si vyhľadať, kto nám to tam uložil. V našom katastri zas máme odpad z iných obcí, je to také vzájomné,“ skonštatoval.
Zavedenie poplatku za stavebný odpad by sa podľa neho malo vrátiť do poplatku za komunálny odpad. „Teraz je to síce adresnejšie, ale nerieši to problém. Nie je to tak, že ten, kto ho produkuje, ho musí zaplatiť, lebo to Slováci neradi robia,“ dodal Matiáš.
Náklady znáša obec
Podobné skúsenosti má aj starosta Trenčianskej Turnej Peter Mikula.
„Odovzdaného stavebného odpadu je po zavedení poplatkov menej, občania prídu do zberného dvora a keď zistia, že musia zaplatiť, odídu preč. Na druhej strane, obci stúpli náklady na odstraňovanie nelegálnych čiernych skládok,“ skonštatoval Mikula.
Evidované skládky sú podľa neho väčšinou práve zo stavebného odpadu, ich odstraňovanie stojí obec nemalé prostriedky.
„Musíme tam poslať obecných zamestnancov, ktorí to naložia na auto a dovezú na zberný dvor. Poplatok nakoniec ani nemáme komu vyrúbiť, musí to zaplatiť obec z vlastných zdrojov. Je to dosť nešťastné,“ dodal Mikula.
Stavebný odpad končí v komunálnom
V Novom Meste nad Váhom končí množstvo stavebného odpadu v zmesovom komunálnom odpade. Šéf technických služieb mesta Anton Veselka hovorí, že pokles množstva odovzdaného stavebného odpadu je približne 20-percentný.
„Predpokladáme, že pri rovnakej stavebnej činnosti sa toto množstvo presunulo do zmesového komunálneho odpadu. Pritom, že je predpoklad o presune tohto odpadu do zmesového komunálneho odpadu, sa zvýšili náklady na jeho likvidáciu a zároveň tento odpad je umiestňovaný nelegálne mimo povolených skládok,“ povedal Veselka s tým, že prínos poplatku nie je prakticky žiadny.
Trenčín si poplatok pochvaľuje
Výrazný pokles v množstve odovzdaného stavebného odpadu zaznamenali aj v Trenčíne. Ešte v roku 2015 odovzdali obyvatelia Trenčína 2 350 ton, v minulom roku to bolo len 478 ton.
„Mestu klesli náklady z viac ako 150-tisíc eur na 31-tisíc eur. To, čo je náklad, ale od občana vyberieme formou poplatku, ktorý zaplatí priamo na zbernom dvore pri odovzdávaní drobného stavebného odpadu,“ informovala hovorkyňa Trenčína Erika Ságová.
Platenie je podľa nej správny krok, pretože za stavebný odpad prebrali zodpovednosť firmy. „Bolo lacnejšie na občianske preukazy nosiť stavebné odpady zadarmo do zberných dvorov. A likvidáciu takéhoto odpadu v konečnom dôsledku platili poplatníci mesta Trenčín, dokonca aj tí, ktorí za celý život nič neprerábali,“ skonštatovala Ságová.
Pokuty narástli desaťnásobne
Podľa ministerstva životného prostredia si nová legislatíva osvojila princíp „znečisťovateľ platí.“
„Občan zaplatí za uloženie drobného stavebného odpadu poplatok úmerný množstvu, ktorý reálne vyprodukoval,“ skonštatoval hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.
Pokuta pre tých, ktorí nelegálne uložia odpad na čiernej skládke, sa v novom Zákone o odpadoch zvýšila desaťnásobne z asi 166 eur na 1 500 eur. Sankcie môže uložiť príslušný okresný úrad alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Ochranárka vidí medzery
Podľa ochranárky Kataríny Šimončičovej by poplatok za odovzdanie stavebného odpadu mal byť len symbolický, aby ľudí neodradil.
„Poplatok treba dať, predsa len, zberné dvory s tým majú náklady. Ak je ale poplatok maximálny, ľudia to tam nenosia. Nebolo to šťastné riešenie,“ myslí si Šimončičová.
Ľudia podľa nej musia na zberný dvor odpad doviezť a ešte zaň aj zaplatiť.
„Ak to tam ľudia prestali nosiť, treba ho hľadať niekde po lesoch. Radšej by som mala za lacnejší peniaz viac stavebného odpadu v zbernom dvore, ako v lese.“
