MYJAVA. Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament slávnostne zapísali vo štvrtok do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Zástupcovia predkladateľov úspešných nominácií si z rúk ministra kultúry prevzali certifikáty o zápise.
Paličkovaná tylová čipka z oblasti Myjavskej pahorkatiny patrí spomedzi mnohých druhov paličkovanej čipky, ktoré sa na území Slovenska rozvíjali a rozvíjajú až do súčasnosti, k unikátom. Jej krehkosť a vzdušnosť sa dosahuje pletením z jemnej bielej priadze na tylovej sieti pomocou množstva paličiek.
Centrom prvotného výskytu bola obec Krajné, kde sa tento druh čipky udomácnil od 80. rokov 19. storočia. Tylová čipka si v tejto oblasti zachovala znaky belgickej tylovej čipky, s ktorou je vývojovo spätá.
Obľuba bielej tylovej čipky v okolí Myjavy súvisí s tradíciami miestneho odevného štýlu, v ktorom sa uplatňujú vzdušné, krehké, biele látky.
Pozoruhodná je plynulosť transmisie, ktorou sa znalosti, zručnosti i použitie tylovej čipky na odevných a interiérových textíliách prenášajú z generácie na generáciu až do súčasnosti.
Paličkovaná čipka - Ženský sviatočný čepiec z Košarísk (2016). (zdroj: SITA/Martin Janšto)Ocenili aj Vajnorský ornament
Z bohatstva ornamentálnych štýlov, ktoré sa na území Slovenska rozvinuli v priebehu 19. a prvej polovice 20. storočia, patrí Vajnorský ornament k jedným z najvýraznejších. Vo Vajnoroch a dedinách v blízkom okolí Bratislavy poznačil dekór výšiviek, kraslíc, zviditeľnil sa v interiérovej nástennej maľbe.
Niť tradovania dekoratívnej tradície vajnorského ornamentu nebola vo Vajnoroch nikdy prerušená. Podnes ju aktívne udržiavajú a rozvíjajú tvorcovia vo výšivkách, na krasliciach, maľbách na stenách domov či na úžitkových predmetoch.
Uznanie jedinečnosti
Dnešný zápis je uznanie jedinečnosti a dôležitosti tohto prvku pre tradičnú kultúru Slovenska. My v našom regióne sme vedeli o jej význame, po dnešnom dni bude o význame paličkovanej čipky z Myjavskej pahorkatiny vedieť celé Slovensko. Od 80. rokov 19. storočia nebol náš región bez aktívnych paličkárok, povedala Viera Feriancová, riaditeľka Centra tradičnej kultúry v Myjave.
Čipkárka Zuzana Hutyrová (nar. 1921) z Priepasného pri paličkovaní tylovej čipky "panenková" (1994). (zdroj: autor: P. Kuric. Bratislava, Foto: SITA/Archív CTK v Myjave)Podľa ministra kultúry Mareka Maďariča je v takto kontinuálne pestovaných zručnostiach, zvykoch, tradíciách skrytý charakter a identita konkrétnych komunít, vo všeobecnom zmysle aj Slovákov.
"Ak tá kontinuita trvá, trvá niekedy aj stáročia, tak na to treba upozorňovať, vyzdvihovať to. Zápis do takého zoznamu v podstate koncentruje pozornosť verejnosti, k tomu povzbudzuje tých ľudí, ktorí sa to naučili od svojich rodičov, starých rodičov a je predpoklad, že sa to bude pestovať a vykonávať aj v budúcnosti. Je to veľké bohatstvo, ktoré si treba ošetrovať, povedal minister kultúry Marek Maďarič.
Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Zápis do reprezentatívneho zoznamu predstavuje ocenenie týchto mimoriadnych prvkov a praktík, ktoré sú uznávané spoločnosťami, komunitami a jednotlivcami a existujú v súlade s univerzálne prijatými princípmi ľudských práv, rovnosti, podpory a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami.
Zápis prvkov do národného zoznamu je základnou podmienkou pre uchádzanie sa o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva (UNESCO).
