Viac ako dvadsaťpäť rokov finančne podporujem a aktívne pracujem pri amatérskom futbale. Z takéhoto prostredia sa vypracovali aj chlapi tvoriaci myjavský futbal. Investovali, riskovali, žili futbalom.
Rozhodli sa, ako rozhodli, no futbalové prostredie tvorili a robili z vlastného presvedčenia, záujmu a nadšenia.
Dnes im poniektorí nevedia prísť na meno. Bez urážky kohokoľvek. Majú na to morálne právo?
Dnes sedia vo futbalových štruktúrach ľudia, teda tí, čo rozhodujú aj o myjavskom futbale, ktorí vo väčšine svojho života spätého s futbalom, boli honorovaní majiteľmi, mecenášmi a sponzormi klubov. Či už ako hráči, alebo rozhodcovia. Hráči, ktorí sa väčšinou pohli tam, kde im systém, sponzor, mecenáš dal väčší či menší groš. Rozhodcovia, dokonca ako jediní, mali už od amatérskych podmienok isté peniaze za svoj koníček, záľubu.
Oni sa teraz pasujú za tých, čo porazia či dorazia ľudí, ktorí sa v čase, keď zhodnotili svoje možnosti, rozhodli ustúpiť zo svojich zámerov. Veď to je ako s firmou. Nič nie je navždy. Keď to už nejde, nedá sa nič robiť.
Stojím teda pri rozhodnutí chlapov z Myjavy, za ich stanoviskom. Viem sa vžiť do ich kože. Pokiaľ robili futbal srdcom a rozumom zároveň, rozumiem im.
Načo teda toľko hystérie, zlosti a tvrdých slov na ich úkor? Práve od ľudí, ktorí svoj aktívny futbalový život žili z prostriedkov, ktoré musel niekto vytvoriť, vyrobiť, svojím rozumom pripraviť a niesť kožu na trh. Dnes ich idú za ich rozhodnutie súdiť, posudzovať.
Nechápem teda pánov v riadiacich štruktúrach zväzu, o čo komu ide (až na výnimky). Alebo už zabudli na rozvinuté vety z vyššie spomenutého porekadla? Dnes sa z veľkej miery futbal a aj iné športy robia s podporou najmä súkromných zdrojov, a tie nie sú nevyčerpateľné. Na toto nezabúdajme. Spoločne.
Dušan Pevný
Autor: tn
