Článok pokračuje pod video reklamou
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Legendárne modusácke trio Lehotský – Gombitová – Žbirka rezonuje už desaťročia v žilách každého priaznivca dobrej hudby. Ján Lehotský od 17. februára odkrýva svoju dušu na novomestskej pôde aj prostredníctvom výtvarných artefaktov. V Mestskom kultúrnom stredisku môžete v rámci výstavy Súzvuky vidieť až do 24. marca jeho maľby na kameňoch i plátne, ale aj množstvo drevorezieb z kôry stromov. Nechýbajú na nej ani portréty svetoznámych hviezd. Spolu s ním vystavuje veľkoformátové akrylové maľby vo výstavnej sieni aj Igi Brezo.
Štetec v ruke má už desať rokov
Svoju výstavnú kariéru odštartoval známy spevák, hudobník a skladateľ Janko Lehotský expozíciou Moje druhé ja v roku 2014 v Bratislave. Výtvarnej tvorbe sa však venuje už desať rokov. „Obrazy maľuje technikou akrylu. Koncentruje sa na portréty blízkych ľudí z rodiny, priateľov a známych. Na portrétoch nechýbajú ani vyjadrenia expresívnych emócií, plaču, spevu, údivu i strachu,“ uviedla kunsthistorička Barbara Brathová. Lehotský pri maľbách používa spektrum teplých farebných tónov a do výrazu zobrazovaných vnáša istý stupeň ľahkého karikovania. Dominantou jeho tvorby sú však artefakty z kôry stromov i maľby na kameňoch.
„Drevo alebo kameň dotvára farbou, rezom, aby tak vdýchol do matérie ľudskú dušu, dal jej novú tvár i tvar,“ pokračovala Brathová. Lehotský tak svojou tvorbou posúva malé objekty, ktoré nájdeme pri jazere alebo v lese, do podoby drobných umeleckých diel, ku ktorým vtipne radí emóciu, charakter i príbeh.
Stvoril Jima Morrisona i Janka Súmračného
Janko Lehotský začal maľovať v roku 2006. „Upokojovalo ma to, hľadal som aj kamene a vyrezával z kôry stromov. Kameň môžete nájsť aj na štrkovisku. Buď vám niečo povie alebo nie. Vôbec som nerozmýšľal nad tým, že by som začal niekedy vystavovať,“ povedal obľúbený spevák. Niektoré diela v jeho rukách vznikajú zo dňa na deň, k iným sa podľa nálady vracia neustále aj tri – štyri dni. Hudba, komponovanie, spev, ale i maľba a drevorezba dáva možnosť vyjadrenia emócií onedlho sedemdesiatročného umelca.
„Muzika je cit, ktorý človek má a musí ho skúšať priamočiaro. Vzniknú potom tisícky melódií. Podobne to je aj s drevom, len v inej polohe,“ vyznal sa. Svoje komorné dielka pomenúva s jemu vlastným humorom a s esenciou láskavej irónie, provokácie a hry so slovom. A tak na jeho kameňoch či kôre stromov nájdeme aj Janka Súmračného, Starú modelku, Zamysleného klauna i Prísnu učiteľku.
Návštevníkov výstavy pri vstupe do výstavnej sály víta pri dverách zasa slávny Jim Morrison vytvorený v Lehotského ateliéri.
Kôru topoľov nosí od Dunaja
Inšpiráciou pre prácu s drevom bola pre neho dcéra. Vyrezávala si z kôry vtáčikov a vnukla mu zaujímavú myšlienku. „Kôra je úžasná a zároveň veľmi krehká, ľahko sa dá pokaziť. Niekedy ponúkne to, čo človek ani nečaká a niekoho to pripomína. Preto som tomu prišiel na chuť,“ prezradil autor drevorezieb. V jeho rukách vznikol z kôry fenomenálny Belmondo, ale aj schúlený papagáj, maturant, či usmiaty jedinec a Mona Líza.
„Vyrezávam vo voľnom čase. Pôvodne som drevo chcel zakonzervovať aj lakom, ale kazilo mi to dojem a nebolo to také, aké som chcel. Preto lak už nepoužívam. Iba v prípade, že by drevo išlo do priestorov vonku, kde by pršalo,“ podotkol Lehotský. Jeho kroky často vedú k Dunaju, kde pre výtvarnú tvorbu nachádza množstvo suchej kôry z topoľov. „V žiadnom prípade nerobím nejaké harakiri so sekerou. Drevo musí byť suché a musí ma osloviť a nejakým spôsobom sa mi v prvom momente prihovoriť,“ zdôraznil.
Onedlho oslávi sedemdesiatku
Na plátnach Lehotského nechýbajú portréty svetoznámych hviezd či jeho autoportrét. Spevák Ray Charles, herci Jean Reno a Richard Gere, ale aj slávny vedec Albert Einstein sa zrazu ocitli spolu na jednej stene. Nechýbajú aj podobizne z našich končín – zosnulého kňaza Antona Srholca i komika Jula Satinského.
„Niektorí sa v tom našli a videli, iní možno nie. Možno na niektorých prejde tiež tá rezonancia alebo si pomyslia, že som blázon,“ usmial sa. Obľúbeným portrétom interpreta hitov je Ray Charles. Osobnosť, ktorá ho priviedla na hudobnú dráhu. „Z obrazov som prešiel na maľovanie kameňov. Hľadal som niečo, čo bude vyžarovať energiu a bude to treba minimálne dokresľovať a dotvárať,“ povedal. Vyjadril sa aj k dlhej koncertnej odmlke na novomestskej pôde. „Som na to pripravený, len sa musí urobiť turné. Hrávam s dobrými zostavami, ktoré sú ochotné hrať moje pesničky. Či už s Valihorom, Rózsom alebo Bugalovcami,“ dodal Lehotský, ktorý k svojej blížiacej sa sedemdesiatke nahral nový album.
