TRENČÍN. 38-ročná umelecká a portrétna fotografka Petra Lajdová z Bratislavy premieňa Galériu M. A. Bazovského od 2. februára do 26. marca na oázu slovenského folklóru v kombinácii s krásou žien.
Jej veľkoformátové fotografie hýriace množstvom farieb a nápadov prezentujú to najlepšie, čo slovenské ľudové kroje ponúkajú.
Technicky dokonale zvládnuté zábery na výstave Slovenská renesancia – keď krása vychádza na svetlo prezentujú predovšetkým pokrývky hláv slobodných a vydatých žien.
Nádheru čepcov spojila s krásou modeliek
Dvadsiatka netradičných fotografií vychádzajúcich z temnoty do farebného kontrastu fascinuje každého milovníka umenia.
„Autorka prezentuje svadobné party a čepce v ich neuveriteľne variabilných podobách, farebnosti a komplikovanosti. Zdôraznenie detailov spolu s krásou modeliek tajomne sa vynárajúcich z temnoty vyvoláva nečakané emócie,“ povedala Ela Porubänová, kurátorka výstavy.
Petra Lajdová dlho hľadala fenomény ženského ľudového kroja, aby výberom zvýraznila ich jedinečnosť, originalitu a odlišnosť v každom regióne.
Súčasťou expozície je aj výstava čepcov – zlatohlavov. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)„Často nazerala do truhlíc vidieckych usadlostí, kde boli čepce alebo svadobné party uchovávané celé storočie.
Tento náročný projekt tvorila v rokoch 2012 – 2014. Prostredníctvom ďalších čiernobielych fotografií ponúka aj autentický pohľad na prostredie, v ktorom fotografie veľkých formátov vznikali,“ pokračovala Porubänová.
Nádherné čepce i party sa tak autorke podarilo prepojiť s krásou mladých a moderných žien.
Čepce a party z rázovitých slovenských regiónov
Svadobné party a čepce z Hrašného pri Myjave, Hubiny pri Piešťanoch, z Detvy, Ždiaru, Ponikov, tekovského Čekova, hornogemerskej Rejdovej, z hornoliptovského Važca či novohradského Veľkého Lomu a ďalších rázovitých kútov Slovenska priťahujú oči malých i veľkých.
„Fotografie majú formát 80 x 100 centimetrov a sú spracované na vzácnom papieri Hahnemühle Fine Art Pearl v limitovanej edícii. Jeho prírodná štruktúra a povrchová vrstva umožňujú najvyššiu kvalitu tlače pre každý detail záberu, jedinečnú škálu, intenzitu farieb a ich kontrast,“ uviedla Lajdová.
Uznávaná fotografka vy-zdvihla jedinečnú krásu párt a čepcov, ktoré sa v celistvom kroji niekedy strácajú. V podobe jej záberov ich postavila na piedestál folkloristiky.
„Je za tým aj príbeh čepčenia, naozaj špecifický slovanský rituál. Do ucelenej zbierky som napokon vybrala dvadsať finálnych záberov.
Jeden záber bol ešte nafotený, ale ten som vyradila. Fotografie som po prvýkrát predstavila v roku 2014 v Piešťanoch,“ podotkla autorka.
Fotografie vystavovala aj v Paríži
Čepce a party študovala Petra Lajdová počas dvoch rokov najmä v knižniciach.
„Čepce a party, ktoré som fotila, sú doslova umelecké diela. Hľadala som ručne vyšité, rôznorodé a bohaté tvary. Nechcela som urobiť encyklopédiu, ale zamerala som sa na výber toho najzaujímavejšieho, čo som objavila,“ vysvetlila fotografka.
Vysnívaný originál čepca z Veľkého Lomu už nezískala, stratil sa požičiavaním medzi obyvateľmi obce.
Napokon počas kastingu modeliek v SĽUK-u navštívila aj krojáreň, kde vysnívaný čepiec do svojej fotokolekcie napokon objavila.
„Najstarší čepiec, ktorý som fotila, bol dvestoročný. Ľudia všetky časti krojov precízne skladajú, perú i čistia. Aj keď majú čepce i party mnoho desaťročí, sú vo skvelom a kompletnom stave. Ľudia sa starajú o ne ako o oko v hlave,“ pokračovala Lajdová.
Čepiec z Myjavy z roku 1910. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Typické prvky slovenských krojov predstavila v digitálnej a tlačovej forme v lete 2016 v Paríži aj na podujatí EURO 2016 v rámci prezentácie Good Idea Slovakia.
Symbióza čepcov a tvárí modeliek
Čepce a party sa podarilo Petre Lajdovej vďaka symbióze s tvárami modeliek stvárniť do neodolateľných podôb.
„Kombináciu čepiec a tvár som vyberala vždy striktne. Nie každá tvár modelky sa do čepca hodí tak, aby povýšila jeho hodnotu a zároveň modelka vyzerala fotogenicky,“ vysvetlila.
Mnohé tváre modeliek nepôsobia práve typickým slovanským dojmom, čo umocňuje emocionalitu záberov.
„Prehnalo sa tu viacero národov. A tie najexotickejšie pôsobiace modelky sú čistokrvné Slovenky zo Žiliny.
Zrejme by nikto nepovedal, že sú Slovenky a mne sa skvelo hodili. Stalo sa však aj to, že modelka bola nádherná, čepiec bol super, ale k sebe vôbec nešli,“ vysvetlila Lajdová. Výborné tipy pri výbere modeliek dostala priamo od folkloristiek z rôznych súborov. Aj preto nechýbajú na hlavách dievčat prvky krojov z krojárne Lúčnice.
„A najlepší kastingový manažér bol umelecký vedúci a choreograf Lúčnice Štefan Nosáľ,“ usmiala sa fotografka, ktorá si na príprave modeliek a ich mejkapu dala naozaj záležať.
Pribudlo im 23 čepcov – vzácnych zlatohlavov
Súčasťou fotovýstavy je aj expozícia vzácnych, takmer dvestoročných čepcov – zlatohlavov a slávnostných pokrývok slobodných žien – párt z okolia Prievidze a Nitrianskeho Pravna.
Ich originály zapožičalo na výstavu Hornonitrianske múzeum z Prievidze.
„Niektoré z čepcov sme získali už okolo roku 1920, keď sa na hornej Nitre formovalo prvé múzeum. Potom pribúdali ďalšie. Vlani sme získali 23 unikátnych čepcov zlatohlavov,“ prezradila Iveta Géczyová, riaditeľka múzea.
Svadobná parta z Veľkého Lomu. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Čepce šili skúsené krajčírky, ktoré spotrebovali dlhé metre čipky z kovového vlákna a umne ich skladali do oblúčikov. Ich majiteľky do nich vkladali drobulinké kolíky z dreva, aby držali svoju formu.
„Keď Prievidžanky išli do kostola, tak sa celý jagal. Na čepci nájdeme vždy brokát, atlas, zamat, zlatú alebo striebornú čipku. Potom pribudli rôzne flitre, drobné ozdoby z kovu, ale i sklíčka. Neodmysliteľnou súčasťou čepca bola vždy taftová stuha uviazaná do mašle. Konce stuhy siahali až po okraj sukne. Zhotovenie čepca trvalo vyše troch mesiacov a jeho cena sa rovnala hodnote dvoch kráv ,“ dodala Géczyová.
