MORAVSKÉ LIESKOVÉ. V septembri 1944 štvorročná Mirka Krausová by dnes pravdepodobne nežila. Malá Židovka by bola skončila v niektorom z koncentračných táborov.
Katarína Pastorková (1899 -1979) z Moravského Lieskového vyrastajúce dievčatko prichýlila do svojej chalúpky a až do konca 2. svetovej vojny sa stala jej druhou mamou a záchrankyňou života. 27 rokov po jej smrti ju ocenili titulom Spravodliví medzi národmi.
Získala ocenenie, ktoré každoročne udeľuje izraelská Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých za záchranu Židov počas holokaustu. Doteraz ho dostalo takmer 27-tisíc ľudí z mnohých krajín.
Osvedčenie prestalo platiť
K tisíckam mien z celého sveta vytesaných na Múre cti v Záhrade spravodlivých v izraelskom Jeruzaleme pribudne medzi 570 odvážnych slovenských mužov a žien už onedlho meno Kataríny Pastorkovej z Moravského Lieskového.
Táto statočná a chudobná žena riskovala niekoľko mesiacov svoj vlastný život, keď vo svojej chalúpke ukrývala štvorročné židovské dievčatko Miru Krausovú.
Rodina Krausovcov žila v Novom Meste nad Váhom. Otec vlastnil tlačiarne, ktoré skonfiškovala ľudácka vláda. Arizátor sa však rodine rozhodol pomôcť a vybavil osvedčenie o tom, že Krausovo zamestnanie je dôležité pre slovenské hospodárstvo.
„Vďaka tomuto osvedčeniu bola rodina ochránená pred deportáciou do koncentračného tábora v roku 1942. Veľký zvrat nastal vtedy, keď nemecké vojská prekročili v roku 1944 hranice, aby potlačili Slovenské národné povstanie. Vtedy osvedčenie prestalo platiť,“ vysvetlil Miroslav Pastorek, vnuk Kataríny Pastorkovej.
Delili sa o chlieb a mlieko
Rodina Krausovcov si zachránila život útekom do moravskolieskovských lesov na kopaniciach.
Tu na začiatku septembra zimou skrehnuté a vystrašené dievčatko našla Katarína Pastorková. Rozhodla sa Mirke a jej rodičom pomôcť.
„Bola zima, veľmi fúkalo. Dostali sme sa hore do lesa, až na kopanice, boli tam už iba štyri domčeky. Hľadali sme akúkoľvek obživu,“ spomína si zachránená Mira Krausová, ktorá dnes žije v Izraeli. Rodina Krausovcov pokračovala v skrývaní v lese, kde na nich narazila zázračná duša Kataríny Pastorkovej.
„Stretli sme ženu, ktorá v lese zbierala drevo. Prezradili sme jej, že sme Židia. Ona hneď povedala, poďte so mnou, ja vás zoberiem. Zobrala mňa i rodičov. Mňa začala vychovávať a rodičom povedala: Keď sa vrátite živí, dostanete ju naspäť, keď nie, vychovám z nej poriadne slovenské dievča,“ pokračovala Mira Krausová.
Rodičia malého dievčatka sa pridali na stranu partizánov na lubinských kopaniciach, po boku synov Kataríny Pastorkovej. Tá sa s nasadením života o Mirku starala deväť mesiacov.
„Delila sa so mnou o kúsok chleba, o dúšok mlieka. Vďaka nej dodnes žijem,“ priznala Mira Krausová.
Susedia ju neprezradili
Napriek tomu, že Mira Krausová (dnes Friedová) bola iba malé dievčatko, pamätá si podrobne ťažké prežité dni. Z rozprávania svojej babičky sa o nej dozvedel aj vnuk záchrankyne Miroslav Pastorek.
„Strýkovia, dvadsiatnici, boli partizáni, Krausovci na jeseň 1944 odišli potom s nimi a babička Mirku vychovávala,“ pokračoval vnuk. Obyvatelia susedných domov, samozrejme, vedeli, že Katarína Pastorková zvaná „Kotorka“ je matkou piatich synov.
Zrazu do rodiny pribudlo cudzie dievčatko, vzbudzujúce pozornosť okolia. „Mirka chodila aj von. Až na koniec dediny do katolíckeho kostola. Babička susedom pohrozila, že ak Mirku niekto Nemcom prezradí, tak im podpáli domy a chalupy,“ pokračoval Miroslav Pastorek.
Po vojne sa svojim vnukom a vnučkám záchranou dievčatka nezvykla chváliť. Iba spomínala, že Židom „merkovala“ dcéru. Malá Mirka s rodičmi ju pred svojím odchodom do Izraela chodila po vojne pravidelne navštevovať.
„Keď sa Mirka, ktorá niekoľko rokov po vojne s rodičmi bývala v Novom Meste nad Váhom pohádala s rodičmi, vzala bicykel a pribehla k mojej babičke do Lieskového. Stále ju brala ako druhú mamu,“ usmial sa Pastorek.
