TRENČÍN. Tohtoročná dlhotrvajúca zima dala živočíchom poriadne zabrať, potvrdil to aj trenčiansky ornitológ Radovan Jambor.
Ako vysvetlil, počas zimy sa do mesta nasťahovalo množstvo vtáctva z okolitých lesov, hľadali tu útočisko pred mrazmi a ľahší prístup k potrave. Tú im zabezpečilo aj mnoho ľudí, podľa Jambora je starostlivosť Trenčanov o vtáctvo voči iným mestám ukážková.
S akými problémami sa ako ornitológ v Trenčíne stretávate?
– Naša firma, ktorá je zároveň aj neziskovou organizáciou, združuje hŕstku ľudí, ktorá sa zaujíma o tunajšie vtáctvo. Začali sme s kampaňou, ktorá sa týkala Silvestra a osláv príchodu Nového roka, riešili sme problematiku petárd a zábavnej pyrotechniky z pohľadu vplyvov na prostredie a živočíchy.
Momentálne sa snažíme upriamiť pozornosť na mestskú faunu, na to, s akými problémami sa stretáva, najmä čo sa týka aktuálneho zatepľovacieho „boomu.“ Trpí pomerne veľa živočíchov a pri tejto príležitosti sme v budove Domu armády pripravili výstavu fotografií, ktorá má ľuďom priblížiť, aké živočíchy tu s nami žijú – či priamo v meste, alebo na sídliskách. Poukázať sme chceli na druhovú rozmanitosť a na živočíchy, ktoré sú ohrozené.
Aké živočíchy nájdeme v mestskom prostredí a ktoré z nich patria medzi najohrozenejšie?
– Priamo v Trenčíne máme populáciu dážďovníka tmavého, ktorá síce nie je malá, ale je na ústupe. Na ústupe je kvôli zatepľovacím aktivitám, našťastie tu ale existuje iniciatíva vytvárať im alternatívne hniezdiská, vešajú sa aj búdky. Ďalším problémom sú vrabce, ktoré plošne miznú prakticky zo všetkých miest a obcí.
Veľkým problémom je zmena využívania krajiny – také vrabce doplácajú najmä na ústup pasienkov a zníženie klasického chovu na dvoroch. Okrem nich ustupujú aj belorítky a lastovičky. Aj keď sú lastovičky skôr dedinský druh a belorítky typické sídliskové vtáky, ustupujú azda rovnako rýchlo.
Trenčiansky luh. (zdroj: ARCHÍV MIRIAM JAMBOROVÁ)Akceptuje výstavba živočíchov, ktoré tu žijú?
– Pre vtáky je najväčším problémom zatepľovanie. V Trenčíne existuje ešte niekoľko ulíc a panelákov, ktoré zateplené nie sú, a ak sa podarí, tak sú prizvaní odborníci, ktorí v štrbinách budov hľadajú život. Štrbiny sú najčastejšie domovom netopierov a dážďovníkov. Problematikou sa zaoberá Slovenská ornitologická spoločnosť.
Ako reagujú ľudia na operených susedov?
– V mnohých prípadoch sú voči belorítkam, lastovičkám a ďalším druhom vyslovene vysadení – zhadzujú ich hniezda. Našťastie sa to rieši čoraz častejšie prekládkou hniezd.
Prečo rastie antipatia ľudí voči vtáctvu? Dá sa hovoriť o odpore?
– Ten odpor sledujeme, hovorí sa o akomsi zvláštnom trende vzďaľovania sa človeka od prírody. Kontakt ľudí so zvieratami sa čoraz viac zmenšuje a obmedzuje sa na domácich miláčikov, preto sme často v mestách svedkami bizarností, keď sa ľudia zbavujú hniezd, vyhadzujú všetko, čo na svojich balkónoch nájdu.
Pre populácie živočíchov je to nebezpečné, sú zraniteľné. Týka sa to nielen dážďovníkov, belorítok, ale aj dravcov, ako sokol myšiar. Odpor k týmto vtáčím druhom je neopodstatnený, mnohé sú vzácne.
Najhoršiu povesť majú asi holuby...
– Holuby – to je špecifický prípad. Niet pochýb, že sú zdrojom viróz a ochorení, ale poznáme prípady, keď sa virózy a rôzne ochorenia prenášajú v domácich podmienkach na ľudí z papagájov, a to je oveľa viac prípadov ako holuby.
Podľa mňa sa v ich prípade ide skôr o marketingovú mašinériu niektorých firiem, ktoré sa zaoberajú ich chytaním alebo odstraňovaním trusu. Holuby nie sú nejakým extrémnym zdrojom infekcií.
