MYJAVA. Rodáčka z Myjavy Vlastina Svátková odštartovala svoju hereckú kariéru impozantne. Hoci sa v bondovke Casino Royale objavila iba v epizódnej úlohe čašníčky, stačila otráviť prineseným drinkom Jamesa Bonda.
34–ročná Myjavčanka žije dnes v Prahe a stala sa vyhľadávanou herečkou vo filmoch i seriáloch českej i zahraničnej produkcie. Herečku, ktorú mnohí označujú aj za nový sex-symbol, môžete v súčasnosti vidieť v aktuálnom slovenskom filmovom kinohite Všetko alebo nič na motívy knihy Evity Urbaníkovej. Nám poskytla exkluzívny rozhovor.
Vlastina Svátková (zdroj: PETRA KLAČKOVÁ)Z bývalej študentky myjavského gymnázia je známa herečka i modelka.Čím vás po štúdiu novinárčiny i pedagogiky zlákal svet filmového plátna a módy?
- Nikdy som sa modelingom neživila. Na chvíľu som sa nechala vtiahnuť do niečoho, čo som si len na malú chvíľku skúsila, aby som sa uistila, že toto nie je moja parketa ani cesta. A nikdy som nestála na móle, ani zďaleka nemám dispozície ako modelka. Som obyčajná, normálna žena.
Tento svet ma ani príliš nelákal. Všetko sa mi to stalo. Ocitla som sa na nejakom mieste v istý čas, kde ma niekto oslovil a zavolal na kasting. A ja som prišla. Nikdy som sa nikde netlačila, ani nikoho neotravovala, nech ma niekam pretlačí. Vždy sa v mojom živote objavilo niečo, čo si ma k sebe pritiahlo a ja som sa iba snažila byť čo najlepšia a naučiť sa čo najviac.
Ako často sa vraciate do rodnej Myjavy za rodičmi? Ktoré miesta navštevujete počas návratov domov?
- Chodím tak raz do mesiaca, aj v Bratislave bývam často kvôli práci. Keď prídem k rodičom, som najradšej doma, na záhrade, v prírode. Nebývajú už na Myjave, ale v dedinke za Myjavou. Užívam si, že nemusím nič robiť a nikam sa ponáhľať.
Odchod do českej metropoly vám ponúkol predovšetkým množstvo hereckých príležitostí. Čo vám v Prahe s pribúdajúcimi rokmi od odchodu z myjavského kraja najviac chýba?
- Nedá sa povedať, čo mi chýba. Praha je už mojím domovom. Vyrastajú tu moje deti, chodia do školy, ja tu mám prácu a zázemie. Vyhovuje mi život vo veľkom meste, ale je výhodou, keď máte kam uniknúť, vrátiť sa, odpočinúť si.
(zdroj: PETRA KLAČKOVÁ)
Krátka epizóda v bondovke Casino Royale je pre mnohé médiá dodnes podstatnejšia ako vaše popredné úlohy vo filmoch či v seriáloch. Bola aj pre vás úloha v jednej z bondoviek taká dôležitá pre hereckú kariéru?
- Nebola (úsmev). Bola to prvá herecká skúsenosť, ale môj život sa po nej nijako radikálne nezmenil.
V detstve vám určite nenapadlo, že budete ženou, ktorá otrávi Jamesa Bonda. Kedy vo vás vznikla myšlienka stať sa herečkou?
- Nikdy (úsmev). Dlho mi trvalo, než som sa prestala hanbiť, keď sa ma niekto opýtal, čo robím a ja som odpovedala, že som herečka. Vždy som to len tak „špitla“. Necítila som sa kompetentná nazývať sa herečkou.
Lenže ma to živilo a nemusela som nič iné robiť, iba hrať. A tým pádom sa herectvo stalo mojím jediným a hlavným povolaním a zostalo ním dodnes. Len ja už si vyberám, čo chcem a čo nechcem robiť. V akom projekte chcem alebo nechcem účinkovať.
V súčasnosti vás na filmovom plátne vidia diváci vďaka populárnemu filmu Všetko alebo nič natočeného podľa knihy Evity Urbaníkovej. Ako ste sa k svojej úlohe dostali?
- Mám tam miniatúrnu rolu. Ale dostala som ju – tak ako všetky svoje úlohy - iba vďaka kastingu.
