Článok pokračuje pod video reklamou
TRENČÍN. O zápis hodný do Guinnesovej knihy rekordov sa postarala deväťdesiatročná Libuša Prekopová. Seniorka minulý týždeň v Trenčíne pokrstila svoju knižnú prvotinu Spomienky v srdci hlboko ukryté. V desiatkach básní sa dotýka vzťahu k svojim naj-bližším, Slovensku, aj k Bohu.
Básne písala 64 rokov
Jedna z najstarších klientiek Zariadenia pre seniorov na Lavičkovej ulici prišla do Trenčína spolu so svojimi rodičmi ako dvanásťročná. Rodnú Orlovú pri Karvinnej na česko-poľskom pohraničí opustili na konci tridsiatych rokov.
Talent na písanie v nej videl pedagóg na Ekonomickej škole v Trenčíne, jazykovedec, profesor Mistrík. „Nabádal ma, aby som písala básne, prvú som venovala jemu,“ prezradila. Ako dodala, jednu z básní si profesor Mistrík uchoval 50 rokov. Chcel, aby odznela na jeho pohrebe, čo sa napokon aj stalo.
Seniorka sa v súčasnosti písaniu aktívne nevenuje.„Už nepíšem, nemám také myšlienky, aj zdravie je už všelijaké,“ povedala Libuša Prekopová.
Riaditeľ Sociálnych služieb mesta Trenčín Ladislav Pavlík vidí v autorke skromnú a pokornú ženu, do zariadenia prišla v roku 2016. „Je to skôr introvertka, tunajšie osadenstvo a spolubývajúci veľmi dlho netušili, že má takúto záľubu a schopnosť umelecky stvárniť svoje predstavy o živote. Bolo veľmi zaujímavé pozorovať, ako sa začlenila do kolektívu tunajších, ktorí sa venujú umeniu,“ povedal Pavlík. Podľa riaditeľa klienti venujúci sa umeniu, hudbe, či maľovaniu vytvárajú v zariadení príjemnú atmosféru, ktorú potrebujú.
Libuša Prekopová nie je medzi seniormi jediná s literárnou minulosťou. „V zariadení je viac ľudí, ktorí píšu, ale tí si netrúfajú na vydanie svojej písanej tvorby. Zväčša kvôli tomu, že ju považujú za príliš osobnú, intímnu. Pani Prekopová dokázala túto bariéru prekonať,“ vyzdvihol Ladislav Pavlík. Básne, ktoré sa dostali do zbierky, napísala medzi jej 20. až 84. narodeninami.
Seniori sú aktívnejší
Predsedníčka miestneho odboru Matice Slovenskej v Trenčíne Jana Poláková pomáhala autorke pri knižných prípravách, ocenila aj jej rukopis. „Priznám sa, že stretnutie s ňou a jej básňami napísané krásnym rukopisom na mňa zapôsobilo. Jej poézia stojí za to, sú to básne prežité, venované blízkym ľuďom, rodnému kraju, Slovensku,“ priblížila Poláková.
Podľa nej sa v básňach odráža skromnosť autorky a pokora k životu a k Bohu. Spomienky v srdci hlboko ukryté majú podľa Jany Polákovej nádych možného zápisu do Guinnesovej knihy rekordov. „Pozrela som sa v Guinnesovej knihe a najstaršia autorka, Američanka, mala 85-rokov. Myslím, že Libuška Prekopová je v tomto priekopníčka,“ povedala s úsmevom predsedníčka trenčianskej pobočky Matice Slovenskej.
Aktivity, ktorým sa venujú klienti v centrách a zariadeniach pre seniorov, majú podľa psychológa Karola Kleinmanna zmysel. „Posledné štúdie naznačujú, že sa nám vek predlžuje a seniori sú čoraz aktívnejší. Práve takéto aktivity, nielen športové alebo chodecké, ale písanie pamätí, románov pomáha tomu, že človek je stále aktívny, svieži, čulý a mozog pracuje na plné obrátky, je to veľmi prospešné,“ myslí si psychológ.
Karol Kleinmann súčasne dodáva, že aktivitami sa seniori dokážu vyhnúť depresiám a somatickým ochoreniam, rezervy vidí v ich väčšom zapojení do moderných aktivít.
„Aj aktivity, ktoré sú na úrovni 21. storočia, povedzme počítačové aktivity, by oživili záujem seniorov a tým by sa ich život zlepšil,“ myslí si psychológ. Tieto však do zariadení prenikajú veľmi pomaly, zaujímavejšie stále sú napríklad literárne krúžky.
Libušu Prekopovú teší, že jej tvorba sa ľuďom páči, verí, že literatúra a čítanie nevymrie. „Niekto hovorí, že ľudia nečítajú, ale sú aj takí, ktorých poézia zaujíma,“ dodala Libuša Prekopová, ktorej stokusový náklad knižnej prvotiny nachádza prvých čitateľov.
