NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. The Sweet – svetoznáma rocková kapela 70. rokov. Jej hity Ballroom Blitz či Fox On The Run poznajú dodnes všetky generácie. Napriek vyše 50-ročnej histórii skupina The Sweet existuje dodnes.
Nezlomila ju ani veľká kríza skupiny po roku 1978, keď z nej odišiel notorický alkoholik Briann Connolly, ktorý neskôr zomrel na zlyhanie pečene.
Spevák a gitarista Pete Lincoln je členom The Sweet od roku 2005. Do skupiny prišiel po odchode z nemenej slávnych Sailor preslávených hitom Girls, Girls, Girls. 60-ročný Pete Lincoln vystúpil 3. februára v hudobnom klube Blue Note.
Slávna rocková hviezda sa v rámci sólového akustického miniturné predstavila na Slovensku iba v troch mestách. Okrem Nového Mesta nad Váhom ešte v Trnave a v Nitre.
V minulom roku ste s kapelou The Sweet vystúpili na futbalovom štadióne v Trnave, pri jeho otvorení. Teraz ťaháte krátku šnúru po troch slovenských kluboch. Určite je veľký rozdiel hrať pred tisíckami fanúšikov a v klubovej atmosfére.
- Je to naozaj veľmi veľký rozdiel. Hrať na štadióne s kapelou je úplne iná atmosféra, ako hrať v malom komornom klube. V klube je to omnoho osobnejšie, omnoho intímnejšie. Hudobník má v klube úplne iné spojenie s publikom ako na obrovskom štadióne. Kontakt s fanúšikmi je osobnejší a veľmi blízky, vidíte im doslova priamo do očí.
Počas mojej kariéry som vždy hrával sólové akustické koncerty. Je to niečo, čo si veľmi užívam, hlavne ich atmosféru a flexibilitu jedného hlasu a jednej gitary. Zakaždým je to zaujímavá výzva.
V Novom Meste nad Váhom ste mali v poradí druhé sólové akustické vystúpenie na slovenskej pôde. Necnelo sa vám za kapelou?
- Keď hrám na pódiu s celou skupinou The Sweet, je to naozaj hudba vo výrazne väčšom rockovejšom vydaní. Keď som na akustických koncertoch, musím skladby upraviť do inej formy. Do takej , aby to aj v tejto podobe ľudí naozaj bavilo.
Klubové koncerty majú aj tú výhodu, že ak mi z publika niekto navrhne akúkoľvek dobrú skladbu, môžem prisľúbiť, že ju aj zahrám. Na sólových koncertoch môžem naživo prezentovať aj skladby z mojich vlastných albumov.
Vy ste hrali so slávnymi menami. Cliff Richard, Tina Turner, Shakin' Stevens, Dannii Minogue, The Sweet i s kapelou Sailor. Precestovali ste s nimi našu planétu od Nového Zélandu po Grónsko. Je hudba predo-všetkým biznis alebo si vyberáte účinkovanie s interpretom najmä podľa toho, ako vám sedí po ľudskej stránke?
- Keď som bol mladý, tak som hrával s mladými hudobníkmi a túžil som byť veľkou rockovou hviezdou. Potom som sa oženil, narodili sa nám deti a ja som sa vrhol na prácu v štúdiu. Začal som veľa nahrávať a v štúdiách jednoducho stretnete veľa ľudí z tej správnej „brandže“. Tak sa potom môžete posunúť ďalej.
Niekto vám zavolá, či s ním môžete ísť na turné. Zrazu telefonát a otázka: Môžeš ísť na turné so Shakin' Stevensom? Strávite s ním jednu koncertnú šnúru a napokon je z toho niekoľko rokov spolupráce. Je to o kontaktoch. Keď máte kontakty, dostanete sa všade. Je to pre mňa veľké šťastie, že som mohol pracovať s takýmito veľkými ľuďmi.
Britská legenda s Pete Lincolnom. (zdroj: ARCHÍV P. LINCOLN)Keď nahral The Sweet v roku 1973 svoj najväčší hit Ballroom Blitz, mali ste iba sedemnásť rokov. O tri roky neskôr nahrali Sailor slávnu skladbu Girls, Girls, Girls. Vy ste sa o mnoho rokov neskôr stali členom týchto svetovo preslávených skupín. Počúvali ste ich hudbu už v tínedžerskom veku?
- Určite. Ja som s gitarou neprestajne spätý už od jedenástich rokov. Sledoval som ich v televízii, bral do rúk gitaru a hrával som si ich pesničky. Bol som už v tých rokoch ich obrovským fanúšikom, z ich tvorby mi neuniklo nič.
Napokon ste sa stali členom svojej obľúbenej kapely zo študentských čias The Sweet. Ako ste sa k svojim idolom v roku 2005 prepracovali?
- Predtým, ako som sa k The Sweet dostal, som strávil desať rokov v ďalšej legendárnej britskej kapele Sailor. Hral som s nimi v rokoch 1996 – 2005. Práve Sailor a The Sweet boli na spoločnom koncertnom turné. Práve v tom období jeden z členov The Sweet odišiel a začal sa venovať predovšetkým rodine.
Zrazu po turné prišiel ďalší telefonát: Nechcem ťa ťahať k nám z inej skupiny, ale… jednoducho, pripoj sa k nám, k The Sweet, zaznelo. Musel som veľmi premýšľať, lebo so skupinou Sailor som bol šťastný. Ale rozhodol som sa posunúť ďalej a s bývalou kapelou Sailor sme ostali veľkí priatelia. Taký je život muzikanta, ktorý sa presúva od skupiny ku skupine. Ja nemám vopred stanovené plány.
The Sweet sa rozpadli na dve časti. „Prvý“ The Sweet hrá s pôvodným členom kapely Andy Scottom, „druhý“ The Sweet s ďalším zakladateľom pôvodnej zostavy Steve Priestom. Z toho fanúšikovia asi veľkú radosť nemajú...
- Tak, to je naozaj komplikované nie je to najlepšia situácia. Ale viete, aj toto je život. Ja hrám a spievam v kapele Andyho Scotta, ktorý má značku The Sweet. Skupina, v ktorej je Steve Priest, hráva v USA. Založil ju v Los Angeles, kde sa zdržiava.
Pritom Andy Scott a Steve Priest boli členovia The Sweet v jej najslávnejších časoch spolu s Briannom Connollym, ktorý už nie je medzi živými a s bubeníkom Mickom Tuckerom.
Pre mňa je v súčasnosti skvelé, že môžem pracovať aj na vlastných sólo veciach i v kapele The Sweet Andyho Scotta súčasne.
Britský The Sweet je stále žiadaný v celej Európe. Obrovskú popularitu máte v Nemecku. Aké generácie vidíte v publiku?
- Už v 70. rokoch bola originálna zostava v Nemecku veľmi slávna. V rebríčkoch sme boli mnoho týždňov jednotkou. Skladby patrili k najpredávanejším. Aj dnes som sa veľmi smial. Taxikár, ktorý ma sem viezol, mal pustené autorádio a hrali práve hit The Sweet Ballroom Blitz.
Pribúdajú na koncertoch mnohí mladí poslucháči, veľa vo veku 20 – 25 rokov. 14 – 15-roční, samozrejme, zatiaľ nie (smiech). Mladí nás majú stále kde počuť, niektoré gitarové sóla sú dokonca použité vo video-hrách.