Vo filme účinkuje slovensko -česko-poľská „zostava“. Príťažlivé slovenské herečky a šarmantní poľskí herci. Pre tvorcov sú slovenské herečky stále v hľadáčiku nielen v domácom „revíre“. Čím sú Slovenky herecky a výrazovo zaujímavejšie ako ich české kolegyne?
- Nemôžem hovoriť za tvorcov, prečo si vybrali Slovenky do českých projektov, nepoznám ich motiváciu. Je to o konkrétnych sympatiách, Čechom sa páči slovenčina a Slovenky sa vedia naučiť česky bez prízvuku. A niektoré sú možno temperamentnejšie, sa hovorí. Ale ja neviem, so žiadnym som nechodila (úsmev).
A s poľskými hercami sa mi spolupracovalo rýchlo a výstižne (úsmev).
Režiséri vás obsadzujú do dramatických filmov. Organizovaný zločin vo filme Gangster KA, tri vraždy taxikárov vo filme Taxi 121. Aké herecké úlohy si najviac užívate, čo rozhoduje o prijatí ponuky filmovať vo vašom prípade?
- Snažím sa prijímať vždy úplne inú rolu, než bola tá predtým. Aby som nehrala stále to isté dokola. Aby ma to bavilo. Aby som sa niekam posunula. Aspoň o centimeter. Ale ktovie, kde budem za rok. Možno niekde úplne inde.
Zahrali ste si v bondovke Casino Royale, ale aj v študentských filmoch Framed a Lisa. Pociťujete pri natáčaní iné napätie vedľa „Jamesa Bonda“ pri predstave, že vás na plátne uvidí celý svet ako pri filmoch určených iba úzkemu okruhu divákov?
- Absolútne nie. Vždy sa snažím zahrať to čo najlepšie, nech ide o reklamu alebo o veľkofilm.
Na Slovensku hercov živia predovšetkým seriály nie práve najvyššej umeleckej hodnoty. Česká kinematografia je o niekoľko levelov vyššie. Čím si vysvetľujete nevýrazný stav slovenskej kinematografie v porovnaní s českou?
- A mne ani nepríde, že by to takto bolo. České seriály nesledujem. Ale minulý rok som na Slovensku nakrúcala hneď dva skvelé seriály: Tajné životy 2 a Hotel. Jeden je dramatický, druhý komediálny. A myslím, že sa podarili a budú úspešné.
Pre staršiu generáciu bol stelesnením Jamesa Bonda Sean Connery i Roger Moore. Pierce Brosnan a Daniel Craig lámu srdcia súčasnej generácii. Ako pri osobnom stretnutí na vás pôsobil súčasný James Bond? Nemali ste chuť skúsiť šťastie aj v ďalších bondovkách?
- Daniel Craig bol normálny človek z mäsa a kostí. Tichý, uzavretý, mal rád svoj „kľud“. Tomu rozumiem, ja som tiež zo svojej izby nevyliezala a čítala tam knižky. A chuť skúsiť ďalšie bondovky som nemala. Prijímam to, čo prichádza.
Zaujala ma vaša myšlienka o charizme vysnívaného muža, pri ktorom môžete byť aj slabá a môžete byť pri ňom žena. Dnešná doba takých mužov zrejme veľa neponúka. Ako pohľadom ženy vidíte, že sa vytrácajú čisté priame mužské duše a pozornosť dnes upútavajú pózeri alebo zabezpečení zbohatlíci?
- Zistila som, že sa nevytrácajú definitívne. Že stále medzi nami sú skvelí, silní a úžasní muži. Len sa nepretŕčajú na sociálnych sieťach a nefotia svoje vyrysované svaly v zrkadle. Sú možno niekde schovaní a žijú si svoj život s nádejou, že raz stretnú normálnu ženu. Lebo aj ženy prestávajú byť ženami, ženskými, úprimnými, autentickými a nežnými. Majú jasný plán: zbaliť zabezpečeného muža a obliekať sa do luxusných značiek.
Ale normálni muži a ženy ešte existujú a je na nás vychovať naše deti tak, aby boli zasa normálni.
Synovia džentlmeni, vážili si ženy, dokázali sa postarať sami o seba bez toho, aby potrebovali ženu na to, aby ich obskakovala a z dcér silné ženy, ktoré si dokážu vážiť muža, jeho pomoc, snahu, dokážu sa o seba postarať bez toho, aby boli od niekoho závislé. A keď sa takto dve nezávislé osoby spoja, budú sa naozajstne milovať a rešpektovať.
