STRÁNÍ. Obec s 3600 obyvateľmi zažíva v posledných rokoch futbalový boom. V sezóne 2013/2014 futbalisti FC vyhrali I. B triedu Zlínskeho kraja, keď z 26 zápasov prehrali iba jediný raz. O dva roky sa tešili z postupu opäť, keď sa z I. A triedy prepracovali do krajského „přeboru“. V ňom ako nováčik zimuje na výbornej druhej pozícií, keď na vedúce Luhačovice strácajú iba bod. „S jesennou časťou môžeme byť spokojní. Na jar sa určite chceme pobiť o postup vyššie,“ povedal tréner miestneho FC Zdeněk Šebesta, ktorý v klube s malými prestávkami pôsobí už päť sezón. Práve on je jedným zo strojcov futbalového úspechu v obci.
Inak je Strání typická prihraničná obec. Veľa Slovákov sa do nej priženilo, prípadne tam jazdí za prácou. Podľa domácich stále platí, že Česi a Slováci sú nerozluční bratia, veď aj typické stráňanské nárečie má k slovenčine veľmi blízko.
Kandidáti na starostu
Futbalisti zo Slovenska zanechali v Strání hlbokú ryhu. Hráči ako Igor Gúčik, Jozef Koritina či Jaroslav Gardian si vybudovali výborné meno, a to nielen v oblasti futbalu. „Každý z týchto chlapcov by pokojne mohol kandidovať na starostu. Tak veľmi ich tu majú ľudia radi,“ nechal sa počuť Šebesta.
Ten na hráčov zo Slovenska nedá dopustiť. „O Slovákoch sa hovorí, že sú impulzívnejší ako Česi. Myslím si, že je to pol na pol. Všade sa nájdu ľudia rôznych pováh. Strání je priamo na hraničnej čiare a oba národy si tu sadli takmer vždy dokonale,“ doplnil.
Nosné piliere
V súčasnosti v klube pôsobí trojica Slovákov. Zadné rady drží Peter Miklovič. O jeho forme hovorí až deväť zápasov bez inkasovaného gólu počas jesennej časti. Mozgom a dušou tímu je „stráňanský Messi“ Jaroslav Gardian. Najnovšou akvizíciou je 20-ročný Rastislav Samotný. Mladý Bošáčan prišiel do tímu od začiatku zimnej prípravy. Podľa slov kormidelníka zatiaľ zanechal veľmi dobrý dojem. V útoku donedávna pôsobil nezastaviteľný japonský rýchlovlak šinkansen Juraj Križák.
O tom, že Slováci sú skutočne dôležitou súčasťou tímu, hovorí post kapitána. Zastáva ho Jaroslav Gardian, niekdajší hráč AS Trenčín, Nového Mesta nad Váhom či Novej Vsi nad Váhom. „Na ihrisku pôsobí skvelým dojmom. Prihrávkou alebo gólom dokáže sám rozhodnúť zápas. Nechýba takmer na žiadnom tréningu. Veľký rešpekt si už vybudoval aj u súperov. Voľba kapitána už bola potom iba logickým ocenením za to, čo už v klube dokázal,“ vysvetľoval tréner.
Čoboláci a Maďari
Za úspech sa platí. V prípade FC Strání nevynímajúc. Keďže klub v ostatných sezónach prehráva sporadicky, súperi zo seba hnev dostávajú rôznymi spôsobmi. „Ležíme neďaleko hraníc a ešte máme aj slovenských futbalistov, tak sme pre všetkých „čoboláci“ alebo Maďari. Nám to však vôbec nevadí. Práve naopak, ešte viac nás to dokáže zomknúť. Sme hrdí, že sa nachádzame takmer na Slovensku. V znaku klubu máme obe vlajky a naším mottom je: dva národy, jeden tím,“ dodáva s úsmevom Šebesta.
K futbalistom patria aj neodmysliteľné žarty. Veľa z nich je, samozrejme, nepublikovateľných. „Nikdy ma neprestanú baviť hlášky slovenských chlapcov typu: Trénerko, na tréning tu nie som. Ja im za to odpisujem správy po maďarsky,“ uzavrel rozhovor Šebesta.
