Venujete sa prevažne športovcom. Máte sám za sebou športovú minulosť?
– Hral som futbal. Mládežnícke roky som prežil v AS Trenčín, ale problémy s chrbtom mi znemožnili rozvíjať kariéru na ihrisku. Neskôr som prestúpil do v tej dobe štvrtoligového TTS Trenčín. Následne som hral aj za Nemšovú a kariéru som ako dvadsaťtriročný ukončil v Trenčianskych Tepliciach. Nemal som veľmi na výber. Tri mesiace som hral a dva nie pre bolesti chrbta. Keď sa dnes pozerám spätne, na sebe samom som mohol vidieť psychický vývoj. Ako devätnásťročný som skončil v doraste a hlavou mi hmýrili otázky, či mám na to, aby som sa mohol futbalom živiť profesionálne.
Špecializovať sa na športovcov bola očividne jasná voľba...
– Oblasť telovýchovy mi je veľmi blízka. Poznám mentálnu prípravu športovca, ktorá je pre výkon veľmi dôležitá. Povolanie vnímam ako službu druhým ľuďom. Myšlienka byť mentálnym trénerom si ma v podstate našla. Ja som ju nehľadal. Aj počas vysokoškolských čias ma to ťahalo práve týmto smerom, ale nikdy som si nemyslel, že sa budem práve tejto oblasti venovať profesionálne.
Čo vás presvedčilo, aby ste sa mentálnym tréningom venovali naplno?
– Pred troma rokmi som sa nad tým zamyslel. Radil som iba zo záľuby viacerým kamarátom športovcom aj v iných životných oblastiach. A vtedy som prišiel na to, že práve tento smer by ma napĺňal.
Nevenujem sa iba športovcom, ale aj biznisu a životnému koučingu. Mám klientov, ktorí so športom nemajú nič spoločné.
S Michalom Kopčanom spolupracuje aj tréner AS Trenčín Martin Ševela. (zdroj: ARCHÍV M.K.)Váš tréning spočíva v troch princípoch. Aké to sú?
– Nerád klientov zbytočne zaťažujem termínmi a veľmi s nimi neriešim metodiku. Ľudia fungujú na tých istých princípoch. Prvým je myseľ ako univerzálna energia. Druhým sú myšlienky, bez ktorých nie sme schopní existovať a tretí je princíp vedomia.
S akými problémami za vami zväčša chodia športovci?
– Najčastejšie so stresom pred zápasom. Práve ten ich limituje. Snažím sa im vysvetliť, ako funguje myseľ a ako si športovec vytvára realitu, ktorá je v podstate spomínaný stres. Napríklad má trenčiansky hráč nepokoj, pretože najbližší zápas hrá proti Slovanu. Je to dôležité stretnutie, kde sa musí bojovať. Mnohí z nás žijú život podľa vonkajších okolností a každý sa na zápas pozerá inými očami. Mojou úlohou je dostať ho do pohody.
Máte doktorát z andragogiky. Využívate reálne to, čo ste sa naučili v škole?
– Väčšinu vecí, ktoré využívam, som si naštudoval sám. Zo školy aplikujem možno päť percent vedomostí. Viac mi dali on-line koučingy a konferencie v zahraničí pod vedením rôznych koučov, najmä z USA. Môj štýl koučingu nie je postavený na externých stratégiách – napríklad relaxačné techniky, koncentračné techniky, vizualizácia či rutiny, ale na porozumení, ako si vytvárame realitu, ako funguje naša myseľ.
Zmenili sa vaše postoje v priebehu kariéry mentálneho trénera?
– Pred rokom a pol by som napr. klienta s problémami koncentrácie riešil inak ako dnes. Kedysi som si myslel, že keď bude hráč úspešný, reprezentovať krajinu, mať hmotné statky, tak bude na tom mentálne veľmi dobre. Nie je to pravda. Stretol som viacero veľmi úspešných športovcov, ktorí sú za vodou a prežívajú tie isté pocity ako priemerný hráč. Nedávno som čítal článok o nadštandardne úspešných športovcoch. Trpia problémami z tlaku, ktorý je na nich kladený. Bol som na konferencii v Londýne ako jediný Slovák. Zrútil sa mi „koučingový domček“ z karát. Tam som pochopil, že musím zmeniť štýl koučingu, najmä so staršími športovcami. Vyzretý tridsiatnik nebude robiť techniky. On potrebuje porozumenie, nájdenie vnútornej sily a motivácie. Nebude ako desaťročný chlapec robiť určitú techniku. Dnes si uvedomujem, že som len mostíkom k informácii pre klienta. A on následne hľadá odpovede v sebe samom.