Nacista ich vyviedol von z mesta
V živote zachránenej Miry Krausovej zohral významnú úlohu aj nemecký vojak v Novom Meste nad Váhom. Malé dievčatko aj s rodičmi pod rúškom podvodu vyviedol mimo mesta. Odtiaľ sa Krausovci dali na útek do blízkych hôr.
„Židov sústredili deň pred transportom do koncentračných táborov v novomestskej synagóge. Dievčatko chcelo ísť cikať, strážil ju jeden z množstva nemeckých vojakov. Mirkina mama sa v ťažkej situácii rozhodla nemeckého vojaka osloviť a požiadať o cigaretu. Vycítila z neho srdce podľa toho, ako prívetivo jej odvetil,“ vysvetľuje Pastorek.
Vzápätí mama Mirky smerujúca spolu s dcérkou a vojakom na WC, požiadala o záchranu. Nacista okamžite zatlačil bajonet do chrbta malej a obe tlačil pred sebou nevedno kam.
„V tej chvíli ani netušili, či ich napokon nezastrelí. Vyviedol ich však až za mesto a tam im povedal: Bežte!“ potvrdil Pastorek.
V tej chvíli si nacista spomenul na slová matky, ktorá ho vyprevádzala na front. Prezradil ich aj Krausovcom.
„Keď budeš bojovať, skús urobiť aspoň jeden dobrý skutok. Možno ti to zachráni život,“ povedala.
Nacista si od Krausovcov nevzal ani drahý prsteň, ktorý mu za odmenu núkali.
Všetci synovia Kataríny Pastorkovej už zomreli
Komisia pre rozpoznávanie spravodlivých za záchranu Židov počas holokaustu sa dozvedela o Pastorkovcoch vďaka bratovi zachránenej, ktorý dodnes žije v Bratislave.
„Hľadal v Moravskom Lieskovom potomkov našej babičky. Prostredníctvom obecného úradu sa skontaktoval priamo v obci s mojou sestrou a zašli aj na babičkin hrob i chalupu, kde Mirka niekoľko mesiacov žila,“ pokračoval Pastorek.
Katarína Pastorková vychovala päť svojich detí a stala sa na niekoľko mesiacov druhou mamou malej Mirky. Mala piatich chlapcov a výchove dievčatka sa potešila.
Najstarší z chlapcov bol Štefan, potom nasledovali Jozef, Ján, Ludvík. Najmladší bol Gustin.
„Z babičkiných detí už dnes nežije nikto, posledný syn zomrel pred troma rokmi v Děčíne. Preto Krausovci hľadali už iba vnukov, my sme ostali bývať najbližšie,“ vysvetlil Miroslav Pastorek, ktorý dnes žije v Novom Meste nad Váhom v blízkosti železničnej stanice.
Mira Krausová odišla do Izraela
Stretnutie s Mirou Krausovou, dnes Friedovou, bol pre Miroslava Pastorka a jeho sestru Annu Martákovú po rokoch na bratislavskej pôde obrovským zážitkom.
„Je to skvelý pocit podať si ruku so ženou, ktorá dodnes žije aj vďaka pomoci mojej babičky. My sme s takým významným ocenením našej babičky, ktorá zomrela v roku 1979, nikdy nepočítali. Ani nám to nenapadlo,“ vyznal sa Pastorek.
Mira Krausová pôsobila po vojne v Izraeli ako lekárka. Hoci je dnes v dôchodkovom veku, stále vypomáha v zariadení pre seniorov počas šesťhodinových denných služieb.
„Aj Mirkin brat, ktorý žije dodnes v Bratislave, je lekár. Babičku Pastorkovcov až do jej smrti chodil do Moravského Lieskového navštevovať,“ dodal Miroslav Pastorek.
Meno jeho starej mamy bude onedlho svietiť na Múre cti v Záhrade spravodlivých v izraelskom Jeruzaleme. Zachránená Mira Krausová túži, aby vnuci či vnučky Kataríny „Kotorky“ Pastorkovej boli pri múre v Múzeu holokaustu v Jad Vašem s menom jej záchrankyne niekedy prítomní aj osobne.
Chovala kozy i kravu, vystačila si sama
Miroslav Pastorek má usmiatu babičku v živej pamäti aj 27 rokov po jej úmrtí.
„Chodila pravidelne na hríby, tie si pripravovala aj na raňajky. Mala kozu, venovala sa domácim prácam. Denne chodila na drevo. Typická babička z moravsko-lieskovských kopaníc,“ spomína vnuk odvážnej a čestnej ženy, ktorá dostala pred pár dňami titul Spravodliví medzi národmi.
Počas vojny vystačila s tým, čo si sama dopestovala a dochovala. „Mala kravu i kozy. To jej stačilo. Mala kúsok políčka, kde si pestovala zemiaky, aby tú ťažkú dobu prežila,“ dodal Novomešťan Miroslav Pastorek, ktorý sa bude možno už onedlho so cťou a spomienkami prechádzať v jeruzalemskej Záhrade spravodlivých.
V jej priestoroch je rozrastená Alej spravodlivých, v ktorej záchrancovia Židov z mnohých krajín vysadili vyše 2000 stromov.
