NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Prepad chodníka na Námestí slobody, ktorý sa 24. februára zrútil do päťmetrovej hĺbky jedného z podlaží pivnice zo 16. storočia, vystrašil mnohých Novomešťanov.
Takmer na vlásku visel život 74-ročnej dôchodkyne, ktorá po prelomenej dlažbe práve kráčala. Zisťovali sme, čo sa skrýva pod domami i chodníkmi v centre Nového Mesta nad Váhom, kadiaľ denne kráčajú stovky i tisícky ľudí.
Novomestská dôchodkyňa: Boli to sekundy hrôzy Čítajte Cenné informácie nám poskytla Jana Mydliarová (rod. Juráčková), autorka publikácie Podzemné chodby v Novom Meste nad Váhom.
Poprepájané podzemné priestory
Podzemie detailne preskúmali naposledy bádatelia v novembri 1938. Výsledky výskumu znázornili na mape potvrdzujúcej množstvo hlbokých chodieb a navzájom poprepájaných dvoj- a trojpodlažných pivníc pod centrom mesta a v jeho blízkom okolí.
„Súčasný stav chodieb je v dezolátnom stave. Vo svojom výskume som sa snažila zachytiť aspoň zvyšok pivníc a chodieb pod centrom mesta,“ uviedla Jana Mydliarová.
Podľa jej slov boli všetky priestory v minulosti dôkladne poprepájané. Bol to rozsiahly systém chodieb, po ktorých vo väčšine prípadov niet už ani stopy.
„Niektoré pôvodné pivnice ľudia dodnes využívajú, došlo k ich zrekonštruovaniu i spevneniu. Na námestí sa stávalo, že aj ťažký automobil sa prepadol pod zem,“ podotkla.
Množstvo podzemných priestorov bolo v čase socializmu i po jeho páde pri rekonštrukciách námestia a budovaní kanalizácie zakopaných.
„Je pochopiteľné, že človek s podnikateľským zámerom sa nenechá odradiť „nejakými chodbami“ pod svojím pozemkom a radšej svoj nález neoznámi. Je predsa jednoduchšie pivnicu zakopať alebo zamurovať, ako dovoliť, aby sa vám v nej rýpali archeológovia,“ hovorí.
Spraš bola ideálna na budovanie podzemia
Viacpodlažná pivnica pravdepodobne zo 16. storočia, do ktorej sa na námestí zrútila časť chodníka, bola vybudovaná v spraši. V kráteri pod chodníkom sa roztvorilo prvé podlažie. Do očí bije diera, ktorá ho prepája s ďalším podlažím stovky rokov starej pivnice.
„Materiál spraše je v suchých podmienkach veľmi pevný, nepotrebuje ďalšie spevňovanie. Na výstavbu pod-zemných priestorov ponúka vhodné podmienky. Ale keď sa dnu dostane voda, materiál je nestabilný a nastávajú zosuvy pôdy. Zmäknutie pôdy a súčasné podmytie môže spôsobiť zrútenie chodby alebo aj celého komplexu,“ vysvetlila Mydliarová.
Spodná voda podľa jej zistení siaha v intervale 16 – 18 metrov v oblasti starého mesta. Takáto hĺbka bola aj v minulosti postačujúca na vybudovanie až troch poschodí chodieb.
„V niektorých pivniciach sa nachádzali studne ako hlavné zdroje vody. Jednu z doteraz viditeľných studní priamo v mestskej pivnici sa nám podarilo aj objaviť,“ potvrdila autorka práce o novomestskom podzemí.
V najnižšom podlaží pivníc boli úkryty
Jana Mydliarová usudzujúc podľa dodnes viditeľných zvyškov pivníc predpokladá, že sieť chodieb bola pravdepodobne stavaná v tomto poradí.
„Prvé poschodie slúžilo ako pivnica na úschovu potravín a cenností. Niekedy do pivnice mohli viesť padacie dvere z domu. Táto pivnica bola zväčša spojená s druhým poschodím schodmi alebo voľným klesaním chodby,“ hovorí.
Druhé poschodie bolo vlastne ďalšou pivnicou alebo chodbou, ktoré zvyčajne spájalo susedné pivnice. Vyskytovali sa tu aj rôzne bočné uličky.
„Tretie pivničné poschodie bolo už hlboko pod zemou spojené s druhým poschodím schodmi, prípadne jamou s rebríkom. Bolo najhlbšie položené a slúžilo aj ako úkryt a tiež ako hlavná spojovacia chodba na dlhšie trasy. Niekedy najhlbšie chodby siahali aj mimo mesta,“ podotkla Mydliarová.