Čo je dôležitejšie? Mozgová alebo emočná inteligencia?
– Mali by byť vyrovnané. Čím menej osobného myslenia hráč dá do výkonu, tým bude jeho prejav na hracej ploche lepší. Hráč nemá čas rozmýšľať na ihrisku na intelektuálnej úrovni. Veci zväčša robí automaticky. Ak dá do hry málo srdca, je z toho profesorský výkon.
A čo vaša klientela? S kým spolupracujete?
– Veľa špičkových športovcov nechce, aby sa o nich hovorilo v tejto spojitosti. Dobre sa mi spolupracuje s hráčmi zo slovenskej a českej extraligy. Pracujem aj s mladými futbalistami z AS Trenčín, hokejistami Dukly či hádzanárkami AS Trenčín. Veľká časť klientely sú mladí športovci v juniorskom veku. Prednedávnom sme rozbehli spoluprácu s hokejistami Liptovského Mikuláša. Vo výraznej miere spolupracujem s Martinom Ševelom. On je príkladom toho, že kvalitná mentálna práca dokáže tím doviesť k úspechom. V neposlednom rade sa podieľam aj na Hokejovej škole Mariána Gáboríka a v rôznych iných projektoch.
Michal Kopčan je súčasťou Hokejovej školy Mariána Gáboríka. (zdroj: ARCHÍV M. K.)Mnohí si povedia, že za „cvokárom“ nepôjdu. Aký je pohľad športovcov na vás?
– Nestretávam sa s nevôľou. Oni si vyhľadávajú mňa, pretože chcú niečo zmeniť. A keď ku mne prichádzajú, platia si za koučing peniaze a sú otvorení niečomu novému. Problém môže byť pri tímových prednáškach. Snažím sa ich robiť zaujímavé, aby si aj tí skúsenejší v nej našli niečo svoje. Častokrát sa stretávam s pozitívnou spätnou väzbou. V Mikuláši sa napr. po tímovej prednáške za mnou zastavil Jožko Stümpel a aj jemu sa prednáška páčila.
O slovenských športovcoch sa hovorí, že majú labilnú psychiku. Súhlasíte?
– Je to individuálna záležitosť. Nemám rád zovšeobecňovania. Všetko závisí od viacerých faktorov. Dôležitá je mentálna odolnosť jedinca. A myslím si, že každý človek je vnútorne silný, len potrebujeme v sebe tú silu objaviť. Niekedy to nie je otázka mesiacov či dní, ale okamihu a zrazu si poviete: Aha, takto to je.
Čím sa Chára, Hossa či Gáborík líšia od bežných športovcov?
– Všetci fungujeme na rovnakých princípoch. Máme rovnaké zdroje. Mentálna odolnosť spomínanej trojice je oproti štandardným priemerným športovcom na oveľa vyššej úrovni. Ich emócie sa menia v čase podobne ako u kohokoľvek iného. Keď je bežný športovec kvalitatívne na nižšej úrovni, začne myseľ zahlcovať rôznymi myšlienkami. K zlej atmosfére pridáva ďalšie negatívne myšlienky, ktoré mu dlhšiu dobu nedovolia stúpať emocionálne nahor. Top športovci vedia, že na mentálnej úrovni nemusia nič robiť. Musia pokračovať v poctivom tréningu. Je otázkou času, kedy sa opäť vrátia výkonmi nahor. Nepridávajú si ďalšie negatívne myšlienky.
Prednedávnom ste vydali knihu Myseľ šampióna. Komu je venovaná?
– Najmä mladým športovcom, ale aj skúsení profesionáli si v nej nájdu dôležité informácie, ktoré im môžu pomôcť na ceste za športovým úspechom. Kniha obsahuje základné techniky a stratégie, ktoré sú potrebné na to, aby si v sebe odomkli plnú silu tela v spojitosti s mysľou. Najlepší športovci majú nielen skvelé fyzické schopnosti, kondíciu a technické zručnosti, ale disponujú aj správnym nastavením mysle. Inými slovami – sú považovaní za mentálne silných športovcov.
