TRENČÍN. Medzi výnimočnými osobnosťami s trenčianskym domicilom nechýbali scenáristi, prekladatelia, básnici, prozaici, ľudová umelkyňa, ani nositeľ štátneho vyznamenania SR.
Zostava sa mení, výber je široký
Máloktorý slovenský región sa môže pýšiť toľkými kvalitnými literárne činnými autormi ako Trenčiansky kraj. Ešte zriedkavejšie je, keď sa píšuci lokálpatrioti pravidelne stretávajú na jednom mieste a tam sa vzájomne konfrontujú s čitateľmi. Partiu trenčianskych literátov takýmto spôsobom utužuje Verejná knižnica Michala Rešetku (VKMR). Podujatie organizuje každé dva roky. Tohtoročné stretnutie nieslo poradové číslo osem.
„Naším cieľom je približovať verejnosti, akí významní literáti v kraji žijú, tvoria, pôsobia, prípadne tu majú svoje rodisko a vracajú sa sem prezentovať svoju tvorbu,“ povedala riaditeľka VKMR Gabriela Krokvičková, ktorá spisovateľov privítala na pôde trenčianskej župy. Keďže okruh adeptov je široký, zostava hostí nebýva rovnaká. Ako doplnila moderátorka Margita Ivaničková, ľudia v kraji majú byť naozaj na čo hrdí. Podľa nej je pre ponížený spisovateľský stav najväčšou devízou, že autori tvoria nie zásluhou, ale napriek všetkým okolnostiam, v ktorých sú nútení žiť.
Práca šľachtí
Po slávnostnom prijatí na Úrade TSK a spomienke na nedávno zosnulú účastníčku viacerých ročníkov podujatia, poetku Katarínu Hudecovú, sa kolektív zložený z predstaviteľov rôznych literárnych žánrov presunul do zaplnenej sály Posádkového klubu v Trenčíne.
Vďaka besede našla po dlhšom čase cestu do rodného kraja etnologička Božena Adamicová pochádzajúca z Moravského Lieskového. Majsterka ľudovej umeleckej výroby v odvetví zdobenia kraslíc nezaprela lásku k tradíciám.
Krédo „Poznaj, chráň a zveľaďuj“ razí aj v pripravovanej publikácii Konopné reminiscencie, ktorá nadväzuje na konopnú históriu Slovenska a približuje vplyv práce na život človeka. „Vidno to napríklad na pomenovaniach. Názvy obcí Plachtince či Bielice vychádzajú z práce. Vyhýbanie sa práci považujem za nedostatok sebaúcty, pretože človek musí po sebe zanechať nejakú peknú stopu,“ dodala.
Jazykovedu sťaby sestru literatúry zastupoval na podujatí bývalý riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV Ivor Ripka. Bratislavský rodák, ktorý detstvo prežil v meste pod hradom Matúša Čáka, sa v rámci diskusie kriticky vyjadril aj na adresu nízkej jazykovej kultúry viacerých slovenských médií. Ako konštatoval, jazyk je zázračný fenomén a nástroj, pomocou ktorého sa dorozumievame. Preto by sme sa mali usilovať vyjadrovať tak, že pôjde zároveň o jediný nástroj, ktorý sa používaním ostrí.
Vzorka výnimočných trenčianskych literátov počas besedy s verejnosťou, vpredu Ivor Ripka (zdroj: PETER MARTINÁK)Najväčšie ocenenie? Že žijem!
Stálicou medzi pozývanými literátmi je básnik, bývalý politický väzeň, autor literatúry faktu a príbehov pre deti Rudolf Dobiáš z Dobrej. Nositeľ viacerých ocenení a najvyššieho štátneho vyznamenania SR Pribinovho kríža II. triedy prítomným v krátkosti pripomenul rany osudu na životnej ceste niekdajších „triednych nepriateľov“, s pokorou však zdôraznil, že spomedzi všetkých ocenení ho najviac teší, že žije.
Účastníci VIII. stretnutia spisovateľov s blízkym vzťahom k Trenčínu a Trenčianskemu kraju (v abecednom poradí): Božena Adamicová, Milan Belás, Eva Bodnárová, Jozef Borčányi, Rudolf Dobiáš, Marta Gergelyová, Margita Ivaničková, Barbora Kardošová, Štefan Kuzma, Silvester Lavrík, Miloš Radosa, Ivor Ripka, Vladena Teslíková.