Je trus všetkých vtákov pre človeka nejakým spôsobom nebezpečný?
– To by som netvrdil. Trus je nebezpečný napríklad v prípade výskytu vtáčej chrípky u vodných vtákov, ale to sa opäť týka len ohnísk výskytu.
Pokiaľ vás holub pošpiní, tak to automaticky neznamená, že vás niečím nakazí. Problém vtáčieho trusu bol zdôrazňovaný hlavne v mestách na prípade sôch. Ich trus obsahuje kyselinu chlórovodíkovú a svojím spôsobom prispieva k ich poškodzovaniu.
V mestách sa to voči vtákom veľmi preháňa, sochy sú oveľa viac poškodené kyslým dažďom ako vtáčím trusom, o tom sa hovorí už niekoľko desaťročí.
Zima bola v našom regióne veľmi tuhá, ako sa s ňou popasovalo vtáctvo?
– Zaoberali sme sa populáciami mestských vtákov a priamo v Trenčíne sme si všimli, že do centra sa nasťahovali vtáky a ich populácie z okolitých lesov. Ide o sýkorky, vrabce, drozdy, ktorých početnosť počas zím náhle vzrastie. Zima bola naozaj krutá a vtáky na to doplácali. Nedá sa ale povedať presne, o aký úbytok vtáctva sa postarali mrazy a zima. Z literatúry ale poznáme výskumy, ktoré preukázali, že skutočne tuhé zimy výrazne oslabujú populáciu hlavne menších vtákov.
Všimli ste si, či ich počas zimy Trenčania prikrmovali?
– Všímam si to a môžem povedať, že oproti iným mestám je to v Trenčíne neuveriteľne na vzostupe. Kŕmidiel je naozaj dosť, vtáčiky prikrmuje veľa ľudí, čo má pozitívny a výchovný aspekt pre deti. Môže to napomôcť priblíženie človeka k prírode a vtáčím druhom, čo v súčasnosti chýba.
Dostatok potravy je dôležitý pre celý potravinový reťazec, ako je to v prípade hmyzu, majú ho vtáci dostatok?
– S hmyzom je to oveľa komplikovanejšie ako pri vtákoch. Hmyz veľmi zásadným spôsobom dopláca na zmenu hospodárenia, na to, že sa už nepestuje striedavým spôsobom ako v minulosti. Polia sú obrovské, lúky nesprávnym spôsobom manažované a človek tak prispel k rapídnemu úbytku motýľov a hmyzu.
Z miest vymizli chrústiky letné či rôzne druhy kobyliek. Na druhej strane pribúda inváznych druhov hmyzu, ktoré sú odolnejšie a profitujú na tom, že sa mení klíma. To, že sa otepľuje, cítime aj na Slovensku, druhové spektrum sa oproti predošlým storočiam rapídne znížilo, možno hovoriť rádovo o stovkách druhov.
Dokáže naše vtáctvo tento invazívny hmyz likvidovať?
– Tieto vzťahy nie sú dostatočne preskúmané, niektoré však nemajú prirodzeného predátora. Podobná situácia nastala aj v Austrálií, tam musia voči niektorým inváznym druhom zasahovať ľudia a eliminovať ich. Našťastie, na Slovensku nie je známy nijaký takýto extrémny prípad, ale nie je vylúčené, že k tomu príde.
Blíži sa 1. apríl, Svetový deň vtáctva. Chystáte niečo pri tejto príležitosti?
– Áno, všetkých pozývame do Trenčianskeho luhu, kde budeme pozorovať vtáctvo.
Trenčiansky luh je mimoriadne zaujímavé biocentrum, nachádza sa pred stavidlami na hati Trenčianske Biskupice, má rozlohu asi päť hektárov.
Okrem exkurzie do tohto malého Trenčianskeho pralesa budeme robiť odchyt vtáctva, dúfame, že aj vzácneho. Odchyt spojíme s prednáškou o tom, čo obnáša práca ornitológa. Z praktických vecí chceme verejnosti ukázať napríklad to, ako správne vyvesiť vtáčie búdky.
Môžeme v Trenčianskom luhu nájsť nejaké endemické živočíchy?
– Lokalita luhu nie je stará – má okolo 60 až 70 rokov, pred niekoľkými desaťročiami, keď sa jej venovala pozornosť sa zistilo, že v luhu žije niekoľko druhov pavúkov, ktoré neboli zaznamenané nikde inde na Slovensku. V 70. alebo 80. rokoch padol návrh na vyhlásenie prírodnej pamiatky, doteraz sa to ale nezrealizovalo. Trenčín by si zaslúžil malú rezerváciu, určite by to bolo prínosné aj pre tunajší cestovný ruch.
