TRENČÍN. Centrum environmentálnych aktivít už tretíkrát hostilo burzu starých, nových a krajinných odrôd ovocných drevín. Z bezplatnej burzy si záujemcovia mohli odniesť vzácne vrúble drevín z regiónu Biele Karpaty, aj vrúble marhúľ vyšľachtené pre oblasť Slovenska.
Staré odrody sú genetickým bohatstvom regiónu
Občianske združenie GenoFond zdržuje priateľov starých odrôd kultúrnych rastlín, na burze ponúkli vrúble ovocných stromov. „Ľuďom ponúkame možnosť získať odrezky na vegetatívne rozmnožovanie starých odrôd jabloní, hrušiek, prvýkrát tu máme aj kôstkoviny, ktoré zabezpečil Výskumný ústav rastlinnej výroby z Piešťan,“ vysvetlila Katarína Rajcová z GenoFondu.
Ten sa v blízkej minulosti spolu s ďalšími organizáciami podujal zachrániť ovocné dreviny bielokarpatského regiónu. Niektoré z odrezkov ovocných stromov priniesli aj na burzu. „Staré odrody patria ku genetickému bohatstvu regiónu, je našou úlohou zachovať biodiverzitu, ktorá patrí k prírodnému a kultúrnemu dedičstvu. To ale vplyvom intenzívneho ovocinárstva s niekoľkými modernejšími odrodami mizne,“ doplnila Racová, ktorej organizácia ľuďom okrem odrezkov ponúkla aj bezplatné rady a ukážky, ako správne vrúbľovať.
Peter Čičák z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch vidí zmysel podujatia v šírení obrody o starých, ale aj nových druhoch vyšľachtených ovocných stromov.
„Je samozrejmé, že si musíme zachovať aj tradičné odrody, drobným pestovateľom by som ale odporučil nebáť sa ani vyšľachtených odrôd marhúľ pre slovenské podmienky,“ povedal. Najväčšiu hrozbu pre marhule predstavujú neskoré jarné mrazy, Čičák preto odporúča podstatne mrazuvzdornejšie odrody, ktorých názov začína na písmená VE. Odborník ako jedny z najlepších hodnotí odrody Veharda, Vegama, Vesprima a Vestar.
(zdroj: ERIK STOPKA)Cesta k rozvoju regionálneho turizmu?
Na burze v Trenčíne dostal priestor aj projekt Prírodná záhrada. „Združuje majiteľov záhrad, ktorí pestujú organicky, bez chémie, postrekov a rašeliny. Svoju záhradu ponúkajú ako miesto pre život a sú blízke prírode,“ priblížila Marianna Holušová Ružičková.
Prírodnú záhradu možno chápať ako snahu o rozvoj regionálneho turizmu, stačí mať vzťah k prírode a pri pestovaní sa zaobísť bez chémie. Kým projekt je na Slovensku zatiaľ iba v plienkach, v Rakúsku funguje vyše 20 rokov, ukážkových záhrad majú viac ako 10 000.
Prírodná záhrada je podľa Klaudie Medalovej z Centra environmentálnych aktivít programom na podporu udržateľného cestovného ruchu v miestach, kde vzniknú.
„Projekt je populárny pre rodiny s deťmi a starších ľudí, ktorí za oddychom nechcú cestovať ďaleko. Zvyčajne navštívia zo tri záhrady, strávia tam príjemný čas, pričom sú súčasne v prírode aj v civilizácii,“ priblížila paralelu Medalová. Prírodná záhrada sa na Slovensku rozvíja od minulého roku, doposiaľ získalo certifikát sedem ukážkových a päť prírodných záhrad.
Novinkou na burze bol aj projekt Semienkovňa. Pokiaľ si z nej niekto odniesol napríklad tekvicové semienka a vyrastie mu z nich plod, môže nové semienka na jeseň priniesť do výmennej zbierky Semienkovne. (zdroj: ES)