Je postava Jamesa Bonda typom muža, ktorý by dokázal zlomiť aj vaše srdce?
- Neidealizujem si mužov a nesnívam o princoch z rozprávok ani o hrdinoch z akčných filmov. Mám rada reálnych, uveriteľných a pravdivých mužov, ktorí neutečú, keď vznikne naozajstný problém.
Silné a inteligentné ženy mávajú zväčša krehkú, jemnú a zraniteľnú dušu. Citové zárezy na duši ich bolia viac ako fyzické. V čom vás bolí a zraňuje súčasný svet?
- Nebolí ma a nezraňuje. Naopak, smejem sa mu. Smejem sa sama sebe, smejem sa hlúposti, závisti a malosti iných ľudí. Každá ťažká situácia ma naučila ísť ďalej vo väčšej ľahkosti. S úsmevom a pokorou. Keď prijímate život s humorom, nech je akýkoľvek, dostane úplne iný rozmer a zmysel.
Vaše knihy Moara, Modrý slon či Sama sebou sú intímnymi životnými výpoveďami, v ktorých sa našla určite nejedna čitateľka, ale aj čitateľ. Úprimné riadky, pre ktoré bol papier pri ich písaní spovedníkom vašej duše. Čím sú pre vás chvíľky pri písaní? Neláka vás ambícia sfilmovať svoje myšlienky?
- Vy ma vidíte omnoho ambicióznejšie, ako sa vidím ja (úsmev). Písanie je radosť. Keď príde ten správny moment, keď ma prepadne ten intenzívny pocit, že mám čo odovzdať, ide to samo.
Názov knihy Moara vznikol z rastlinky s esenciou lásky. Bez lásky človek nevie žiť, často však veľmi bolí. Ani vaša životná púť nebola mnohokrát najjednoduchšia. Máte účinný liek pre ubolené duše?
- Hlavne žiadne chemické prostriedky a lieky úniku nepomáhajú, naopak. Vždy je potrebné sa v tej bolesti poriadne vykúpať, prijať ju a zmieriť sa s ňou. A potom sama odíde a my budeme znovuzrodení.
Ľudia pohybujúci sa denne v širokej spoločnosti a priťahujúci pozornosť, zväčša v súkromí potrebujú pocit obrovskej slobody, voľnosti, niekedy aj samoty. Čo je pre vašu dušu najväčšou oázou pokoja a oddychu, ktorá vás nabíja novou energiou?
- Komunikovať iba so svojimi najbližšími, vyhýbať sa masám ľudí, preplneným priestorom. Niekedy aj úplná samota a ticho sú nevyhnutné. A fyzicky sa zničiť. Vybehať sa v lese, predbehnúť svoj posledný bežecký rekord, vyspievať sa na hodine spevu, vypísať sa na papier, vyspať sa do nového dňa.
Ste mamou dvoch vyrastajúcich malých chlapcov. Zladiť denný program úspešnej herečky a zároveň sa venovať výchove synov nie je určite jednoduché.
- Ale ani také zložité. Je to o správnom naplánovaní, rozvrhu a logistike a mám to v podstate podobne ako všetky ostatné mamy, nech robia čokoľvek. A do práce si chodím vlastne oddýchnuť. Najnáročnejšie je byť stále doma s malými deťmi a dávať im všetku pozornosť.
Je popularita a spoločenské postavenie mamy pre dorastajúcich chlapcov v živote výhodou? V čom rodinu dokáže život na očiach verejnosti najviac obmedziť?
- Nie sme nijak výrazne na očiach verejnosti. Nikto nás nesleduje, nestoja nám pred domom a nefotia nás paparazzi. Žijeme si normálny život, chodím nenamaľovaná, nedokonalá a nikto o mne nič nevie. A synovia toto vôbec neriešia. Odmietajú sa fotiť, odmietajú byť stredom pozornosti a ja ich do ničoho nenútim.
K Adamovi a Kryštofovi pribudne o pár mesiacov tretí súrodenec, braček. Ako vnímajú očakávanie prírastku do rodiny vaši chlapci?
- Už sa nemôžu dočkať ...