Charakter pivníc sa líšil aj podľa doby ich vzniku. Hoci sa nedá hovoriť o konkrétnom štýle či slohu, niektoré pivnice nesú znaky románskeho či gotického slohu. „Hlavne vchody a horné časti pivníc. Výška oblúku dva metre, niekde až tri metre,“ vysvetlila.
Skvelý vetrací systém v podzemí
Podzemné pivnice boli vykladané rôznymi materiálmi.
„Priestory vyložené kameňom vznikli približne v 11. až 13. storočí. Iné pivnice a chodby boli vyhĺbené bez vyloženia a bez ďalšieho spevňovania. Stavebným materiálom bola hlina. Pod centrom mesta sú aj podzemné priestory vykladané tehlami alebo iným obdobným spevňovacím materiálom,“ informovala ďalej Mydliarová.
Často sa v nich vyskytujú spevňujúce podporné stĺpy. Mestská kronika uvádza, že niektoré chodby sú také úzke, že nimi ťažko prejde jediný človek. Majú výšku 150 centimetrov a šírku pol metra.
Strácajú sa v labyrinte ďalších chodieb a postupne sa znižujú a v niektorých miestach opäť zvyšujú. Dômyselne je vybudovaný aj vetrací systém. Chodby boli plné vetracích otvorov, ktoré existujú ešte dodnes.
„Vetráky mali tvar pyramídy. Na hornej strane s rozmerom 10 x 10 centimetrov, dole 50 x 50 centimetrov. Chodby a pivnice boli dômyselne po-prepájané, takže všade bol dostatok čerstvého vzduchu. Miestami bol až prievan,“ potvrdila výskumníčka novomestského podzemia.
Úkryt pod Bergerovcom pre 2000 ľudí
Jedným z veľkých tajomstiev dodnes dýcha priestor na Námestí slobody pred rokmi zbúraným objektom, ktorý Novomešťania poznajú pod názvom Bergerovec.
V jeho podzemných útrobách mal byť pripravený úkryt až pre 2000 osôb. Dnes už neoveriteľné tvrdenia hovoria, že pod Bergerovcom sa mala nachádzať aj skrytá nemocnica.
„Bergerovec bol zbúraný a nie je známe, či boli všetky monštruózne priestory pod ním zasypané,“ povedala ďalej Mydliarová. Snahu novomestských výskumníkov zastavili častokrát v podzemí zamurované steny.
„Tak bolo aj počas nášho výskumu v pivnici pod budovou vedľa mestskej polície. Zastavila nás murovka, ktorá vznikla pri opravovaní kanalizácie. Z domu oproti sa dá vojsť do tejto chodby, ale na jej konci je ďalší múr,“ pokračovala sklamane.
Niektoré z pivníc boli v nedávnej minulosti vystužené trámami a železobetónom, pretože hrozilo zrútenie budovy nad nimi.
V niektorých pivniciach sa zasa počas vojny podarilo ukrývať židovských spoluobčanov. Pod námestím sú aj neznáme šachty, do ktorých sa výskumníci zatiaľ nedostali. Čakajú na pomoc jaskyniarov s dýchacími prístrojmi.
V podzemí našli aj kuchyne i ohnisko
Podzemné pivnice a chodby slúžili Novomešťanom na úschovu potravín, cenností a ako úkryty pred nepriateľom. Jana Mydliarová vo svojej publikácii Podzemné chodby v Novom Meste nad Váhom uvádza, že pod každým domom vznikali zložité splete uličiek, pivníc a taktiež slepé uličky, jamy a iné nástrahy pre nepriateľa.
„Keď v roku 1938 vykonávali výskum týchto chodieb, našli aj priestory kuchyne. Slúžili teda aj ako obytné miesta,“ povedala autorka. Jej slová potvrdzuje aj Mestská kronika, ktorá na margo niektorých priestorov uvádza:
„Boli to vlastne podzemné byty, do ktorých sa obyvateľstvo presťahovalo pred zimou, dažďom alebo aj pred nepriateľmi.“
V útrobách hlboko pod zemou sa našli aj zvyšky zhorenín i popol, v ich blízkosti črepy.
„Niektoré chodby boli dokonca upravené na bojové podmienky. Ľudia ich využívali aj pri tureckom vpáde v roku 1599. Neskôr boli využívané aj pri povstaní Štefana Bočkaja,“ dodala Jana Mydliarová.
