TRENČÍN. Výstava Valaská kolonizácia... samostatne a pritom spoločne prenesie návštevníkov späť do minulosti, kde im odprezentuje kultúrne vplyvy valaskej kolonizácie, ktorá prebiehala v niekoľkých etapách.
V oblastiach severozápadného Slovenska a Moravy zanechala stopy v ľudovej architektúre, strave, remeslách aj odeve. Súzvuk kultúr, ktoré sa v minulosti stretli a zlučovali na slovensko-českom pomedzí priblížia originálne predmety zo salašov, ako aj informačné banery s nezameniteľnými fotografiami Karola Plicku.
Ako veľké kultúrne stopy zanechali u nás Valasi? Do 31. augusta vám to rozpovie výstava v priestoroch Kasárne na Trenčianskom hrade.
Valasi prišli z Rumunska a Ukrajiny
Výstavu spoločne pripravili tri múzea – Trenčianske múzeum, Ovčiarske múzeum v Liptovskom Hrádku a Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici.
Bývalá riaditeľka považskobystrického múzea a etnografka Viera Preženicová vysvetlila, že za postupným osídľovaním severných oblastí Uhorska Valachmi v 14. a 15. storočí bolo veľmi riedke osídlenie domácim obyvateľstvom. Najzápadnejšie osídlenie Valachmi nájdeme v moravskom regióne Valašsko, naproti tomu najstaršia zmienka o Valachoch na Slovensku pochádza z roku 1337.
Múzeá si za cieľ výstavy zvolili poukázať na spoločné črty a kultúrne prelínanie pôvodného obyvateľstva s valašským. Podľa Praženicovej sa pri výskume kultúry zamerali na ich architektúru, odev a jedlá, ktorými sa živili.
„Základom ľudových jedál boli prevažne kaše, varili ich so zemiakmi a krúpami, bolo to ich najčastejšie jedlo,“ priblížila etnografka. Valasi boli podľa Praženicovej mimoriadne zruční, okrem soli a oleja na svietenie dokázali pre svoju rodinu zabezpečiť všetko potrebné. „Varili aj cestoviny, rezance, halušky. Jedli ich s tvarohom alebo bryndzou, mäso jedávali len vo sviatky,“ doplnila.
Milovali najmä drevo
Každodennou prácou Valachov bolo pasenie dobytka a práce na políčkach pri domoch. Tie boli väčšinou z dreva, rovnako ako drevený kuchynský riad v každej domácnosti, ktorý nechýba ani na výstave v priestoroch Kasárne.
„Pre región boli veľkým prínosom, potvrdili, že drevo je najušľachtilejší materiál. Ich drevenice vydržali aj 200 rokov, ukázali nám, že drevom domov dýcha, stačí sa pozrieť na krásne varechy a riad, ku ktorým sa ľudia vracajú a plastové výrobky vyhadzujú,“ povedala Praženicová. Etnograf Trenčianskeho múzea Martin Malo rovnako vyzdvihol zručnosti Valachov.
„Boli veľmi zruční, čo potvrdzujú aj na výstave umiestnené hudobné nástroje, varechy, vzácna kolekcia črpákov aj zaujímavý pastiersky odev. Valasi sa s obyvateľstvom navzájom ovplyvňovali, pastiersky spôsob života vchádzal aj do roľníckej kultúry a zanechával v nej svoje stopy až do prvej polovice 20. storočia. A to v podobe ľudového odievania, stravy, architektúry, remesiel, ľudovej a domáckej výroby,“ vysvetlil Malo.
