TRENČÍN. Galéria Miloša Alexandra Bazovského predstavuje od 2. februára do 26. marca diela 54 slovenských autorov v rámci tematickej expozície Sedemdesiat sukieň mala. Výstava zo zbierkového fondu galérie a z výberu súčasného umenia zo súkromných zbierok prezentuje návštevníkom tradičný i súčasný prístup k slovenskému folklóru. Hlavným námetom diel je žena, ženský folklór, kroje, výšivky, čipky i krajky. Vystavené artefakty sú prierezom diel autorov od začiatku formovania moderny až po súčasnosť.
54 majstrov vystavuje vyše 80 diel
Olejové a akrylové maľby, pastely, kresby, linoryty, keramiky, plastiky, šperky, sochy, ale aj krížikové výšivky, kombinované techniky i modernú polychrómovú pyrografiu a videoprojekciu môžu vidieť návštevníci Galérie M. A. Bazovského v priestoroch na prvom poschodí.
Výstava predstavuje diela slovenských výtvarných bardov v kombinácii s tvorcami najmladšej generácie. Veľko-sťou dominuje veľkoformátový pastel Slovenka od Janka Alexyho z roku 1950, nechýba ani vzácny kolorovaný linoryt Ľudovíta Fullu Sedliačka (1960) či Bazovského linorez Zasnená. Slovenku predstavuje aj akvarel legendárneho Martina Benku, Ženu v čepci bronzová socha Tibora Bártfaya, Klebetnice maľba Ferdinanda Hložníka, Dievča z Bošáce keramika Ignáca Bizmayera a Mesačnicu olej Tomáša Žemlu. Ivana Šáteková prekvapuje autorskou knihou, v ktorej sa zaoberá absurditou textov ľudových piesní s množstvom provokujúcich ilustrácií. Skvelá je aj dizajnová kniha Tomáša Kompaníka. Aktivistické zoskupenie štyroch mladých žien Kundy Crew prostredníctvom krížikových výšiviek reaguje na aktuálne spoločenské témy s výstižnými i cynickými heslami. Upútajú aj netradičné strieborné prstene od Andreja Smolku.
Skombinovali výtvarnú minulosť i súčasnosť
Známa pieseň i názov výstavy Sedemdesiat sukieň mala spája takmer deväťdesiat diel vyše päťdesiatich autorov. „Vystavené moderné diela skvele dopĺňajú tradičný prístup k folklóru. Výstava sa zameriava na ženu ako múzu, ženu ako matku, nevestu, pracovitú gazdinú a zachytáva aj prerod dievčaťa na ženu. Expozíciou chceme vyzdvihnúť postavenie ženy v spoločnosti, ktoré bolo v minulosti v spoločnosti nízke,“ uviedla kurátorka výstavy Radka Nedomová.
Myšlienka prierezovej expozície vznikla v novembri 2016. Napriek náročnosti jej prípravy ju galéria pretavila do príťažlivej podoby. „Zbierkový fond galérie obsahuje viac ako 4800 umeleckých predmetov, vybrať na výstavu niekoľko desiatok z nich nebolo jednoduché. Diela z nášho depozitu sú hodnotne doplnené dielami súčasných autorov zo súkromných zbierok. Ich práce sú v mnohých prípadoch typické nekonvenčnými prístupmi,“ pokračovala Nedomová. Vedľa seba sa tak nachádzajú diela slovenských majstrov s dielami súčasníkov, ktorí k téme pristupujú odlišným i netradičným spôsobom. Koncepcia výstavy tak ponúka zaujímavý edukačný podtón.
Kurátorka celý december telefonovala i mailovala
Kurátorka výstavy Radka Nedomová sa „zavrela“ do depozitára galérie a nekonečné hodiny vyberala tematicky najlepšie, čo návštevníkovi mohla ponúknuť.
„Diela vystavujúcich štrnástich autorov, ktoré nepochádzajú z depozitu, som doslova vygúglila. Oslovovala som postupne jednotlivých výtvarníkov a verila, že nám diela na výstavu zapožičajú,“ usmiala sa kurátorka. Neodmietol nikto, a tak expozícia Sedemdesiat sukieň mala dostala skvelý celistvý šat s množstvom výtvarných súzvukov i kontrastov.
„Diela zo súkromných zbierok som poctivo obtelefonovala a odmailovala počas decembra. Najskôr som sa obávala, či bude vôbec ochota ich zapožičať. Dopadlo to veľmi dobre. Stretla som sa s nadšením u oslovených vlastníkov diel,“ usmiala sa Nedomová. Aj vďaka aktivite kurátorky tak výstava pútavým spôsobom uctieva ženskú ručnú prácu – kroje, čipky, výšivky či ornamentalistiku a prezentuje jej skutočnú hodnotu. Unikátna výstava takmer všetkých výtvarných druhov vrátane moderného dizajnu ukazuje ženu a ženské práce v slovenskom folklóre v novom svetle a v nových kontextoch.
Vystrojiť nevestu nebolo jednoduché
Dominantným prvkom výstavy je žena v rôznych podobách. Podoba nevesty nemôže chýbať. Mladé krásavice v očakávaní sobáša lákali nejedného výtvarného majstra. Vystrojenie nevesty v päťdesiatych rokoch nebolo jednoduché.
„Znamenalo to zaobstarať pätnásť rubášov, 27 rukávcov na robotný deň, 26 sviatočných rukávcov. Z toho šesť bielych nevyšitých na smútok a veľké sviatky,“ pokračovala Radka Nedomová z Galérie M. A. Bazovského.
Chýbať neveste nemohlo sedem modrotlačových sukní a desať červených kartúnových sukní, dvanásť plátených záster i pätnásť živôtikov. A to zďaleka nie je všetko.
„Nevesta musela mať aj dva kožušteky na pracovný aj sviatočný deň, dvanásť čepcov, dvanásť šatiek, dva kabátiky, sveter, tri páry nízkych kapcov, dva páry vysokých kapcov obšitých remeňom a tri páry čižiem,“ dodala kurátorka výstavy. Okrem šatstva dostala nevesta tri obrusy, štyri uteráky, jednu perinu, šesť vankúšov a k nim dvadsať hlavníc i štyri plachty.
