TRENČÍN. Speleológ a vedúci jaskyniarskej oblastnej skupiny Čachtice Lukáš Kubičina sa okrem spoznávania svetových jaskýň venuje aj ich fotografovaniu. Výstava Skryté krásy jaskýň v priestoroch trenčianskeho kultúrno-informačného centra predstaví Kubičinove najlepšie zábery z európskeho aj mexického podzemia.
Čo pre vás znamená vstúpiť do jaskynných priestorov?
– Do jaskýň chodím preto, lebo je tam pokoj. Jaskyne sú únikom pred realitou, ktorú tu máme. V jaskyniach viete, že na človeka, ktorého máte so sebou, sa môžete spoľahnúť a to je vlastne dôvod, prečo tam chodíme.
Môžete do jaskyne vkročiť aj sám?
– Stanovy určujú minimálny počet dvoch osôb pre vstup do jaskyne. Jaskyne sú nebezpečné a podľa zákona by obyčajný človek do nich nemal vstupovať. Môže tak urobiť jedine v prípade tých, ktoré sú verejnosti sprístupnené. V Trenčianskom kraji by ich malo byť osem, jedna z nich je jaskyňa pri Skalke.
Musíte niektoré z nich kvôli hroziacemu nebezpečenstvu uzavrieť?
– Mnohé jaskyne sú nebezpečné. U nás je ale problém, že ľudia uzávery jaskýň poškodzujú. Minulý rok sme kvôli bezpečnosti uzavreli dve. Sú to vlastne priepasti v strede lesa, majú hĺbku napríklad 80 metrov a ľudia netušia, čo pod nimi je a kam môžu spadnúť – preto sa uzatvárajú. Ľudia si ale ich uzatvorenie vysvetľujú po svojom. Uzamknutím im asi dáme podnet, pri ktorom si povedia – aha, zamkli to, musí tam byť niečo cenné... Potom nám ich poškodzujú.
Určite ste sa nevyhli v jaskyniach mnohým nebezpečným situáciám...
– Samozrejme. V jaskyni sa mnohokrát stalo, že keď niekde kopete, tak zával pred vami sadne, niečo sa posunie, niečo sa zosype, niečo vás zasype. Ale, našťastie, vždy to dopadlo tak, že to človek zvládol a dostal sa z toho. Nemôžete mať strach a podľahnúť panike.
Objavila vaša skupina v okolí niečo zaujímavé?
- Darí sa nám postupovať v Čachtickej jaskyni, aj keď každý prekopaný meter v oblasti je vydretý. Tu napríklad kopeme jeden až päť rokov a na konci objavíme desaťmetrovú jaskyňu. Postupy sú u nás veľmi ťažké – máme tu veľa spraše (nespevnená, masívna usadená hornina žltej farby – pozn. red.), jaskyne sú zanesené sedimentom. Napríklad, Čachtický kras je vytvorený prevažne na tektonických poruchách a sú to obrovské blokoviská, v ktorých sa pohybujeme. Dómy sú vysoké aj 40 – 50 metrov.
Ide naozaj o obrovské podzemné priestory, medzi ktorými sú prekážky v podobe sedimentov, balvanov. Medzi nimi sa snažíme prekopať a postúpiť ďalej, do nových častí.
Koľko jaskýň má Novomestský okres?
– V Čachtickom krase je ich viac ako 20. Sú tam jaskyne, ktoré sú menšie, ale je tam aj jedna výnimka – Beckovská jaskyňa. Ide o krásne vyzdobenú obrovskú jaskyňu, ktorá má dĺžku zhruba 300 metrov a hlboká je 70 metrov. Čachtická jaskyňa v Čachtickom krase je dominantná, má dĺžku vyše štyri kilometre a hĺbku 110 metrov.
Je zo strany verejnosti o jaskyniarstvo záujem?
– Veľmi nie. Ľudia by chceli za to získať skôr niečo finančné, nejde im o tú krásu. Pod zemou je to drina, tam dolu sa neprechádzame, ale väčšinu času v nich kopeme, aby sme objavili niečo nové. Slovenská speleologická spoločnosť má zhruba 800 členov v 45 jaskyniarskych skupinách a kluboch, v našej skupine je vyše 20 členov.
Okrem objavovania jaskýň sa venujete aj ich fotografovaniu. Ako náročné je spraviť pekný záber v tmavom a väčšinou vlhkom prostredí?
– Fotiť jaskyne sa učím už asi osem rokov a stále prichádzam na nové veci, podľa mňa je to veľmi zložité. Človek v jaskyniach musí pracovať so svetlami, často máte na výslednom zábere tieň. Skúšate, čo bude fungovať, ako pracovať so svetlami a experimentujete až dovtedy, pokiaľ na to neprídem.
Zábery z akých jaskýň nájdu návštevníci na vašej aktuálnej výstave?
– Sú tam jaskyne zo Slovenska, Českej republiky, Balkánu, Francúzska, Sardínie a Mexika. Výstava potrvá do 6. marca.
