NOVÁ DUBNICA. Novodubnická tepláreň Termonova zostala bez prístupovej cesty do svojho areálu.
Už niekoľko mesiacov vozia kamióny drevenú štiepku po provizórnej zablatenej ceste cez pole.
Onedlho by sa však v týchto miestach malo začať s výstavbou novej priemyselnej zóny.
Prevádzkovateľ kotolne tvrdí, že novú cestu by malo vybudovať mesto, radnica argumentuje, že ku kotolni musí viesť účelová komunikácia a prístup do prevádzky by si preto mala zabezpečiť firma.
Tá sa obrátila na prokuratúru.
Z kruhovej križovatky chýba rameno
Termonova vyrába z obnoviteľných zdrojov teplo a elektrinu. V Novej Dubnici okrem škôl, verejných budov a firiem vykurujú zhruba tri a pol tisíc bytov.
„Na jar nám mesto oznámilo, že plánuje vybudovať okružnú križovatku, ktorá zruší pôvodnú prístupovú cestu do Termonovy. Ako účastníci stavebného konania sme sa k tomu vyjadrili, požadovali sme vytvoriť dočasný prístup počas výstavby a tiež trvalý prístup napojením na kruhovú križovatku. Mesto je podľa nášho názoru zo zákona povinné nám prístupovú cestu vybudovať,“ hovorí šéf teplárne Štefan Smrekovský.

Obrátili sa na prokuratúru
Mesto však prístupovú cestu do teplárne nepostavilo. Kruhová križovatka je hotová, príjazdová cesta do teplárne však z nej nevedie.
Na ceste sú dokonca osadené obrubníky, ktoré pripojenie teplárne vylučujú.
„Momentálne to rameno, ktoré malo byť ako príjazdová cesta, nie je dokončené. Pokiaľ by sme ho aj chceli využívať ako cestu, tak sú tam zátarasy. Poukázali sme na rozpor so zákonom a stavebným povolením, celú záležitosť sme dali preveriť na prokuratúru,“ tvrdí Smrekovský.

Mesto účelovú cestu nemôže postaviť
Kruhová križovatka na okraji mesta stojí asi pol roka.
Podľa primátora Novej Dubnice Petra Marušinca ju vybudoval investor, ktorý plánuje pri teplárni postaviť priemyselný park.
Napojenie teplárne na kruhovú križovatku sa podľa neho v súčasnosti nedá urobiť ako verejná cesta, iba ako účelová komunikáciu.
Spoločnosť preto požiadali, aby si prístupovú cestu k svojej prevádzke vybudovala z vlastných peňazí.
„Napojenie do areálu je blízko za kruhovým objazdom, tým, že tam jazdia kamióny, potrebujú väčšie oblúky na to, aby sa dokázali vytočiť,“ uviedol primátor.
Na verejnej komunikácii by tak podľa neho ohrozovali plynulosť cestnej premávky, pretože by prechádzali do druhého jazdného pruhu.
„Pri účelovej komunikácii im nebráni nič, aby si nadišli aj do druhého jazdného pruhu a plynulo sa napájali do kruhového objazdu, pretože tam nemusia byť pruhy,“ povedal Marušinec s tým, že nevidí dôvod, prečo by malo mesto vynakladať peniaze na účelovú komunikáciu.

Účelová cesta má byť len dočasná
Podľa konateľa teplárne Štefana Smrekovského pôvodne súhlasili, že odbočku z kruhového objazdu postavia na vlastné náklady.
„Neskôr sme zistili, že prístupová cesta je definovaná len ako dočasná. Po tom, ako sa dostavia rameno do priemyselného parku, bude musieť byť zrušená, čiže možno o rok by sme tú cestu už nemohli používať, dostali by sme sa do obrovských problémov, pretože je v rozpore s normami, odbočka k nám by musela byť posunutá ďalej od kruhového objazdu,“ povedal Smrekovský.
Ak by bola odbočka definovaná ako trvalá, nemali by s vybudovaním problém.
„Za týchto podmienok by sme vyhodili 70-tisíc eur do vzduchu,“ dodal Smrekovský.
Podľa odborníka je na ťahu samospráva
Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného v Žiline hovorí, že ak samospráva pristúpi k rekonštrukcii ciest, v rámci ktorej je zabezpečené napojenie jestvujúcich obytných zón či prevádzok, mala by zabezpečiť prístup do týchto prevádzok aj v budúcnosti.
„Nemalo by prísť k situácii, že prístup k niektorým záujmovým územiam zostane zamedzený. Pokiaľ žiadne alternatívne riešenie neexistuje, vtedy by tá povinnosť mala byť vyžadovaná,“ dodal Kajánek.